Čo Ježka "šíleně štvalo"?

Zdá sa, že to pociťujeme všetky, okrem ďalejslúžiacich politikov, ideológov a novinárov, ktorí sa azda krvou upísali liberalizmu, vlastne veľkým peniazom. Maska spadla, najmä pod vplyvom krízy, ale toto poznanie dozrievalo už dlho: politici už dávno prestali zastupovať široké vrstvy ľudí, slúžiť im. Nikdy to nebolo ideálne, ale teraz je to priam výsmech demokracie.
Počet zobrazení: 1451
26253_uvod.jpg

„Domníval jsem se tehdy, že pro danou politickou situaci i pro veřejné mínění je slovo soukromé vlastníctví ještě nestravitelné. Proto se nakonec dostala do programového prohlášení vlády pouze myšlenka o rovnoprávnosti všech vlastnických forem. Termín soukromé vlastnictví nebo privatizace se tam tenkrát ještě neobjevil. To se nám pak samozřejmě  částečně vymstilo. Vím, že se poté na tento termín odvolávala levice v parlamentu.

Levice argumentovala samozřejmě legitimně, protože se ve vládním prohlášení skutečně objevil termín o rovnoprávnosti všech vlastnických forem. To mně potom pochopitelně šíleně štvalo.“

Ak novinár Petr Husák neklame, a to asi neklame, tak tie vyššie citované slová Patria Tomášovi Ježkovi, jednému najpoprednejších revolucionárov, iniciátorov ekonomickej revolúcie v bývalej ČSFR po novembri 1989. Možno ich nájsť v knihe Budování kapitalismu v Čechách, ktorá podľa vôle Tomáša Ježka nikdy nemala vyjsť, no podľa vôle Petra Husáka predsa len vyšla. Obsahom knihy sú rozhovory s Tomášom Ježkom. Roku 1997 ju vydal Volvox Globator.


Ozajstný prevrat sa udial v ekonomike

Ak sa dnes, dvadsaťdva rokov po prevrate z novembra 1989 niektorí aktívni účastníci vtedajších dejov čudujú, čo sa to v skutočnosti porobilo, že oni predsa pri štrnganí kľúčikmi na nič podobné nemysleli, tak v tejto knihe nájdu na svoje otázky odpoveď. To, čo dnes kdekomu nevonia,   najmä vývoj na ekonomickom poli, treba mu povedať, že ide iba o pokračovanie toho, čomu základy vtedy kládli Tomáš Ježek, Václav Klaus, Dušan Tříska, Ivan Mikloš a ešte niekoľkí ďalší. Dali základy ekonomickej revolúcie, bez ktorej by politický prevrat bol vyznel ako nedokončené dielo, iba ako akt súci na poznamenanie do učebníc dejín, avšak bez výraznejšieho vplyvu na skutočný život ľudí. Až ekonomická revolúcia bola ozajstným  prevratom, znamenajúcim začiatok prechodu od systému spoločenského (štátneho) vlastníctva  na systém vlastníctva súkromného.

Môžeme sa len dohadovať a domýšľať si, čo viedlo Tomáša Ježka k rozhodnutiu, že kniha „nesmie nikdy vyjsť“. Možno sa ako správny kresťan riadil zásadou, že o ľuďoch si môžeš myslieť, čo len chceš, len to nesmieš vypustiť  z úst, lebo hriech nerobí to, čo do nich vchádza, ale to, čo z nich vychádza. No a z úst Tomáša Ježka povychádzali, aspoň ako o tom svedčí predmetná kniha, všelijaké svedectvá. A netýka sa to iba Valtra Komárka, na ktorom Ježek, povedané ľudovo, nenechal nitky suchej, ale aj takého činiteľa, ako je napríklad Václav Klaus. Čitateľ sa tu napríklad dozvie, že Václav Klaus nevymyslel kupónovú privatizáciu, ale keď si ideu, zrodenú v hlave iného človeka, osvojil, tak ju dokázal dobre spropagovať a politicky prebojovať, takže vznikol dojem, že je otcom tak idey, ako aj jej pretavenia do praxe. Mohli by sme povedať, pravdaže len obrazne, že Klaus vedel speňažiť výsledok práce iných. Ježek ho  nielenže nemá v priveľkej úcte, o láske ani nehovoriac, ale mu tiež nakladá, ako sa povie, koľko sa do neho zmestí. A tento postoj si patrične aj zdôvodňuje, odvážne sa opierajúc napríklad aj o názor Winstona S. Churchila, prirodzene nie na Klausa, ale na politikov všeobecne. „Václav Klaus,“ hovorí, „v určitých situacích trpí nepřiměřenou dávkou ješitnosti a v určitých chvílích bere věci natolik osobně, že mu uniká skutečnost, že oponent může s jeho názory nesouhlasit nikoliv proto, že «je proti němu», ale kvůli samé podstatě věci...“ (Dnešní Klausovi kritici dakedy pripadajú, akoby odpisovali od Tomáša Ježka.)

Vydanie knihy si Ježek možno neželal aj z prirodzenej skromnosti. Nechcel od nikoho, ani od cirkví, prijímať vďaku za reštitúcie. Jednoducho sa zriekol ovocia jednej svojej neúnavnej práce. Veď kým kupónová privatizácia bola dielom skupiny Tříska, Ježek a napokon aj Klaus, tak „prosazení restitucí byla vysloveně moje osobní iniciativa“, priznáva sa podľa pravdy. A k tomu ešte dodáva: „Já jsem za církevní restituce dost dlouho neúspěšně bojoval... Má-li Evropa něco, co ji skutečně spojuje, co je jejím společným základem, co prostupuje celými jejími dějinami, zatícmco všechno ostatní se ukázalo býti pomíjivým, tak je to církev.“

Ježek na mnohých miestach hovorí o revolúcii a celé jeho rozprávanie svedčí o tom, že mal na mysli predovšetkým a hlavne ekonomickú revolúciu, povalenie a rozmetanie  „socialistického“ neporiadku a svinstva, rozbúranie falošných sociálnych istôt a nastolenie slobody; slobody podnikania pre každého, kto podnikať chce a vie. Toto  právo malo byť pre všetkých rovnaké. To mala byť tá nová istota pre všetkých. Lenže.

Lenže súkromné vlastníctvo má zmysel iba vtedy, ak ho na druhej strane vyvažuje súkromné nevlastníctvo, a to v pomere: malinký počet vlastníkov a absolútna väčšina tých druhých, teda nevlastníkov, ktorí do ekonomického kolotoča môžu „investovať“ najviac tak svoju pracovnú silu a um. Z tohto hľadiska prax ukázala, že tzv. kupónová privatizácia bola jedným z najväčších podvodov, spáchaných na obyvateľoch štátu. Koľko sme sa len naplatili poplatkov za spravovanie našich „bezcenných papierov“...


Teda revolúcia... revolúcia ako hrom!

„Ľudia, ktorí sa chválili, že urobili revolúciu, sa vždy už na druhý deň presvedčili, že nevedeli, čo robili, že urobená revolúcia sa vôbec nepodobá tej, ktorú chceli robiť.“ Toto napísal Fridrich Engels v liste Viere Ivanovne Zasuličovej do Ženevy v apríli 1885. Svoj list končí prosbou: „Píšte mi po rusky, ak je to pre Vás pohodlnejšie.“

Dá sa oprávnene pochybovať o tom, že by Tomáš Ježek bol schopný „už na druhý deň“ spoznať, že medzi jeho revolučnými predstavami a tým, ako a kam smeroval vývoj v nasledujúcich dňoch a rokoch, je nebotyčný rozdiel. Ten vývoj, tak sa zdá, načisto pochoval jeho vzletné sny, vyjadrené slovami: „Dám hlavu na špalek za to, že stejně tak, jako se v padesátých a šedesátých letech  hovořilo o německém, tak se do pěti let – a možná i dříve – začne hovořit o českém ekonomickém zázraku.“ A čo potom povedať o situácii v druhej, menšej časti bývalého federatívneho štátu – na Slovensku? Tu sa asi dá iba súhlasiť v Petrom Zajacom-Vankom, ktorý tvrdí, že vlastne už niet slovenskej ekonomiky, že je iba ekonomika na Slovensku, pretože všetko podstatné vlastníctvo je v rukách zahraničných korporácií. Na predstavy o rovnoprávnosti rozličných typov vlastníctva, ktoré Tomáša Ježka tak strašne „štvali“, sa v oboch zvyškových republikách (po federácii) dá iba spomínať ako na dávnu minulosť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
02. december 2011, 01:39
Mám tú knižku, častokrát si v nej čítam, aby som sa ubezpečil, že táto porevolučná doba "budovania kapitalizmu", ktorú označujem ako "zdivočelá éra", musela mať niekde svoj začiatok, že sme jednoducho do nej nespadli len tak, zo dňa na deň, že nás zblbli dobre svoj "job" robiaci úradníci.

A preto som rád, že sa Ježek v tej knihe vyspovedal - možno je preda len veriacim a potreboval sa očistiť, aby ho svedomie hrýzlo trochu menej.
Už len fakt, že tú knihu potom nechcel dovoliť vydať a protestoval proti jej vydaniu svedčí o tom, že do nej nadiktoval pravdu a že tu bol úprimný.

Neviem, koľko mali páni Ježek a Tříska rokov, keď sa podieľali na privatizačných zákonoch a viedli organizačne privatizáciu v Česko-slovenskej federatívnej republike, ale robili to napriek ich alibizmu, ktorý uvádzajú v knihe, s plným vedomím a v súlade so svojim vtedajším svedomím pod lídrovstvom mága "šokovej terapie" Václava Klausa.

Na Slovensku však poznáme ich následovníkov, mladých liberálov, "riaditeľov Zemegule", ktorí sa so získaným "literárnym" vzdelaním zo skrípt a učebníc Samuelsona,Ricarda a Hayeka, s čerstvým diplomom a pár mesačným stážovaním na slovenskom ministerstve financií, pustili do odvážneho diela "pokračovania budovania kapitalizmu na Slovensku", dnes je to už "starý vlk" Ivan Mikloš, po ňom Ľudo Kaník, po ňom Rudo Zajac, v súčasnosti M.Chren, I.Švejna, majú následovníkov v čudnej strane "saskárov" od Sulíka po Miškova a všetci v súlade so svojim svedomím a pri plnom vedomí tak akosi "revolučne a pioniersky" prerábajú ( či pobabrávajú?)ekonomickú podstatu Slovenska,napríklad
či to už bolo úplne inak pôvodne mienené fungovanie druhého piliera, ktoré sa vymklo kontrole po 1.januári 2005 ( namiesto 300 tisíc klientov DSS ich vzniklo jeden milión päťsto tisíc ä vrátane neprodukujúcich mamičiek na materskej, invalidov či dôchodcov),
alebo inak mienené vytvorenie systému zdravotných poisťovní, z ktorých dnes nešťastný minister zdravotníctva sa už ani len nepokúša dostať ani cent naviac,
či to bolo rozpredanie výrobnej základne Slovenska, alebo ako teraz (pokus nevyšiel) premena štátnych zdravotníckych zariadení ( nemocníc) na privátne "ziskové centrá", či pokus o ďalší sociálny experiment pod názvom "superhrubá mzda" či "odvodový bonus".

Nuž, nájde sa odvážny publicista, ktorý napíše aj históriu "budovania kapitalizmu na Slovensku"?
Marián Leško, náš excellentný publicista, vyrástol si v ľavicovom Novom Slove, teraz si osobnosť pravicovej žurnbalistiky, trúfneš si? Písal si Ľudí a ľudkov na politickej scéne, mám Tvoju knihu i s venovaním.
Máš šancu sa rehabilitovať, odborne, prirodzene...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
02. december 2011, 22:21
tak si na spravnej adrese.Ja odpornejsiu loz ako polopravda nepoznam.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
02. december 2011, 22:21
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
06. december 2011, 10:02
V tom roku 1992 som asi nebol sám, čo intuitívne cítil, že českí "šokoterapeutisti" nás tlačia do kapitalizmu a tam Slovensko nechcelo. Mnohí sme pravdepodobne aj preto "obetovali" v sebe tú prináležitosť v Československu, keď sme videli, kam nás Klaus, Ježek a ďalší tlačia - do kapitalizmu.

Sám Ježek o tom v knihe spomína takto (str.228- príznačný názov "V tom bahně":

"Vzopmínám si, jak mě pozvali na jednu konferenci, na které se diskutovalo o jakémsi materiálu z pera Hvězdoňe Kočtúcha. TO TEDY BYLO NĚCO. Já si připadal jako na Marsu.Jakákoliv komunikace s těmito lidmi byla zcela vyloučená.Naše a jejich vidění světa, to byly logické mimoběžky. Tato a obdobná střetnutí byla charakterizována všeobecným myšlenkovým míjením se a z naší strany až rezignací.Bohužel, těch několik osvícených duší, jako byl Mikloš ( "ten" dnešný Ivan Mikloš, ja poznamenávam), Kolářová, Juzko, Kučerák,jichž byla doslova hrstka, a proto těžko sháněli spojence,nakonec prohrálo a bylo politicky zadušeno."

Toľko Ježek, pravdepodobne i preto veľmi ochotne naskočila potom česká politická reprezentácia na hru V.Mečiara a M.Kováča a potiahla ju až k rozpadu republiky. Vadilo im, že Slováci chceli akýsi iný ekonomický systém. Najlepšie by o tom vedeli hovoriť pamätníci, členovia NEZES, teda Nezávislých Ekonómov Slovenska, kde ľudia ako Hvezdoň Kočtúch, Jozef Troják, pán Š.Dolák a mnohí ďalší definovali ekonomiku inak a kontinuálnejšie. Veľmi to šokoterapetutom vadilo.
A tu by pomohol skutočne elitný novinár, Marian, to nebola provokácia, ale prosba, ktorý by spísal, čo sa vlastne dialo od roku 1993, prečo sa to nakoniec ubralo cestou kapitalizmu a dokonca sme v mnohých smeroch Českú republiku predbehli, prežoe oni ešte českú ekonomiku majú, ale my už máme naozaj iba ekonomiku na Slovensku.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
09. december 2011, 11:08
bolo tzv "zrovnopravnenie vlastnictva"... mam zopar originalnych textov z tych cias, kedy studenti zasadali v aule UK, zivelne vystupovali a manipulatori okolo nich im podsuvali texty, ktore potom nadsene odsuhlasovali...

trochu nepresne sa hovori o Ivanovi Miklosovi ako o strojcovi kapitalizmu na slovensku. nie je to tak, Ivan Miklos bol v tom case len asistentik na ekonomickej fakulte. na plagat ho vycapila Porubiakova ODU po tom co ich analytici zistili, ze je z celej tej bandy obyvatelstvom najmenej nenavideny. otcom suroveho ranneho kapitalizmu u nas je nepochybne Kucerak ktori sa dostal do Meciarovej vlady pravdepodobne cez Jiraskovu a Petra Zajaca Nevanku. Ivanko Diamantovic sa dostal k slovu az pocas prvej Dzurindovej vlady po 1998...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. december 2011, 11:19
najviac ovplyvnoval NEZES - Hvezdon Koctuch, jeden z dvoch blizkych priatelov Alexandra Buvceka. na Jiraskovej, v jame levovej, si vedel vybojovat slovo Marian Augustin Huska a dostat ho do vladneho programu. preto to malo iny priebeh ako v Cechach, preto sa Jezek cudoval a nemal tu s kym hovorit...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. december 2011, 11:20
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. december 2011, 15:28
anton b., buďte prosím solídny a taktný, keď už, tak to bol Peter Zajac, literárny kritik, nie je inžinier a do roku 1990 nerozumel hospodárstvu, to sa v ňom "vygenerovalo" až po vstupe do politiky.
Tých Petrov Zajacov behá po Slovensku dosť, takže nám ostatným neprznite meno ani zo srandy, ja to ešte znesiem, ale neviem, čo ribí ostatných asi 30 menovcov, pre zmenu moje priezvisko si ťažko môže niekto s rozumom popliesť.

O "zrovnoprávnení vlastníctva" sa hovorilo iba do 30.septembra 1990, potom boli prijaté ekonomické zákony známe pod pojmom "šoková terapia" a znerovnoprávnili vlastníctvo v prospech súkromného, pričom práve kupónová privatizácia a právna premena štátnych podnikov na štátne akciové spoločnosti boli jasným signálom k právne pochybnému rozkrádaniu celospoločenského vlastníctva. Družstevné vlastníctvo bolo Transformačným zákonom z roku 1991 nútené prejsť do novej ekonomickej podstaty, teda na podieľové, fakticky to znamenalo ani nie možnosť, ale NUTNOSŤ oceniť majetok družstva a vydať podiely členom družstva, ktoré už ale boli OBCHODOVATEĽNÉ, čím sa nemúdro zblblí členovia družstiev, idúci za chimérou zbohatnutia, zbavili svojich práv za pár vriec naturálií či pár stovák Kčs. Podobne ako sa za cenu mikrovlnky neskôr zbavovali - teda predávali (mečiarovské) štátne dlhopisy z druhej vlny kupónovej privatizácie.

Ale nie všetci členovia NEZES boli proti tomu, to by chcelo pamätníkov, rozhodne Húska bol zástancom privatizácie.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. december 2011, 21:50
ak niekedy budem mat viac casu, pozriem sa do starsim materialov ako to cele vsetko zacinalo. mam odlozene aj dobove noviny, takze to asi bude dlhe citanie... mrzi ma, ze sa vas dotkla moja skratka. pravdaze som mal na mysli Petra Zajaca, literarneho vedca ktoreho povodne meno bolo ine, menej slovenske a ktory na VPN Jiraskova fungoval nieco na sposob generalneho tajomnika riadiaceho a ukolujuceho ministrov slovenskej vlady. chcel som napisat Peter Zajac (nie Vanka) a v rychlosti som to spojil na Peter Zajac Nevanka.

takze opravujem vetu nasledovne:

...ktori sa dostal do Meciarovej vlady pravdepodobne cez Jiraskovu a Petra Zajaca (nie Vanku).

dufam ze takto to je uz v poriadku...

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984