Reklama
Reklama

Na margo monografie Dávnoveká Európa

Nedávno bola prezentácia knihy Dávnoveká Európa s podtitulmi Odkiaľ prišli Európania a Pôvod a začiatky Slovanov. Jej autor, filozof a kulturológ Viktor Timura, člen Klubu Nového slova, sa v nej usiluje postihnúť dramatický príbeh človeka dávnovekej Európy, ktorého sme potomkami. Dve výpovede z tohto podujatia, približujúce monumentálne dielo, uverejňujeme.
Počet zobrazení: 2027
Timura.JPG

Ide o dielo interdisciplinárneho charakteru a organicky nadväzuje na jeho predchádzajúce práce; a v tomto prípade zúročil svoje skúsenosti najmä z tvorby jeho monografie: Ľudstvo a dejiny.

Monografia je impozantná nielen svojim rozsahom, ale predovšetkým obsahom publikácie. Podrobne sa totiž zaoberá problematikou predchodcov človeka, genézou druhu Homo a vôbec zložitou problematikou vzniku vedomia.

Ťažiskovú pozornosť venuje problematike osídlenia európskeho kontinentu, pravdaže, v kontexte svetového vývoja; s akcentom na genézu a formovanie človeka a jeho kultúry od najdávnejších etáp osídlenia európskeho kontinentu v paleolite. Náležitú pozornosť venuje i začiatkom mytologických predstáv v podmienkach neproduktívneho hospodárstva a vôbec otázkam vzniku poľnohospodárstva, najväčšej revolučnej zmeny v dejinách pravekého ľudstva. Ide nepochybne o problémy kardinálneho charakteru, ktoré nie sú jednoznačne interpretované v európskej a svetovej spisbe. V tejto súvislosti by som chcel ešte konštatovať, že ide nielen o interdisciplinárne prístupy, ale aj rozdielne pohľady bádateľov z oblasti humanitných, technických, ale najmä prírodných vied.

Jozef Vladár
Prístup V. Timuru k týmto otázkam sa vyznačuje netradičným výkladom, ktorý má svoje pozitíva, ale aj určité úskalia. Skrátka; nepokúša sa petrifikovať ustálené teórie, pokúša sa však na základe nových výskumov o nové pohľady na kruciálne problémy antropogenézy, premeny vedomia človeka v najstaršom období ľudských dejín – v paleolite. Fenomén vzniku človeka a jeho kultúry je v popredí bádania nielen v Európe, ale aj vo svetovej spisbe, ale je to aj komplex problémov interdisciplinárnej povahy, a preto aj rozdielne interpretovaný bádateľmi z jednotlivých vedných oblastí.

Nemenej zložitým problémom sú aj otázky vzniku a smerovania európskej civilizácie. Veď napríklad od vzniku agrárnej civilizácie na území Slovenska (6. tisícročie pred n. l.) je dokázateľná kontinuita vývoja severokarpatskej oblasti ako integrálnej súčasti stredoeurópskeho priestoru až do sklonku praveku. Vtedy už z anonymity vekov vystupujú najstaršie „národy“ staroveku (Tráci, Skýti, Kiméri, Etruskovia, Kelti, Dáci a i.). Pravdaže, najstaršia antická civilizácia vzniká v Hellade a vo Východnom Stredomorí (krétsko-mykénska kultúra).

Považujem za správne, že autor venuje takú veľkú pozornosť najmä otázkam antiky, vzniku jazykov a najmä problémom mytológie. Teda problémom období pred vznikom gréckej filozofie. V poslednej časti práce sa zaoberá problematikou genézy a ďalšieho vývoja Slovanov so zvláštnym zreteľom na otázky jazyka a slovanskej mytológie. Chcel by som konštatovať, že práve táto oblasť je až dosiaľ charakterizovaná rozdielnymi pohľadmi na genézu Slovanov - bádateľmi najmä z oblasti archeológie a jazykovedy. Napokon, ak ide o slovenské bádanie, niektorí bádatelia hľadajú genézu Slovákov už v období Samovej ríše, iní zasa v období Pribinovho nitrianskeho kniežatstva. Odvtedy totiž je dokázateľná kontinuita až do najnovších čias, teda od včasného stredoveku až do súčasnosti.


Viktor Timura
Napokon by som chcel zdôrazniť, že pohľady V. Timuru na tento komplex problémov vychádzajú z kritického prístupu k prameňom rôznorodej povahy z oblasti najrôznejších vedných disciplín. Oceňujem jeho úsilie objasniť filozoficko-teoretické problémy z aspektu smerovania ľudských dejín a najmä netradičné prístupy k otázkam filozofie dejín. Nepochybujem o tom, že práca vyvolá diskusie aj preto, že koriguje aj mnohé kodifikované predstavy o vzniku civilizácie ľudskej spoločnosti a jednotlivých vývojových etapách od praveku až do včasného stredoveku.

Nepochybujem o tom, že publikácia V. Timuru vyvolá mnohé diskusie, pretože napríklad archeológovia v poslednom období majú pochybnosti nielen v otázkach chronológie, i s datovaním jednotlivých významných kultúr európskeho praveku, ale aj s riešením vzniku kultúr, civilizačných komplexov, ale najmä s preceňovaním úlohy jednotlivých európskych regiónov v procese vzniku európskej kultúry. V týchto súvislostiach si treba uvedomiť, že územie Slovenska bolo nepochybne už od praveku významnou križovatkou európskych kultúr a diaľkových obchodných ciest.

Výsledky systematických výskumov slovenských archeológov umožnili nielen rozpoznanie nových, dovtedy neznámych kultúr a kultúrnych skupín (lužianska a lažnianska kultúra, kultúra Brodzany – Nitra, ludanická kultúra, bolerázska skupina, bošácka kultúra, kultúra východoslovenských mohýl, nitrianska kultúra, koštianska kultúra, čakanská kultúra, kyjatická kultúra a i.), neraz teda pomenovaných podľa eponymných slovenských nálezísk, ale – a to je zvlášť dôležité – aj ich akceptovanie európskou vedou. Veď máme aj slovenskú Tróju – Šurany – Nitriansky Hrádok a slovenské Mykény – Spišský Štvrtok). Áno, slovenská Trója i slovenské Mykény (okolo 1500 rokov pred n. l.) sa radia k najstarším pravekým mestám v stredoeurópskom prostredí. Mali nielen dômyselné urbanistické riešenia a v prípade Spišského Štvrtku aj dosiaľ – bez analógií – aj dômyselný mohutný fortifikačný systém s kamennými hradbami. Takéto unikátne opevnenie areálu „m e s t a“ nemá ani dosiaľ adekvátnu paralelu.

Aj o týchto problémoch hovorí spomenutá monografia V. Timuru.

Som rád, že som ju mohol, tu na pôde Spolku slovenských spisovateľov predstaviť aj vám; ako pozoruhodné dielo bádateľa, ktorý jej zasvätil veľa rokov svojho života.

Prof. PhDr. Jozef Vladár, DrSc., pôsobí na FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Zrkadlo času, aj vízia budúcnosti

Dalimír Hajko

Keď sa zblízka pozriete na klopu saka autora monumentálnej knihy, ktorú máme pred sebou, všimnete si na nej malý odznak v tvare padáku, ktorý symbolizuje autorovo prapôvodné povolanie. Dlhé roky bol zvyknutý hľadieť na svet z výšky, spod bielej kupoly vznášajúcej sa vysoko nad zemou. A týmto pocitom akoby dnes chcel obšťastniť aj čitateľa svojho diela Dávnoveká Európa. Pohľad z výšky, nadhľad nad problémami, nad výsledkami doterajších bádaní početných autorov domácich i zahraničných, je základnou charakteristikou diela.

Dalimír Hajko
Teda nadhľad, ale aj prehľad a nepochybne aj výhľad do budúcnosti. Lebo veľavravné podtituly knihy (Odkiaľ prišli Európania a Pôvod a začiatky Slovanov) rozhodne neveštia iba pasívne zotrvávanie na danom stave poznania a určite neznamenajú iba návraty do mŕtvej minulosti, ale majú – na prvý pohľad azda trochu paradoxne – nesmiernu výpovednú hodnotu aj vzhľadom na budúci stav vecí, sú predznačením možných nových historických situácií, ktoré sa zákonite odvíjajú v tajomnom a pre obyčajného smrteľníka často nepochopiteľnom klbku dejinných pohybov a udalostí.

Pochopiť „človeka v siločiarach vekov“, pochopiť všetky tieto pohyby, ich vnútornú logiku a ich smerovanie, pomáhajú vnímavému čitateľovi v knihe Viktora Timuru desiatky, možno aj stovky výsledkov dosiahnutých v rozličných vedných odboroch. Keby ale interdisciplinarita či multidisciplinarita bola iba súpisom týchto výsledkov, nemala by rozhodujúci význam: u Timuru sa však spája s presvedčivým úsilím o syntézu, o pochopenie celku. Všetky, aj tie zdanlivo najdrobnejšie vedecké výsledky a závery bádaní sa u Timuru viažu k celku. Na pôde tohto celku hľadá vzťah k metafyzickému v nás. Práve to metafyzické, ukryté často v slove a mytológii je nevyhnutné pre adekvátne pochopenie nášho životného priestoru. Životného priestoru Európy a životného priestoru Slovanov.

Timura chce pomocu interdisciplinárneho dialógu vyviesť svojho čitateľa z beznádeje, ktorá ho ľahko pochytí nad obrovským až neprehľadným množstvom materiálu; usiluje sa nielen diagnostikovať situáciu, ale na pozadí tejto diagnózy cítime aj tiché, nenápadné úsilie anticipovať budúci stav: stav Európy a Slovanstva. Kniha je zrkadlom času, ale aj víziou možného pulzovania zložitého organizmu, ktorý zvykneme nazývať ľudstvo. Je odrazom geniálnych úsilí, ale aj výsledkom nekonečnej drobnej práce.

Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc, pôsobí na FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre


Foto: Peter Orszag

Priemer: 5 (1 hlas)
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
12. november 2011, 12:32
Napokon, ak ide o slovenské bádanie, niektorí bádatelia hľadajú genézu Slovákov už v období Samovej ríše, iní zasa v období Pribinovho nitrianskeho kniežatstva. Odvtedy totiž je dokázateľná kontinuita až do najnovších čias, teda od včasného stredoveku až do súčasnosti.

tak s tym "slovenskym badanim" by som to neprehanal, doteraz badanie o slovenskej historii robili hlavne neslovenski archeologovia a historici (madarski a cechoslovakisticki), majuci velky vplyv na mnohych sucasnych historikov, ktorych oznacovanie za slovenskych by nebolo celkom presne. ovela presnejsie by bolo tvrdenie, ze vsetko slovenske im je cudzie a v taktomtu duchu aj "vedecky" pracuju. v tomto vynikaju mnohi zamestnanci Historickeho ustavu SAV na cele s jeho byvalym riaditelom Dusanom Kovacom, prepytujem DrSc. nemenej usilovne sa snazi gumovat slovensku historiu medialne najfrekventovanejsia historicka Katarina Zavacka a jej dcera, Sulikom vymenovana odbornicka na tvar a velkost konskych druhotnych pohlavnych znakov, nechvalne znama z pokusu odstranit jazdecku sochu prveho historicky dolozeneho krala Velkomoravskej rise, ktory panoval v Nitre...

knizku som necital, ale urcite si ju kupim a potom sa k nej vyjadrim. v kazdom pripade som rad, ze niekto o slovenskej historii pise - aj ked len na tretom mieste, po historii antickej, rimskej a vseobecneeuropskej...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2011, 14:59
Vážený pán Anton b., O Slovanoch sa v publikácii Dávnoveká Európa nepíše na treťom mieste. Publikácia vznikla práve proti falošnému historickému povedomiu Európanov o svojich dejinách a o Slovanoch zvlášť. Bolo sa však treba oprieť o interdisciplinárne poznatky o vývoji samotného človeka a vývoj ľudských spoločenstiev od 2 miliónov rokov, aby sa - aspoň som o tom presvedčený, nezvratne ukázalo na pôvod Slovanov, ktorý nie je súčasný s ostatnými európskymi vetvami (keltskou a germánsko, popri stredomorskej). Pokiaľ ide o Vašu otázku, kedy sa bude písať o Slovänoch a Slovákoch, môžem Vám oznámiť, že je to pokračovanie mojej ďalšej publikácie, ktorá je hotová, ale zatiaľ nemám vydavateľa, ale predovšetkým sponzora, ktorý by knihu podporil. viktor b.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2011, 15:51
v ramci interdisciplinarity su zajimave napriklad lingvisticke vyskumy prof jana stanislava, je vskutku pozoruhodne ake stopy v nasom jazyku zanechali davni predkovia. tiez sudobe geneticke vyskumy - mapovanie narodov europy, kde je slovansky (sloviensky, slovänsky) prvok skrze haplogrupy neoddiskutovatelny od cierneho mora po balt. knizku si rad precitam, prajem mnoho uspechov a vytrvalost...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. november 2011, 03:42
Existuje taka knizka o Slovanoch od Mavra Orbiniho. Je to z obdobia roku 1600. Tento tam uvadza niekolko desiatok historikov (myslim ze cez 50) na ktorych sa odvolava. Dnes z nich nepozname ani jedneho.
Knizka je z dnesneho pohladu velmi naklonena Slovanom, pretoze vsetky pseudonarody ako Frankovia, Goti, Markomani, Daci a desiatky dalsich zaraduje suhrnne medzi slovanov. Slovania nikdy odnikial neprisli, su tu hodne dlho. (Nebyt Schillera, ci koho, ktory nemcom vymyslel rozpravku o prichode do europskej vlasti, nemuseli by sa slovania abstraktne presuvat z pripjatskych mnociarov. Lenze dnes musia, pretoze inak by Germani nemali kam prijst.)
Orbini bol nejaky cirkevny spravca, takze tazko ho obvinit z toho, zeby nepoznal oficialnu doktrinu. Jeho knizka nastastie prezila v Rusku, zjavne ju zabudli spalit.
Spalit a prepisat, pretoze tak ako uz nepozname tych stredovekych historikov, ktori pozitivne pisali o slovanoch, lebo boli dokonale vymazani, tak uz nepozname z historie slovanov skoro nic. Vsetko bolo prepisane, alebo znicene a na ich miesto vdaka horuckovitemu pisaniu po 1640 - vestfalskom mieri a chronologizacie historie Scalligierim - jezuitmi, bola dosadena nova historia. Po vestfalskom mieri potrebovali byt vsetcia lupeznici doleziti, tak sa dopisali do kronik.

Namatkou co ma napada : len tak na margo prekladoveho slovnika Bernolaka, ktory preklada panonsku slovjencinu do novovznikajucej madarciny, aby novy madarsky narod porozumel svojmu novemu narodu v madarcine a nie v slovjencine tak ako to bolo 700 rokov, aj na margo remesskej biblie v staroslovencine, na ktoru prisahali francuzski krali, ale nakoniec aj na margo Ateny - a-tenai - tejn/týn - starsl. opevneny dvorec (naco si davali anticki greci slovanske pomenovania?), minule som pri surfovani nasiel na internete scitaci listok obyvatelstva z Bukuresti z roku 1831 pisany v cyrilike !!! Zeby v 1831 ludia v Bukuresti hovorili este stale povodnym jazykom, pretoze im ho este nevymazali z hlavy? Este povodne šč nenahradilo schtsch ? Ako to krkolomne pisu nemci/slovania 7-mimi pismenkami, aby zachovali povodny zvuk, akurat ze im vnutena umela latinka nevie ponuknut prislusne pismenka, tak ako pramaterska cyrilika? Veď len porovnajte: Čečna - Tschetschenien, to je šialenstvo. Ak sa prizna, ze ziaden nezmyselny prichod slovanov neexistoval, tak to bude zhruba 0,01% z toho, co este SK historiografiu caka, aby objasnila.
A hned mozu zacat s nejakym konecne rozumnym myslienkovym ramcom pre pohyb v historii, napr. paradigmou "rimske otrokarske zvezy versus ostatni, potazmo slovania".
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. november 2011, 03:52
Resp. Rim ako vyraz dohody otrokarskych zvezov a obchodnikov (a RKC ako podivna risska cirkev v otrokarskom systeme). Za jeden den bolo v meste Rim zobchodovanych aj na desat tisic slovanskych otrokov (ktorych vsak pochytali aj typicky hasterivi slovania). Slaves, ako nam "slavov" zachovala anglictina, ktora doposial uchovava obchodne vyrazy pre obchody s otrokmi. Nakoniec, naco by sa menil slovnik namornej ekonomiky, ked je tato stale ta ista.
Bolo by dobre uz konecne strhnut masku z tych rozpravok, ktorymi sa tu cicikame.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. november 2011, 09:48
v pomere asi tak 1:1, pricom R1a je slovanska a R1b germanska. zaujimave je, ze ich rozsirenie je medzi sebou statisticky dost ostro ohranicene - z toho je zrejme, ze to boli dve rozne "krvne skupiny" ktore spolu po starocia bojovali a prilis sa nemiesali. ten kto vyhral, ten si potom historiu prisposobil tak, aby mu vyhovovala, preto verim, ze tych autorov bolo kedysi viac ako dnes...

http://www.eupedia.com/europe/origins_haplogroups_europe.shtml

je tam vela zaujimavych veci. na Zapade ani dnes prilis vela nevedia o Slovensku napriek exaktnym vyskumom. je kuriozne, ze tam napisu len nieco o Banicovi, Sklenarikovej (!), o tom, ze u nas ziju romovia, ze je tu vela obeznych ludi. k tomu ked niekto uvidi sadisticky film Eliasa Rotha Hostel, plus dokumentarny film Roba Kirhoffa (vysielany tento stvrtok v ramci manipulacii Pod Lampou, dotovany fondom Pro Slovakia 2002), tak je logicke, ze ma o slovensku dost negativnu predstavu bez toho, ze by o slovensku nieco vedel...
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
13. november 2011, 14:52
R1b by som germanskou nenazyval. Skor keltskou. Ale povedzme, ze ak prisli ako R1b niekde z preduralia, nech maju na R1b take iste pravo ako kelti, kedze asi pojde o nejaku vychodne putujucu skupinu z povodnej R1b. "zatulani Kelti".

Kazdopadne R1a aj R1b ma spolocneho predchodcu R z Azie. Je taka spekulacia, ze R1b aj R1a prisli v dvoch vlnach z oblasti za dnesnym arktickym kruhom. R1b zapadnou cestou a dnes ich pozname ako keltov (čeltoj - čeľaď) a R1a vychodnou cestou a dnes ich pozname ako arijov (jar-ijov, zuzene slovanov). Ale to je velmi zjednoduseny pohlad. Ten pohyb bol komplikovanejsi a podkladove obyvatelstvo Europy - preukazatejne pozname Danajcov (Dhyana) mozno len dostalo svoj vyraz vdaka prieniku agresivnejsich skupin. Severski kelti sa zmiesali s danajcami, ale vtlacili im svoju typicku kulturu. Cast severskych arijcov isla priamo do Europy, cast to otocili cez Anatoliu (jazero Van - mozno Slo-vania/Váni), cast islo az cez Hindukus (mozno Slovania/velebnici Volosa). A ked prisli do Europy ako vzdialeni pribuzni, uz to boli ine podmanujuce skupiny (napr. Skyti).

Preto v kulture dnesneho obyvatelstva, napr. kmenov na Slovensku (Merehani, Marhari, Rusini, Panonci, Turanci, Vagici, Avari...) najdete pri troche snazenia kulturu, ktoru najdete v Indii, Anatolii, Skandinavii a ked sa zadari, tak aj v Afrike a pod. Dokonca panonski slovania podmaneni madarmi nachadzaju kulturne prvky aj v Sumeri :) Ale to vobec neznamena, ze napr. Ardžuna (Jaruna) z Bagavatgity sadol na voz a prisiel sem ako prapraotec Slovakov. Znamena to tolko, ze etnika sa miesili a ovplyvnovali a pozitivne prvky z jednej kultury sa dostali aj do dalsiej kultury. Nositel kultury mohol byt v ramci skupiny R vystriedany inym nositelom. Alebo nositel skupiny I sa rozplynul v R, ale zanechal kulturnu stopu.

Proste je urcite nemozne ukazat prstom na mapu a povedat, ze tito a tito prisli pred 3000 rokmi jednoznacne odtialto. Pretoze medzitym do nich vrazila vzdialene pribuzna skupina, ktora sa presuvala z ineho smeru a po ich zmiesani vznikol skor prienik, ako jednoznacne kulturna dominancia sledovanej skupiny, geneticky urcite zaviselo od toho, do akej miery muzi z novej skipiny eliminovali povodnych muzov. Ale kedze hovorime stale o skupine R, tak ti muzi boli stale pribuzni a na R nic nezmenilo ani to, ze sa povazovali za nepriatelov a konkurentov.

Jedine co sa da konstatovat je, ze podla pretrvavajucich geografickych pomenovani tie pomenovania, ktore pozname na celom uzemi od Nemecka (najskor "nemí" v zmysle prav otroka) a Belgicka (napr. Bielčik) a ciastocne od Talianska (napr. Ravena - rovina) na vychod az po Himalaje (zíma laja) boli pomenovane nejakym jednotnym jazykom, ku ktoremu maju dnes najblizsie slovanske jazyky a ani nasledne prichody inych etnik povodne nazvy uplne nevymazali.

Nakoniec, ak neprisli ufoni, tak vecsina obyvatelstva v Euroazii je poslednych 30.000 rokov len variaciou toho isteho obyvatelstva, kde sa jednotlive skupiny vyvojovo vyclenovali a svojim pohybom ovplyvnovali menej rozvinute skupiny. Islo o kunkurencny boj o zdroje a zeny, takze "replace" jednej skupiny druhou bol skor asimilacny po vyhubeni muzov a stale islo o vzdialenych pribuznych. Az neskorsie budovanie monarchii a statov zacalo vytvarat ostru nenavistnu ciaru medzi etnikami a to najme kulturnu, jazykovu a ideologicku.

A nakoniec, predstavme si, ako sa budu cudovat nasi nasledovnici o takych 1000 rokov. Budu si lamat hlavu nad tym, ako to ,ze Nemci prisli z Arabskeho poloostrova, ale nerozpravaju arabsky, ale nemecky. :) A odkial sa u nich vzala skupina R, ktora este preziva na Labe.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
13. november 2011, 18:08
Nefantazírujte, nepodloženého fantazírovania bolo už dosť, teraz sa treba držať poznatkov a čo z nich vyplýva. A tých je dosť. Prečítajte si výsledky analýz DNA od amerického genetika Sykesa a nášho genetika Vl. Feráka z katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava. Vzácne sa zhodujú. Potom sú tu poznatky z archeológie a najstaršie historické pramene, ktoré je treba kriticky prehodnotiť, popri poznatkoch ďalších vied.Držte sa ich. jaro v.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. november 2011, 19:56
jaro v.: ved diskutujeme, co vam vadi na tom, ze niekto cerpa z inych pramenov ako su tie vase? pokial mate nastudovane prace Vl. Feráka (ktore konkretene) tak napiste pramen a co z toho vyplyva z hladiska haplogrup o ktorych diskutujeme. americkych genetikov je mnoho, preco ste si vybrali prave Sykesa? upresnite co vam vlastne vadi, dakujem...

PeterS: suhlas, su to skor Kelti ako Germani. som to pouzil v zmysle toho, ze opozitum slovanov v nasom etnoregione su uz par staroci germani (predtym bavori a frankovia). na eupedii.com je sugestivna mapka frekvencie rozsirenia R1a, R1b ktora statisticky vyznamne doklada hlavny podiel tychto dvoch skupin na sucasnom osidleni europy. v dalsich vyskumoch sa asi budu upresnovat podskupiny, ale vzajomny podiel tychto dvoch hlavnych sekvencii sa menit urcite nebude...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. november 2011, 20:16
"V Európe sa zo severokaukazskej europidnej čeľade vyčlenili tri samostatné vetvy (západoeurópska ? keltská, severoeurópska ? germánska a stredovýchodoeurópska ? slovanská, inou bola stredomorská civilizácia formovaná na juţnom a severnom pobreţí Stredozemného mora) so spoločným alebo príbuzným jazykom, po dotvorení druhej signálnej sústavy a nadobudnutí jazykovej kompetencie na konci poslednej doby ľadovej..."

severokauzska europidna celad je myslena pravdepodobne haplogrupa z ktorej vznikli R1a a R1b, cize je tu korespodencia s predch poznatkami...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. november 2011, 21:18
Taká ironicko-návodná poznámka. Na "Slovákov" už nezostal názov, pretože všetky názvy vznikli ako etnické podelenie pôvodného celku Slove(mekky znak)nsko (Slovjensko, Sloviensko, Slověnsko), či dokonca Slovensko (Závisí na prepise). Čiže: moravskí Slovjeni, panónskí Slovjeni, bohémskí Slovjeni, korutánski Slovjeni... A tak by slovjenskí Slovjeni bola blbosť. Od slovjenov sa zapisovali ostatní s prívlastkom, aby bolo jasné, že sú to inde ležiaci Slovjeni a tak zostali aj Slovjeni bez prívlastkov a to sú dnešní Slováci a Slovinci.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
14. november 2011, 09:16
pohlad ruskeho historika http://www.lib.vsu.ru/elib/texts/method/vsu/m09-135.pdf nepochybuje o tom, ze velka morava bola miestom etnogenezy slovakov (slovänov, starych slovakov) - tusim len my mame problemy priznat si svoj povod...
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
04. december 2011, 15:24
Prečítajte si k publikácii Dávnoveká Európa stať prof. A. Červeňáka v Literárnom týždenníku č. 41-42 y 30.11.2011.
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama