Superhrubá mzda: likvidácia sociálnej sféry a zdravotníctva

Je iba málo tak obľúbených tém pravicových politikov, ako plač nad príjmami Sociálnej poisťovne (SP). Takmer každá pravicová „reforma“ v sociálnej oblasti je obhajovaná tvrdením, že z hľadiska príjmov je sociálny systém neudržateľný. Najznámejším príkladom je dôchodkový systém, donedávna financovaný výlučne (okrem výsluhových dôchodkov) Sociálnou poisťovňou. Dôvodom jeho „reformy“ boli tiež „neudržateľne“ klesajúce príjmy SP. A to, že štát nebude donekonečna schopný jej rozpočet dotovať.

Ak by na tejto argumentácii bolo aspoň trochu pravdy, tak najnovšie sa pravica rozhodla dať SP ranu z milosti. Totiž, každý normálny človek, ktorý by chcel poisťovňu „postaviť na nohy“ by hľadal spôsob, ako jej príjmy zvýšiť. Presne tak sa správa každá rozumná hlava rodiny, ktorá zistí, že má nezaplatené účty. Najnovšia pravicová „reforma“ v podobe zavedenia superhrubej mzdy však ide presne opačným smerom – namiesto zvyšovania jej spôsobí ďalší masívny pokles príjmov a poisťovňu v podstate dostane na kolená. Dnes už nemôže byť pochýb, že ide o dlhodobo premyslený scenár, ktorý krok po kroku realizuje každá pravicová vláda, ktorá Slovensku vládla v tomto storočí.
 

Ešte menej peňazí Sociálnej poisťovni

Prvým krokom bola tzv. dôchodková „reforma“. V tom čase zisková verejnoprávna inštitúcia na financovanie sociálnej politiky štátu sa zrazu dostala do vážnych finančných problémov. Áno, na dôchodky sa už vtedy vyberalo menej, než sa míňalo, ale keďže na Slovensku platíme aj iné sociálne odvody, bolo to možné vyriešiť ich vzájomným prerozdelením. Tie, ktoré boli zbytočne vysoké mohla vláda znížiť, dôchodkové naopak zvýšiť. Ľuďom by sa celkové odvody nezvýšili ani o korunu a falošný argument o chýbajúcich peniazoch na dôchodky by stratil platnosť. „Problém“ je však v tom, že po takom riešení by úplne stratila opodstatnenosť aj Kaníkova „reforma“, ešte viac by bolo zrejmé, akým nezmyslom je privatizovať časť dôchodkového systému a ako veľmi to poškodzuje obyčajných ľudí.

Kaník, Dzurinda a Mikloš tak radšej presadili „reformu“, ktorá za pár mesiacov vyrobila niekoľko miliardovú dieru v príjmoch Sociálnej poisťovne. Jej dôchodkový fond sa stal závislým na každoročnej štátnej dotácii. Jej výška oproti pôvodným predpokladom rástla rýchlejšie a dnes predstavuje takmer 1 miliardu € ročne. To je suma, ktorou každý prispieva zo svojich daní na zisky súkromných dôchodkových spoločností (DSS).

Netreba ani dokončenú základnú školu, aby bolo jasné, že SP za týchto okolností potrebuje zvýšiť a nie ďalej znížiť svoje príjmy. Samozrejme, ak má normálne fungovať a plniť úlohu, pre ktorú existuje. Návrh ďalšej „skvelej“ pravicovej „reformy“ – tzv. daňovo-odvodovej – však spôsobí ďalší prudký prepad príjmov poisťovne. Podľa odborníkov len v budúcom roku príde takto SP o 1,4 mld. € oproti súčasnosti, v roku 2013 strata porastie na bezmála 1,5 mld. € a v roku 2014 túto hranicu výrazne prekročí. Keďže podľa zákona za platobnú schopnosť SP ručí štát, chýbajúce peniaze bude musieť poisťovňa dostať zo štátneho rozpočtu, takže dotácia na fungovanie SP z daní občanov bude po tejto „reforme“ dosahovať asi 2,5 mld. € ročne!


V zdravotníctve vyššie doplácanie

Ak má Sociálna poisťovňa plniť funkcie, pre ktoré existuje. Ale ak ich plniť nemá, potom sa stane otázne, či vôbec má existovať. A všetko nasvedčuje práve tomu, že pravica sa rozhodla dospieť až do stavu, že bude môcť (pre dezorientovanú verejnosť) dôveryhodne spochybniť existenciu tejto inštitúcie. Už v zákone, o ktorom teraz rokuje parlament, sa navrhuje znižovanie nových dôchodkov oproti súčasným pravidlám, spomaľovanie ich každoročného zvyšovania (valorizácie), zvyšovanie dôchodkového veku, či znižovanie podpory v nezamestnanosti. Takmer všetky poistné dávky, ktoré SP vypláca sa majú znižovať. Isteže, je to možné obhajovať ako opatrenie na zníženie rozpočtového schodku poisťovne, ale zároveň to poškodzuje ľudí v najťažšej sociálnej situácii. A – predovšetkým – to spochybňuje nutnosť existencie Sociálnej poisťovne.

Nepochybujte, že práve to je zámerom pravicovej vlády Ivety Radičovej. Zavedenie superhrubej mzdy je totiž nevyhnutným predpokladom pre zavedenie tzv. odvodového bonusu – šialeného modelu Richarda Sulíka, ktorý bude mať katastrofálne dopady na drvivú väčšinu ľudí na Slovensku. Odvodový „bonus“ by mal byť jednotnou „sociálnou dávkou“ štátu ľuďom bez príjmu, ktorá nahradí všetky doterajšie dôchodky, podporu v nezamestnanosti, či materský príspevok, ale aj detské prídavky a pomoc v hmotnej núdzi. Podľa zverejnených Sulíkových plánov by to malo byť menej ako 200 € mesačne, ktoré bude vyplácať z milosti politikov priamo štát. Sociálnu poisťovňu v takom systéme jednoducho netreba.

Mimochodom, podobne katastrofálne dôsledky bude mať SHM aj na zdravotníctvo. Doň by malo ísť už v budúcom roku menej o takmer 240 mil. €, v roku 2013 o vyše 266 mil. € a v roku 2014 už takmer o 300 mil. € menej než v súčasnosti. Keďže vidíme, ako zúfalo chýbajú peniaze v zdravotníctve už teraz, nikomu netreba vysvetľovať, aké to bude mať dôsledky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nečudo, že kabinet I. Radičovej už pripravuje nový model tzv. pripoistenia za nadštandard. Na takmer všetko, čo dnes dostaneme u lekára či v nemocnici bez doplácania, si budeme musieť platiť okrem doterajšieho ešte ďalšie zdravotné „pripoistenie“. Alebo to budeme platiť v hotovosti.

Zavedenie SHM naopak zvýši vládne príjmy. Už budúci rok o vyše 1,5 mld. €, o ďalšie dva zaplatia ľudia na priamych daniach o takmer 2 mld. € viac než v súčasnosti. Keď ľudia platia „odvody“, majú istotu, že tak prispievajú na svoj budúci dôchodok, pre prípad, že ostatnú chorý, alebo bez práce, poisťujú sa, aby nemuseli platiť za drahé vyšetrenia, lieky či operácie plnú sumu. Tieto platby, na ktoré politici nemôžu siahnuť, pravicová Radičovej vláda znižuje. Zvyšuje však platby (dane), o ktorých použití rozhodne Ivan Mikloš a koaličná rada rozhádanej pravicovej partie.

Tzv. superhrubá mzda je šialený koncept, o čom svedčí fakt, že neexistuje v žiadnej krajine EÚ, OECD, NATO (dosaďte akúkoľvek medzinárodnú organizáciu). Nepochybne povedie k rozvratu verejných financií a posilní argumenty o potreba „ambicióznejších rozpočtových škrtov“. V krátkom čase zruinuje verejné financie a oslabí schopnosť spoločnosti (i štátu) reagovať na krach neoliberálneho kapitalizmu, takže podporí nárast chudoby a prehĺbi sociálne rozdiely na Slovensku.

A ide o ďalší veľký volebný podvod. Okrem SaS takéto šialenstvo nemala v programe žiadna z parlamentných strán.

Autor je podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci (Smer-SD)

Úvodné foto: Stuart Pilbrow