Reklama
Reklama

Zamestnancov škôl to už prestáva baviť

Výkriky na námestí, dav skandujúci heslá, piskot. Zatiaľ išlo o míting. Nabudúce príde ostrý štrajk a potom sa uvidí, kto z koho. Ministerstvo školstva priznalo, že viac finančných prostriedkov nevyčlení. Protestujúci razom vyhlásili, že neplní programové vyhlásenie vlády a klame. Pohár už zrejme pretiekol, odborári a zamestnanci škôl zborovo požadujú nárast svojich miezd a dôstojnosť.  
Počet zobrazení: 1525
skolstvo 1.JPG

Účastníci vo svojom protestnom vyhlásení poukazovali na ďalší zarážajúci fakt a to Záver Európskej komisie z marca tohto roku. Ten prisudzuje Slovensku posledné 27. miesto zo všetkých členských krajín Európskej únie v rámci súčasného stavu finančnej podpory a rozvoja školstva štátom garantovanými finančnými prostriedkami vo výške 3,8 % HDP krajiny. Nemenej dôležitú skutočnosť, ktorú odborári a účastníci mítingu konfrontovali, bolo nedostatočné platové ohodnotenie pedagogických i nepedagogických zamestnancov. Zároveň tak aj paralelne odsúdili mizernú motiváciu pre mladých absolventov učiteľských smerov ako budúceho učiteľského potenciálu v 21. storočí.
 


Vyšší podiel z HDP

Odborári vo svojom vyhlásení protestného zhromaždenia z 13. 9. 2011 pádne argumentovali a požadovali tri hlavné body pre potrebný a adekvátny rozvoj školského systému na Slovensku. Po prvé - systémovo zvyšovať výšku finančných zdrojov na školstvo tak, aby podiel z HDP v rámci tohto sektoru bol do konca volebného obdobia porovnateľný so štátmi EÚ. Ako bolo uvedené vyššie, štát prispieva na školstvo finančnými prostriedkami vo výške 3,8 % HDP. Odborári a účastníci požadovali reálne zvýšenie na 6 %. Eurostat uvádza pre krajiny „európskej dvadsaťsedmičky“ v priemere 5,07 % za rok 2008. Najviac prostriedkov na vzdelávanie dávalo Dánsko, 7,75 %. Slovensko sa aj v roku 2008 nachádzalo na poslednom mieste s finančnou podporou 3,59 %. Susedná Česká republika odvádzala 4,08 %. Čo sa týka výšky výdavkov na verejné vzdelávacie inštitúcie na žiaka, resp. študenta v eurách za rok, tam členské štáty EÚ v priemere vynakladali v spomínanom roku 6 288 eur. Najviac výdavkov pripadalo na Cyprus, ktorý prispieval 9 969 eurami. Najmenej Bulhari s ich 2 800 eurami. Slovensko sa nachádzalo na predposlednej priečke s cifrou 3 544 eur. Česká republika 4 640 eur. Na základe uverejnených štatistík má Slovenská republika a jej vláda čo robiť, aby sa vôbec priblížila k európskemu priemeru. Pre porovnanie, klesajúca tendencia prispievať na slovenské školstvo verejnými financiami, sa začala v roku 2003, kedy bol ministrom školstva Martin Fronc. Zároveň platí, že v tom roku dosiahol podiel z HDP venovaný školstvu najvyššiu hodnotu z pomedzi rokov nového milénia a to 4,3 %. Počas mandátu bývalého ministra školstva Jána Mikolaja podiel ďalej klesal. V súčasnosti sa nachádza na úrovni 3,8 %. V tejto súvislosti sa relevantne vynárajú otázky typu - ako to, že maličký Cyprus dokáže vynakladať sumu takmer 10 tisíc eur ročne na študenta? Argument typu, že Cyprus má výborne rozvinutý cestovný ruch jednoducho neobstojí, pretože ten majú i Bulhari a tí figurujú na poslednej priečke. Zrejme bude „pes zakopaný“ niekde inde. Žeby v prioritách?


Vláda sa formálne usiluje o kvalitu

Nie na smiech, ale pre plač vyznieva fakt, že Slovenská republika dlhodobo nevynakladá vyšší podiel financií na vzdelávanie. Vo svojom programovom vyhlásení na obdobie 2010  2014 sa vláda jasne zasadzuje za zveľaďovanie a skvalitňovanie školstve, zabezpečovanie vynikajúceho vzdelania, špičkových objavov či príkladých športových výkonov. Vláda vehementne prisľúbila, že zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia. Zároveň sa postará o to, aby sa zmenili a stransparentnili pravidlá, efektivita a využívanie finančných tokov smerujúcich do vzdelávania. Tiež sa bude snažiť zvyšovať medzinárodnú konkurencieschopnosť. Ale čím, že nedá viac peňazí na školstvo? Akými mechanizmami možno spozorovať zmeny, o ktoré sa bude usilovať, akými sú väčšia transparentnosť, efektívnosť, motivácia a pod.? Súčasný minister školstva Eugen Jurzyca sa vo svojom príhovore zo dňa 4. septembra 2011 hrdil, ako slovenské základné školstvo už dlhodobo vychádza z medzinárodných porovnaní ako dobré. A v čom? Ďalším nanajvýš komickým tvrdením bolo, že žiadna krajina nedosahuje úroveň Slovenska za menej peňazí, inými slovami, podľa neho sú základné školy efektívne. Efektívne možno áno, ale kvalitné a vybavené porovnávajúc sa s európskym priemerom, bohužiaľ nie! Mimochodom, verbálny aparát príhovoru naozaj pripomínal prejav ekonóma s dlhodobou praxou než učiteľa z praxe.


Dôležitá je i vybavenosť škôl

Tu nejde len o estetickú a sociálnu kvalitu základných a stredných škôl v podobe zateplenia, výmeny okien a inej vonkajšej vybavenosti budov škôl, jedální a materských škôl (okrem telocviční a vykurovacích zariadení) ako kapitálových výdavkov - mnohé z toho sa dalo zrekonštruovať aj vďaka štrukturálnym fondom za predpokladu predkladania kvalitných projektov -, čo sa mnohým základným a stredným školám od roku 2007 podarilo zrealizovať. Ide skôr o vnútornú obsahovú vybavenosť, teda tzv. bežné výdavky, kam patria učebné pomôcky, laboratórne vybavenie, knižnice, športové náradia, stravovacie prostriedky, čistiace doplnky, digitálne, informačné a interaktívne príslušenstvo, elektrina, teplo, atď. Zvýšenie podielu na školstvo zo štátneho rozpočtu by školy nepochybne kvalitne zmodernizovalo. Zároveň by popritom čerpanie eurofondov bolo naďalej k dispozícii a malo obohacujúci charakter. Dnes sa štát skôr spolieha na výzvy európskych štruktúr smerujúcich k premene tradičnej školy na modernú, pričom tento proces zahŕňa nákup techniky, možnosti vzdelávania a preškoľovania učiteľov, zmeny vzdelávacích metód a procesov, intenzívnejšiu výučbu cudzích jazykov a pod. Okrem toho samo ministerstvo nie je schopné zabezpečiť napísanie a vydanie nových reformných učebníc pre žiakov a študentov základných a stredných škôl a namiesto toho rozmýšľa, že nechá do slovenčiny preložiť niektoré učebnice české. Údajne výlučne len prírodné vedy. Takýmto spôsobom terajší minister školstva terminologicky nazýva uvoľňovanie priestoru pri výbere učebníc na školy. 


Rast platov pre zamestnancov škôl

Druhý bod protestného vyhlásenia sa týkal zvýšenia mzdového ohodnotenia zamestnancov školstva za predpokladu rastu ich reálnych platov. Platy pedagogických a nepedagogických pracovníkov základných a stredných škôl už rok stoja. Podľa štatistík v súčasnosti stagnujú aj ich reálne príjmy. Niektorí nepedagogickí zamestnanci dokonca zaznamenali pokles nominálnych miezd o pár eur. Od roku 2006 do roku 2009 boli platy učiteľov základných a stredných škôl valorizované v priemere od 6 do 8 %. V roku 2010 sa valorizovali len o jeden jediný percentuálny bod, pričom za rok 2011 platí tá istá platová tabuľka ako vlani. Súčasný minister školstva súhlasil so zvýšením mzdy zamestnancov škôl najviac o 2 % v porovnaní s minulým rokom. Protestné zhromaždenie požaduje optimálnych 15 %. Najnižšia mzda na Slovensku činí k roku 2011 317 eur (všetky nasledujúce sumy sú uvádzané v hrubom). V súčasnosti sa plat nepedagogických zamestnancov škôl pohybuje od 320 do 490 eur. Plat pedagógov základných a stredných škôl je o niečo vyšší, bilancuje v rozmedzí od 360 do 850 eur v závislosti od počtu odpracovaných rokov a príslušnej platovej triedy. Pre porovnanie so mzdovým ohodnotením v najbohatších krajinách EÚ, podľa európskej siete EURYDICE zarábali dánski učitelia a učiteľky v minulom školskom roku 55-tisíc na základných školách a 77-tisíc eur ročne na stredných školách. Luxembursko sa mohlo popýšiť 88-tisícmi eur pre pedagógov základných škôl a príjmom 100-tisíc eur ročne pre pedagógov stredných škôl. Slovenská republika podľa EURYDICE vyplácala učiteľom základných a stredných škôl v priemere okolo 9 360 eur ročne. Česká republika odmeňovala svojich štátnych zamestnancov 11-tisícami, resp. 12-tisícami eur ročne. Najhoršie dopadlo opäť Bulharsko, kde dostávali učitelia základných a stredných škôl v priemere 4 270 eur ročne. Údajne ide v tomto prípade o rovnakú sumu zárobku ako u riaditeľov školských a predškolských zariadení. 


Ochotní zvýšiť platy len o 2 %

Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, slovenskí učitelia a školskí nepedagogickí zamestnanci sa v porovnaní s európskym štandardom (školskými zamestnancami) nenachádzajú v závideniahodnej pozícií. V programovom vyhlásení považuje vláda SR za svoj významný cieľ zlepšiť mzdové ohodnotenie pedagógov bez ohľadu na predmet a región. Následne vylepší systém kariérneho rastu učiteľov tak, aby ho zbavila formalizmu a zdôraznila tak aktívnu prácu so žiakmi. Vôbec sa nezmieňuje o nepedagogických zamestnancoch a zvyšovaniu ich mzdového ohodnotenia s cieľom zlepšenia pracovného ducha a motivácie. Akoby ich nepovažovala za dôležité elementy v rámci škôl. Dajú sa považovať prisľúbené dve percentá celoplošného zvýšenia platov učiteľom za adekvátny počin plnenia programového vyhlásenia vlády? Je toto cesta k motivácii a plnému nasadeniu učiteľov na vykonávanie svojej profesie? Zohľadňuje ministerstvo školstva v takomto platovom návrhu všetky stresové a zdravotné faktory podpisujúce sa na učiteľských kapacitách pri výkone svojho povolania? Každým rokom znížená morálka, nedodržiavané etické normy, nevychovanosť, neslušné správanie žiakov a študentov sa stávajú u učiteľov príčinou rôznych zdravotných ťažkostí. V prvom rade zvýšený stres, cholesterol, krvný tlak, príznaky neurotických porúch, demotivovanosť, rezignovanosť a tiež fenomén „vyhorenosti“. Ide o fundamentálne a neprehliadnuteľné problémy, ktoré sú sprievodnými javmi vykonávania učiteľskej funkcie.   


1,2 až 1,6 násobok priemernej mzdy

Posledná požiadavka protestného vyhlásenia sa týkala úpravy systému odmeňovania zamestnancov škôl. A to takým spôsobom, aby platy pedagogických zamestnancov boli na úrovni 1,2 až 1,6 násobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Čo sa týka ohodnotenia nepedagogických zamestnancov, tam bola tiež požiadavka jasná - výška miezd porovnateľná s podobnými kategóriami v iných rezortoch. Ak je priemerná hrubá mzda na Slovenku na úrovni 751 eur za prvý kvartál roku 2011, po reálnom zvýšení o 1,2 násobku by dosiahol učiteľský plat na základnej a strednej škole výšku v priemere 900 eur. Ak by došlo k maximálnemu požadovanému zvýšeniu, konkrétne o 1,6 násobok priemeru, mzda by činila hodnotu vyše 1 200 eur, čo sa v rámci slovenských pomerov dá považovať za slušný a atraktívny plat. S takýmto hodnotami je možné a adekvátne hovoriť o motivujúcom finančnom ohodnotení. Zaručovalo by to učiteľom nepochybne vyššiu perspektívnosť do budúcna vrátane absolventov učiteľských smerov a začínajúcich učiteľov. 


Vláda zavádza

Súčasná situácia, v akej sa ocitli zamestnanci základných a stredných škôl, nie je ružová a právom si žiada zmenu. Ak zamestnanec rok platovo stojí a spotrebiteľské ceny rastú, zákonite klesá jeho reálna mzda. Súčasný minister školstva na túto problematiku argumentoval tým, že na rozdiel od ostatných odvetví štátnej správy, kde v rámci šetrenia klesali platy zamestnancom o 10 %, platy učiteľov neklesli a nesklesnú. Ale stoja. Tak potom prečo vláda vo svojom programovom vyhlásení zavádzala občanov a zamestnancov škôl, tým že sľúbila, že sa bude školstvu viac „venovať“ a zároveň zlepšovať jeho financovanie? Je pochopiteľné, ako nesmierne zložité je realizovať veci tak, aby došlo k skokovým zmenám typu - od budúceho roka pôjde na školstvo a vedu 6 % HDP. Takisto zvýšiť plat učiteľom rádovo o 15 % a zabezpečiť tak rast reálnych platov. Ale učitelia na to nárok majú, pretože oni patria medzi tých, ktorí vyučujú a vychovávajú celý budúci produktívny potenciál republiky. Na ich pleciach to do veľkej miery stojí. Učiteľ si to jednoducho zaslúži! Zaslúži si dôstojnú odmenu za svoju prácu v štátnom sektore, ktorá navyše nesie so sebou podstatné riziká a zodpovednosť. A nepedagogický zamestnanec, ktorý dostáva len okolo 400 eur, tiež. Odborári a zamestnanci škôl sú ochotní aj štrajkovať, aby dosiahli to, čo im patrí. A to je nanajvýš politický a demokratický čin.


Buď - alebo

Je pravdou, že Slovensko sa dostalo v týchto rokoch do neľahkej hospodárskej a fiškálnej situácie ovplyvnenej finančnou a hospodárskou krízou. Verejných prostriedkov je čoraz menej, vláda sa snaží šetriť a politicky implementovať úsporné opatrenia. Mimochodom, opatrenia vychádzajúce z nekompetentných neoliberálnych premís neriešiacich komplexné a štruktúrne problémy. Nedostatočnú a nízku konkurencieschopnosť krajiny (v súčasnosti najnižšiu z pomedzi krajín V4) sa vládni protagonisti snažia vyriešiť znižovaním nákladov tým, že znižujú mzdy, verejné a sociálne výdavky, čo je síce na jednej strane v nepatrnej miere platné, ale samo osebe nezostáva bez následkov. Navyše svojou politikou polarizujú príjmy domácností - roztvárajú povestné nožnice. Čím nižšie sú príjmy stredných vrstiev a ešte nižšie príjmy chudobných, tým menší je dopyt po spotrebe. A čím je menší dopyt, tým je menší rast a produktivita. Nízky rast spôsobuje príliv menšieho objemu peňazí do verejných rozpočtov. A kruh sa uzatvára. Súčasná vláda bude mať sakramentský problém vyhovieť odborárom a zamestnancom škôl (nielen dnes), pokiaľ dlhodobo nebude stavať na domácej produktivite a zvyšujúcej sa konkurencieschopnosti. Buď voči odborárom a štrajkujúcim zamestnancom škôl zostane nevšímavá a ľahostajná (čo pre ňu bude priam fatálne, ak, tí ako avizujú, zatvoria školy a budú protestovať v davoch na námestí) a stane sa terčom vĺn kritiky a útokov. Alebo sa pokúsi vyhovieť protestným požiadavkám, či už z časti alebo v plnej miere v rámci rokovaní, prostredníctvom jej obľúbeného škrtania tentoraz v iných rezortoch.

Autor je doktorand politológie

Foto: www.ozpsav.sk/sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
26. september 2011, 14:34
a z toho vyplyva podfinancovanie rezortov skolstva, zdravotnictva, dochodkov, vedy a vyskumu, armady (nedavno zanikla posledna tankova jednotka a pred tyzdnov aj armadna letka vrtulnikov). stat nema odkial zobrat prostriedky na skolstvo, na platy ucitelov a vlastne skoro na nic s vynimkou platov ministrov, statnych tajomnikov a 13 kralovsky platenych poradcov pani Radicovej. treba ist do ulic, liberalna neokolonialna hydra svoju korist dobrovolne nepusti...
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
27. september 2011, 09:15
Kludne mozno vyjst do ulic... Aj tak nam to statnu kasu nenaplni a viac penazi na skolstvo jednoducho nebude. A viete co? Vlada o to ani nestoji. Vzdelanym ludom sa totiz strasne tazko vladne, davaju neprijemne otazky.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. september 2011, 14:07
Janko, mate pravdu, ale len za predpokladu, ze nebudu studovat na "ich" sukromnych skolach, kde im bude do hlav vtlkany neoliberalny (ten jedny spravny) pohlad na spolocnost, o ktorom nas potom budu v najvacsom zachvate uprimnosti predsviedcat (poznam to z vlastnej skusenosti).
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. september 2011, 14:32
Staci vynechat to slovo neoliberalny a bude to platit pre akukolvek vladu... Taketo nieco som uz videl niekde v jednej sci-fi a veru som neveril, ze by to tak daleko zaslo v realite.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. september 2011, 18:28
Moja manželka je učiteľka v základnej škole a málo zarába už veľmi dlho. Nie je to teda len o tejto vláde. Prečo ste nevolali do ulíc ostatné 4 roky? Jednoducho je to všetko spolitizované. Všade sú v odboroch nastrčený Smeráci a robia zákopovú vojnu. Áno treba riešiť lekárov, učiteľov, dôchodcov a pod. Ale, to, že ich platy sú poddimenzované nie je vina len tejto vládz, ak vôbec má na tom nejaký podiel viny. Nechcem týmto vôbec obhajovať túto vládu, majú tiež svoje za ušami, ale trochu objektivity prosím.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. september 2011, 08:59
mirko dufam ze nie si z uraganu lebo trieskas koniny, samozrejme ze skolstvo potrebuje viac evracov a nie len skolstvo ALE aj ty ako gazda na svojom dvore vydrzis vela a z kazdej strany ta tlacia do kuta vydrzis to do urcitej doby a potom si povies uz dost aj v skolstve a nielen v nom si ludia povedali dost, dost bolo zdrazovacich balickov tohoto zlepenca,dost bolo zbedacenie tohoto naroda treba so zlepencon nieco robit lebo nas ani boh nezachrani. Su 14 mesiacov vo vlade co dokazali co naklamali co naslubovali a vysledok skutek utek, ved tu vladnu zidaci a mimovladky hanba je to aj pocuvat a nie toto aj trpiet. Sme pre zlepenec len pokusnme zvieratka a budu nas za neposlusnost chytat do siet ako to robi ich vzor USA.
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama