Slovenský agrosektor môže zachrániť iba slovenský občan

V boji o cenu farmári či spracovatelia môžu prežiť iba siahnutím na kvalitu svojho produktu, tým že v jeho zložení využijú náhrady, ktoré majú budiť zdanie prírodných produktov, ale prírodnými nemôžu byť. Koncentrácia obchodu dosiahla taký stupeň, akého výroba nie je schopná. A preto im nemôže byť partnerom, o čom svedčí fakt, že 40 – 60 percent z pultovej ceny pripadne obchodu.
Počet zobrazení: 2902
pole-psenica-potraviny-komodity-.jpeg

O príčinách problémov i možnej záchrane slovenského agrosektora hovoríme s dlhoročným podnikateľom v tejto oblasti, prezidentom United Industries Eduardom Šebom.


V čom vidíte hlavné príležitosti dnešného agrosektora?

Do agrobiznisu som vstupoval s predstavou, že najdôležitejšia pri podnikaní v tomto sektore je veľkosť. Mal som osobnú skúsenosť ako malý farmár, ktorý nemá dlhodobú šancu podnikať v poľnohospodárstve, pretože je znevýhodnený obchodnými štruktúrami, medzinárodnými transfermi a nákupom surovín či hotových produktov na iných trhoch. Malý farmár nemôže byť partnerom Billy, Tesca, pretože nemá dostatok produktov pre celú obchodnú sieť, rovnako nemá ani kapitál, ani skúsenosti, ani čas, aby sa zaoberal dovozom lacnejších produktov napr. z Poľska, Brazílie... Farmár tak vo veľkých obchodných štruktúrach upadá a mizne a mení sa v anonymnú privátnu značku reťazca.
 


Po pätnástich rokoch v agrobiznise sa môj názor trocha mení a myslím si, že veľkosť nie je a najmä v budúcnosti nemusí byť rozhodujúca v tomto podnikaní. Dnes môžete byť aj obrovským producentom, avšak voči obchodným štruktúram nemáte žiadne hospodárske šance obstáť. Je len otázka času, kedy sa stanete iba dodávateľom privátnej značky, pre ktorú je úplne jedno, či je pôvodom z Indonézie alebo Turecka, alebo zo Starej hory z Modry.

Zdá sa mi, že sa dnes začína vytvárať v tomto modeli vážna trhlina, ktorá by mohla obnoviť status farmára či roľníka a vrátiť ho znova do hry a do jednoduchšieho vzťahu roľník (spracovateľ) -kupujúci. Je to tým, že v boji o cenu farmári či spracovatelia môžu prežiť iba siahnutím na kvalitu svojho produktu a to tak, že v jeho zložení využijú náhrady, ktoré majú iba budiť zdanie prírodného produktu, ale čistými prírodnými produktmi nemôžu byť. Kritika tejto praxe však naberá na sile a nebude možné ju len tak ľahko zamiesť pod koberec a reťazce sa budú musieť s týmto problémom v budúcnosti vyrovnať.

Kritika kvality potravín sa stáva vážnym fenoménom, čo vyvoláva potrebu u spotrebiteľov, že žiadajú garanciu kvality a chcú poznať ich pôvod. Jednou z možností riešenia je opätovné objavenie konkrétneho roľníka - spracovateľa, ktorý môže ukázať na skutočné pole, na reálny kurín, z ktorých pochádzajú produkty, ktoré ponúka. Záujem spotrebiteľov o tento typ potravín čoraz viac narastá najmä vo vyspelom svete. Preto si myslím, že nastáva doba obratu vo výrobe a predaji potravín, a to od anonymných výrobných a obchodných štruktúr ku konkrétnym producentom.


Už dávnejšie ste sa vyjadrili, že agrosektor nemá budúcnosť. Stále však v ňom ostávate. Takže zotrvávate na tomto názore, alebo ste ho zmenili?

Hodnota agrosektora nespočíva len v produkcii potravín, ktoré ovplyvňujú naše zdravie, ale aj v činnosti, ktorá ovplyvňuje podobu našej krajiny a preto agrosektor bude i v budúcnosti kľúčový v utváraní ľudskej budúcnosti. Iné je však, či je to dobrá oblasť investovania a podnikania. Vidíme, že na Slovensku skrachovali takmer všetci výrobcovia hydiny, bravčoviny, ovocia, zeleniny... To nie je výsledkom toho, že by sa ľuďom nechcelo robiť, ani klimatických zmien. Je to výsledok zle nastavených vzťahov výroba - obchod. Preto sú pestovanie zemiakov či chov hydiny u nás nerentabilné, resp. nie sú konkurencieschopné, takže mnohí farmári museli skončiť a prenechať priestor iným producentom z vyspelejšieho sveta, prípadne z rozvojových krajín. Aj rast dovozu agroproduktov ukazuje, že Európa môže veľmi ľahko žiť i bez slovenských výrobkov. O budúcnosti slovenských farmárov, o ich záchrane môžu rozhodnúť iba slovenskí konzumenti, ktorí budú trvať na tom, že chcú slovenské potraviny, pretože veria v ich kvalitu a dôverujú ich pôvodu. A preto je dôležitá osveta, informácie, veľa práce v médiách a celková kultúrna úroveň našich občanov.


Slovenských farmárov znevýhodňuje nespravodlivé prerozdeľovanie dotácií. Ako to, že dokážete byť napriek tomu úspešný? Myslíte si, že dotácie sú najpodstatnejším článkom, ktorý rozhoduje o úspechu slovenského agrosektora?

Dotácie sú vynútená forma podpory, či ochrany agrosektora. Sú výrazom prispôsobenia sa agrosektora medzinárodnej obchodnej legislatíve, ktorá je nastavená na potreby globálnych spoločností. Je priznaním kapitulácie, že medzinárodný obchod s potravinami nie je možné v dnešných podmienkach len tak ľahko zmeniť, a preto si tento sektor vyžaduje zvláštny prístup, ktorý sa nám na prvý pohľad môže zdať protirečivý.

Pre mňa sú dotácie potvrdením, že svetové ceny neodrážajú všetky prínosy a hodnoty, ktoré sú spojené s ich výrobou a konzumáciou. Globálne ceny agropotravín neodzrkadľujú sociálne ani ekologické náklady v rozvinutých krajinách, a preto musí EÚ a rovnako i USA priplatiť svojim farmárom. Keby sme to neurobili a dožadovali sa „férovej“ súťaže s mexickými či indickými farmármi, museli by sme klesnúť na úroveň ich sociálnych a ekologických nákladov, t. j. chodiť bosí, zamestnávať deti, pracovať za pár dolárov denne a iba sa prispôsobovať devastovanej krajine. Problém dotácií je tak problémom nevhodne nastavených svetových cien, pritom sa prehliada fakt, že náš farmár je nielen výrobca kalórii, ale je aj záhradníkom našej krajiny a naším lekárom.

Ak chceme tieto funkcie zachovať, musíme tieto náklady zohľadniť aj pri prevzatí globálnych cien. Ak nechceme vystaviť Európu ekologickým rizikám, aké sú bežné napríklad v Číne, je nutné, aby sme si priplatili za zdravé kalórie, za čistý vzduch a bezchybnú vodu i za krásu krajiny. Preto si myslím, že príplatky farmárom sú nielen opodstatnené, ale i potrebné. Liberálne pohľady, ktoré sa vydávajú za jedinú akceptovateľnú teóriu, môžu občanov i náš agrosektor uvrhnúť do biedy a úpadku. Myslieť si, že keď prestaneme v Európe alebo v Amerike podporovať agrosektor, tak  pomôžeme chudobným, je trestuhodnou ilúziou, ktorá nás dovedie k vlastnému bankrotu a k svetovému úpadku a chaosu. O tom, že je to reálny problém, svedčí aj to, že EÚ, ale i USA dnes blokujú ďalšie rokovania v rámci WTO. Podľa môjho názoru, slúži im to ku cti a považujem to za prejav zdravého rozumu.

Samozrejme, pojem dotácií je niečo iné, keď ho používame v rámci EÚ. Rozdielna výška medzi jednotlivými členmi EÚ je na prvý pohľad nespravodlivá a odporuje koncepcii jednotnej poľnohospodárskej politiky. Tieto otázky však súvisia s nedoriešenými problémami vzniku EÚ.


Nedávno ste investovali v tomto segmente v rámci čínskeho spracovateľského podniku. Ten by mal byť súčasne i „kanálom“ predaja slovenských vín v Číne. Čo očakávate od expanzie na čínsky trh?

Náš obchod s Čínou bol výsledkom tlaku prebytkov vína na európskom trhu. Európa je nielen najväčším konzumentom vína, ale najmä jeho najväčším výrobcom. Tlak veľkých výrobcov (Španielska, Francúzska, Talianska) má za následok, že Slovensko dnes dováža vyše polovicu vína z týchto krajín. Ak chceme prežiť, musíme hľadať nové trhy, a preto sa koncentrujeme najmä na kontinentálnu Čínu. Musím však povedať, že je to ťažký trh a aj my sme v začiatkoch. Ak by sa nám podarilo tento rok predať 300 000 litrov vína, je to stále menej ako 5 percent našej celoročnej produkcie. Uvažovať v tejto situácii o rozširovaní importu ďalších produktov by tak bolo predčasné.


Slovenskí vinohradníci a producenti vína s obavami očakávajú rozhodnutie vlády o zvýšení spotrebnej dane na víno. Ako by sa to dotklo tohto podnikania?

Nie je problém dorobiť víno, ale predať ho. Koncentrácia obchodných štruktúr dosiahla taký stupeň, akého výroba nie je schopná. A preto im nemôže byť partnerom, o čom svedčí fakt, že 40 – 60 percent z pultovej ceny pripadne obchodu. Myslím si, že obchod bude musieť prehodnotiť tento likvidačný prístup k slovenským výrobcom a priznať si vlastný podiel na kríze agrosektora. Na vinohradníctve je najlepšie vidieť prepad a úpadok slovenského poľnohospodárstva. Z 33 000 hektárov v roku 1990 máme dnes menej ako 10 000 ha.

Bohaté Rakúsko malo a aj dnes má približne toľko hektárov ako kedysi Slovensko a vidíme, čo dokáže z tohto odvetvia urobiť. Vinárstvo je v Rakúsku považované takmer za jeden z národných pilierov, okolo ktorého sa točí nielen turistika, ale je aj významnou exportnou zložkou, ktorá robí dobré meno krajine. V tom je medzi nami priepastný rozdiel. Je zvláštne, že je výsledkom „iba“ kultúrnej povahy a občianskych rozdielov medzi Slovákmi a Rakúšanmi. Vidíme, a to nielen z hospodárskych štatistík, aké potraviny Rakúšania kupujú, ale  vidíme to aj na krásnej obrobenej krajine, že Rakúšania majú chuť i záujem pokračovať vo svojich vinárskych tradíciách, dbať o podobu svojej krajiny i o vlastné zdravie.

A u nás namiesto toho, aby sme ako kultúrna krajina pristúpili k týmto aktivitám s úctou a so snahou využiť tento potenciál, chceme ho deštruovať a dať mu poslednú ranu zavedením spotrebnej dani z vína. Diskusia o nej ukazuje, kam až nás naša vlastná nekultúrnosť a neúcta dovádza. Samozrejme, naši politici a najmä ich krstní otcovia to robia pod zámienkou spravodlivosti a rovnosti, z ktorej sa však naši konkurenti smejú a tešia sa z toho, ako vlastní dokážu zlikvidovať svojich producentov v  kedysi významnej oblasti hospodárstva.

Zachovanie nášho slovenského agrosektora je tak závislé iba od vôle nášho občana, ktorý môže vyvinúť jednoduchý tlak na reťazce, a to tak, že si praje najmä slovenské produkty, pretože verí v ich kvalitu, oceňuje ich pôvod a spôsob výroby, či spracovania. Slovenský občan iba takto môže oceniť prínos agrosektora a farmárov a prejaviť tak svoju kultúrnosť, že cena a hodnota potravín sa nedá vyjadriť iba svetovou cenou.

Foto: Žarko Šušnjar 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
03. september 2011, 10:15
prvy je, ze na slovensku sme sa ani za 20 rokov nenaucili podnikat, co plati aj pre polnohospodarov. bol som nedavno v Polnom Kesove, kde je taka poda, ze ak zabudnete na poli motyku, tak na buduci rok tam zacne rast strom. napriek tomu druzstvo rozpadnute a rozkradnute, ziadne lany obilia naokolo ako kedysi pred 1989, sem tam nejake male policka sukromnych pestovatelov. mladi poutekali, starsi sedia doma pred TV a pozeraju sehrezadu - a to je asi tak vsetko, co sa tam deje...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. september 2011, 09:09
"tych problemov je velmi vela prvy je, ze na slovensku sme sa ani za 20 rokov nenaucili podnikat, co plati aj pre polnohospodarov. bol som nedavno v Polnom Kesove, kde je taka poda, ze ak zabudnete na poli motyku, tak na buduci rok tam zacne rast strom. napriek tomu druzstvo rozpadnute a rozkradnute, ziadne lany obilia naokolo ako kedysi pred 1989, sem tam nejake male policka sukromnych pestovatelov. mladi poutekali, starsi sedia doma pred TV a pozeraju sehrezadu - a to je asi tak vsetko, co sa tam deje... **************** Zopakujem základné fakty, čo sa stalo v posledných 18-20 rokoch na Slovensku. Došlo k zámernej devastácií družstevníctva, ktorú KDH a najmä jeho bývalý predseda Ján Čarnogurský robil z úplne jasných dôvodov. *** 1, Bolo treba pre zapádny kapitál vytvoriť armádu námezdných robotníkov z družstevníkov! *** 2, Bolo treba zničiť sebestačnosť vo výrobe potravín, aby západné obchodné reťazce mohli sem expotovať západne nadbytky potravín za podstatne vyžšie ceny za aké by ich proi rovnakej dotačnej politike dokázali hravo vyrobiť naši družstevníci! *** 3, Ďalším dôvodom bolo zničiť pseudosocialistické poľnohospodárstvo, ktoré ako družstevné (hoci štátne kooperatívne podniky)dokázali konkurovať západným farmám! *** 4, Ďalším dôvodom bol ideologický. Pretože podľa doktríny katolíckej cirkvy je sociálna nerovnosť a súkromné vlatníctvo (šľachty a buržoázie) základná pilier katolíckej vierouky platnej od drhej polovice 19. storočia. Kedy boli socialisti vyhlásený za uhlavnýc nepriateľov RKC. 5, JRD bolo potrebné zničiť, aby mohli ľahšie prebehnúť reštitúcie cirkevných majetkov! Prvá reštitúcia katolíckých majetkov prebehla v r, 1995-96 a druhá 2005-2006 (na základe zákona 161/2005 Z.z. o reštitúciach cirkevných majetkov! ************ Takže sa v žiadnom prípade nejednalo o Jánovú Čarnogurského ješitnosť, ale o dlho pripravované rafinované zničenie družstevného poľnohospodárstva Vatikánom a ich prisluhovačmi na Slovensku z RKC a KDH!!!
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
05. september 2011, 10:27
Trochu som sklamaný z článku, pretože i keď pomenúva problémy v agrosektore presne, východisko, ktoré Eduard Šebo ponúka, je už zastaralé:

a to, aby sa napravili vzťahy medzi výrobcami-dodávateľmi zo Slovenska a obchodnými reťazcami, resp. aby domáci zákazník kupoval domáce potravinárske tovary.
O "zastaralosti" hovorím preto, lebo už sme predsa mali zákonom vymedzené vzťahy medzi obchodnými reťazcami a domácimi dodávateľmi, dokonca sa rozvinuli marketingové kampane, aby spotrebiteľ kupoval domáce, slovenské výrobky v potravinách.
Ani počas platnosti týchto opatrení, ktoré boli v roku 2010 zlikvidované terajšou pravicovou vládou, sa "nepohol" predaj príliš výrazne, viac pomohla začiatkom toho leta aféra s "nakazenými" uhorkami, keď spotrebiteľ začal veľmi pozorne sledovať, odkiaľ je tovar dovážaný.

Systémovým opatrením, ktoré nemusí byť ani legislatívne upravené a môžeme sa teda vykašľať na vládu a jej "vôľu", je organizačná a riadiaca dohoda výrobcov domácich potravín, v ktorej by sa zaviazali vytvárať pre potreby trhu "salespointy"( musím si pomôcť týmto anglickým výrazom, pretože vystihuje podstatu), teda ani nie konkurenčné nákladné obchodné predajne, ale obchodné miesta, kde by bolo možné predávať domácu produkciu a na Slovensku vyrábané potraviny.

Viem, "predaj z dvora" bol pre malých farmárov zlikvidovaný vyrovnaním, teda zvýšením DPH, takže im zlikvidoval výhodu.
Chápem, že drobným domácim výrobcom v agrosektore sa ťažko hľadá organizačný model, ako predávať na spotrebiteľskom trhu svoje tovary bez vysokých nákladov. A pritom tu máme tisícky nezamestnaných, dobre rozmiestnených po celom Slovensku. Máme tisícky nefunkčných obchodných priestorov, ktoré už roky neboli ani len prenajaté. Máme stovky majiteľov dopravných prostriedkov, ktorí nemajú zákazky. Chýba len malá skupina šikovných "vedomostne" orientovaných obchodníkov, ktorí urobia logistiku, pospisujú zmluvy o dodávkach, niekoľko operátorov na počítačoch zabezpečí takú istú agendu akou sú poisťovacie a finančné distribučné operácie a môže sa spustiť "sieťovanie" predajov po malých mestách i po štvrtiach veľkých miest, i po obciach, kde by všade určite prijali veľmi blízky predaj domácich tovarov, povedzme s nejakým vernostným programom kupónikov či bodov ako poznáme z hypermarketov, vyplácaných po skončení roku v podobe práva na nákup tovaru zo získaných bodov.

Prvé lastovičky obdobného predaja sa zjavujú - i keď to nie je ten sieťový predaj v obchodných " bodoch" - napríklad v obci Vigľaš predajňa ovocia a zeleniny, ktorú otvorili len nedávno a funguje i v sobotu a v nedeľu nielen pre miestnych, ale i pre všetkých auto-zákazníkov prechádzajúcich na hlavnom južnom ťahu BA-Košice.

No a keďže originál-slovenská družstevná sieť Jednota so svojimi Coopmi sa už transformovala na vzájomne si kokurujúce reťazce Terno-CBA a Coop a Jednota, uvoľnil sa priestor i na družstevnú formu spotrebných služieb, partia šikovných 4-7 predajcov dokáže dnes pomocou IT a horeuvedených organizačných opatrení "zdvihnúť" maloobchodný predaj potravín mimo zahraničných obchodných reťazcov na báze spotrebného družstevníctva a vernostného programu, len by nesmeli mať mylnú predstavu, že do týždňa po rozbehu podnikania z nich budú milionári.
Mám predstavu, kto by im mal pomôcť, nie je tak, pán Šebo?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. september 2011, 11:13
Ale neviním pre to ich samotných. Neexistuje tu na Slovensku nič takého ako v "starých" krajinách EU, kde farmári i drobní výrobcovia dostávajú šancu predávať svoje výrobky na "farmárskych" trhoch či "z dvora".

A keď sa už pristavíte pri slnečníkoch okolo polí po cestách, napríklad vo Veľkej Mači pred Sereďou, zistíte, že to robí vnučka vysoko otrávená z celodeeného "sedenia" či tetka nasr...tá za to, že ju sem posadili. Aj ceny tu vytvorené sú "bezkonkurečne" vyššie ako tie v hypermarketových sieťach, kde predsa len zahrnú do nákladov i prepravu a skladovanie i údržbu budovy, no napriek tomu "teta" nepoľaví a nedá ten melón lacnejšie ako za 99 centov za kilo, so slovami "nechcete?, dám večer prasatám!", nuž takto sa na Slovensku predáva domáca potravinárska produkcia...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. september 2011, 00:05
"Inga", máte pravdu, že došlo k zámernej devastácii a likvidovaniu družstevnej poľnohospodárskej veľkovýroby a rozbitiu väzieb prvovýrobcov nielen na spracovateľský priemysel, ale hlavne na obchod a ešte viac na vedecko-výskumnú základňu, ktorá zanikla (tam zanikol ten "rozum", ktorý dnes mohol byť "vedomostným centrom" pre agropriemysel. Horšie je, že po Čarnogurskom v tom pokračoval Mečiar a po ňom i Dzurinda...

Až staronový minister pôdohospodárstva, dnešný, tedqa Zsolt Simon, pochopil, že "kriesiť" poľnohospodárstvo na Slovensku sa dá iba tak, že sa vytvorí v každom okrese a celkovo takmer 15 tisíc pracovných miesta pre tých, čo boli v posledných rokoch "vyhodení" z poľnohospodárstva a namiesto miliardového dovozu potravín cez zahraničné obchodné reťazce môžeme poľnohospodársku produkciu teda hlavne v zelenine, živočíšnej výrobe i v ovocí vyrobiť a predať tu na Slovensku sami.

Tkato nejako to hlásal hneď po "uhorkovej" afére, keď sa ukázalo, ako vysoko nebezpečné môžu byť dovážané potraviny.

Hm, ušiel mesiac-dva, deje sa niečo? Bez ohľadu na jeho príslušnosť k pravicovej vláde a k straníckosti Most-Híd by som bol ochotný spolupracovať na organizácii takého významného obrodenia výroby potravín na Slovensku.
... ale nastalo veľké ticho...či?
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
05. október 2011, 11:55
Zaujimavy clanok a zaujimave prispevky. Zhodou okolnosti som bol tento vikend v Modre. Spravili sme si kratky 'vikend break'. Sli sme autom od NMnV cez Cahtice, Vrbove, zastavili sme sa na Smolenickom zamku a skoncili v Modre. Neplanovali sme ze zostaneme v Modre, len sa mi uz nechcelo soferovat dalej a chcel som zostat v mensom meste / dedinke. Musim povedat, ze je vidiet, ze do Modry turisti chodia a ze tam ludia vedia ako sa spravat k zakaznikom. Bol som velmi spokojny od ubytovania, vinecka, ludi az po nedelnu rannu kavicku a zakusok v meste. Sluzby na vysokej urovni, mili ludia, krasny kraj. Kam tym celym smerujem je to, ze ludia sa tam mozno nevedia az tak predat. Nevedia sa predat na domacom trhu a tazko i na zahranicnom. Symbolom toho celeho je mozno i modranska majolika, ktorej vyroba upada... Naviac ludia moc nespolupracuju a nevedia sa dohodnut a vytvorit nejaky balik sluzieb pre zakanzika - jeden mi ponukne ubytovanie a ked sa ubytujem, tak mam flasu vina u jeho kamarata v restauracii zadarmo, takze tam urcite pojdem. A opacne, ked pridem na vino do resturacie, tak mi ponuknu ubytovanie a nech zostanem na noc a dam si vinecko :o) Jednoducho sa musia zamerat na domacich navstevnikov. Tazko pojdem do Modry na 14 dnovu dovolenku, ale urcite tam pojdem opat na 2 dnovy vypad za dobrym vineckom. To je mozno taka paralela i medzi tym agrosektorom a agroturistikou a propagaciou a konzumaciou produktov / sluzieb domacimi zakaznikmi. Chyba mi to sirsi koncept podpory predaja domacich vyrobkov i sluzieb. Nieco ako bolo za komunizmu, ludia jednoducho cestovali po Ceskoslovensku, lebo nemali moc moznosti. Dnes ludia radsej idu do zahranicia, ale je tu urcita skupina ludi, ktori radi pojdu i po domovine, ale ocakavaju urcity standard sluzieb a kavalitu. Tu som v Modre nasiel a vrelo kazdemu odporucim :o) Co sa tyka predaja z domu, a hlavne reakcie p. Zajaca. Myslienka je to skvela, ale urcite to nie je take jednoduche ako pisete, inak by to uz niekto davno spravil. A urcite to nie je az taky lukrativny biznis. Cela siet by musela fungovat skor na baze druzstva. Otazne je, aka by bola vysledna cena a profit. Naviac v dnesnej dome konzumu, kde su ludia vymyvani reklamami, by takato sluzba oslovila len minoritnu skupinu zakaznikov. Cesta je tu skor i v restauraciach, ktore by nakupovali sezonnu zeleninu od lokalnych vyrobcov. Ale zase, taketo restauracie by mali tuto informaciu propagovat smerom k zakaznikom - varime z kvalitnej doma vypestovanej zeleniny od tohot vyrobcu. Vo finale aj tak rozhoduje cena a ak by salat z domacej zeleniny bol drahsi ako kupenej zo spanielska, tak je problem. Ale toto su uz sirsie uvahy o tom, ze ako clensky stat EU nemame ziadne moznosti ochrany vnutroneho trhu a nasich vyrobcov a ktokolvek v EU moze dovazat na nas trh. Koncept ako taky je to urcite pekny, ale spojit vsetky tie bunky od vyrobcov, logistiky, predajcov az po zakaznikov je velmi komplikovany a rizikovy. A cele to stoji a pada na ludoch. Ked bude na zaciatku spickovy vyrobca kvalitneho syra a na konci retaze bude znudena predavacka, ktora nema najmensi zaujem o to aby predala, ale ju zaujimaju len peniaze ktore za pracu dostane, tak takto to fungovat urcite nebude. Ale, ak by to bola forma druzstva, v ktorej su vyrobcovia, ludia zabezpecujuci odvoz potravin, predajcovia a vsetci su motivovani spolocnym ziskom, potom je tu ovela vyssia sanca, ze taketo nieco fungovat bude. A ked som sa uz tak rozpisal, v takejto situacii by mal urcite pomoct i stat. Ked uz nemoze riesit dovozne cla, ma urcite paky na to, ako podporit malovyrobcov a predajcov takychto vyrobkov. Napriklad nejakymi ulavami na daniach. Ale to ukaze az cas. Pretoze este vela ludom sa musi najskor v hlavach rozjasnit a musia zacat rozmyslat uplne inak... V dnesnej dobe tu kazdy hrabe len pre seba a len par ludi rozmysla v sisrich kontextoch. Napriklad mozu ludia zacat od obycajnej dovery a otvorenosti medzi ludmi.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984