Banky znásobili zisky. A živia tým zahraničné matky

Z hľadiska analýzy je zaujímavé, z čoho banky tak zarábajú. Sú to položky, ktoré sú takmer bez výnimky drahšie ako v západnej Európe. Banky na Slovensku poskytujú mnohé služby drahšie, než ich sestry a matky na Západe. Už dlho sa napr. hovorí o hypotekárnych úveroch. Úroky na nich sú u nás najvyššie z celej EÚ. Podobne vyzerajú aj spotrebné úvery, alebo úvery pre živnostníkov a menšie podniky. Nejde o maličkosti, veď objem poskytnutých úverov stúpol medziročne o 3 miliardy €.

Ďalšou položkou sú poplatky. Keď sa vlani v parlamente hovorilo o návrhu Smeru-SD na zavedenie bankovej dane, banky i vládni poslanci proti tomu argumentovali aj tým, že to povedie k zvýšeniu poplatkov, aj úrokov. Bankovú daň nemáme, ale niektoré poplatky od januára aj tak zdraželi. A zdraželi aj samotné úvery. A tam, kde sa to ešte nestalo banky rast úrokov avizujú najneskôr od jesene, čo nepríjemne zasiahne zasa najmä obyvateľstvo, lebo opäť zdražejú hypotekárne úvery.


Zvláštne – menej rizika, vyššie úroky

V súvislosti so zverejnenými výsledkami je zaujímavé, že k nim výrazne prispelo presúvanie úspor ľudí z podielových fondov na termínované účty. To je samostatná téma, ale poukazuje, že ľudia podielovému investovaniu neveria. Na trhoch vládne veľká neistota a ľudia dobrovoľne radšej na nich investovať nechcú. Ba dokonca, vzhľadom na to, že banky potrebujú viac peňazí, keďže opäť rastie záujem o úvery, v porovnaní s niektorými investičnými produktmi sú peniaze uložené v bankách výnosnejšie. Zaujímavé porovnanie s II. dôchodkovým pilierom, v ktorom ľudia investujú povinne časť povinne platených odvodov, čo je v zjavnom protiklade k správaniu sa ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodujú o svojich peniazoch.

Ešte jeden zaujímavý moment. Všetky hlavné slovenské banky vo svojich tlačových správach uvádzajú, že jedným zo zdrojov vyšších ziskov je zníženie tvorby tzv. opravných položiek. V I. polroku bankám poklesol objem zlyhaných úverov. Banky teda ušetrili na tom, že menej zo svojich príjmov vyčlenili na porytie strát z nesplácaných pôžičiek. V prípade najúspešnejšej banky UniCredit Bank predstavuje pokles o 25,4 %, bezmála 5 a pol milióna eur k dobru. A podpredseda predstavenstva Slovenskej sporiteľne Štefan Máj vyhlásil, že to „významne prispelo k rastu čistého zisku“.

Bankám teda rastú čisté zisky, oživuje sa ekonomika (čo vedie k rastu úverov), ľudia si do nich ukladajú stále viac peňazí a na druhej strane poctivejšie splácajú pôžičky (čo bankám znižuje riziko podnikania), ale banky im to „vracajú“ zvyšovaním poplatkov a úrokov z úverov. Pred rokom vysvetľovali vysoké úroky vyšším rizikom v čase krízy a krízou samotnou, dnes rastú úroky napriek nižšiemu riziku. Čo vlastne musia spotrebitelia na Slovensku urobiť, aby sa dočkali úrokov a poplatkov ako na Západe? V tých istých bankách, ktoré im požičiavajú u nás!


Zahraničné matky žijú zo slovenských dcér

S najväčšou pravdepodobnosťou s tým nemôžu urobiť nič. Podľa všetkého totiž správanie sa bánk k svojim klientom neovplyvňujú samotní spotrebitelia, ich prístup k splácaniu úverov, či vývoj ekonomiky u nás, ale nadovšetko (či dokonca výlučne) záujmy ich západoeurópskych matiek. A tie kašlú na ľudí na Slovensku, podnikajú tu iba preto, aby zneužívali svoje postavenie, pomery u nás a ryžovali tak, ako si to doma nemôžu dovoliť.

Spomeňte, keď nás Ivan Mikloš a Brigita Schmögnerová presviedčali, že privatizácia je nevyhnutná pre rekapitalizáciu vytunelovaných (štátnych) bánk, prinesie pre ne stabilné zázemie v podobe silných bankových domov, pre zákazníkov výhody z konkurencie či „západné know-how“. O správaní sa bánk k zákazníkom kolujú na internete hororové príbehy, ponuky bánk sa v ničom podstatnom neodlišujú, prístup obyvateľov, ale i drobných podnikateľov k úverom sa nezjednodušil a na rekapitalizácii sa rozhodujúcou mierou podieľajú obyvatelia Slovenska platiaci dane (oddlženie bánk pred ich privatizáciou dosiahlo 120 mld. Sk).

Na je smiech i zázemie, ktoré našim bankám majú poskytnúť ich silné matky. V polovici júla Ľudová banka ubezpečovala, že nemá problémy – na rozdiel od jej rakúskej matky, ktorá „neprežila“ stresové testovanie zo strany európskych inštitúcií. Zatiaľ čo žiadna zo slovenských bánk nepotrebovala vlani či predvlani štátnu pomoc, viaceré z ich matiek museli západné vlády zachraňovať pred krachom mimoriadnymi finančnými injekciami. „Silné“ západoeurópske banky nielenže nemusia pomáhať svojim slovenským dcéram, ale naopak ich vyciciavajú, aby si zachránili vlastnú kožu.
 

Stovky miliónov eur opúšťajú Slovensko

Rakúska Erste Group minulý týždeň oznámila, že onedlho splatí štátnu pomoc vo výške 1,2 mld. €, ktorou ju rakúska vláda zachraňovala v roku 2008. „Tým sa znovu preukázala sila nášho retailového modelu, ktorý je schopný generovať dostatok kapitálu z vlastných zdrojov,“ pochvaľoval si prezident Erste Group Andreas Treichl. Lenže tento kapitál ide najmä z Česka a zo Slovenska! Česká sporiteľňa zvýšila v I. polroku v medziročnom porovnaní svoj čistý zisk o takmer tretinu na 239,2 mil. €. Zisk Slovenskej sporiteľne rástol oproti nej dvojnásobne - o 60% na 101,7 mil. €. Ale celá Erste Group dosiahla medziročný rast len 5,2 %  a zisk 496,3 mil. €, pričom jej prevádzkový zisk klesol o 1,2 %. Takmer 70% celého svojho zisku „vyrobila“ Erste Group v „Česko-Slovensku“!

Zatiaľ čo čistý úrokový výnos celej skupiny sa medziročne takmer nepohol (+0,2%), ten istý ukazovateľ našej Sporiteľne je medziročne vyšší o 6,6%. Alebo: zatiaľ čo čistý príjem z poplatkov a provízií Erste Group poklesol o 1%, Sporiteľňa na nich zarobila o 11,6% viac ako pred rokom. Nečudo, že zatiaľ čo vedenie Sporiteľne sa výsledkami hrdí, analytik Patria Finance Tomáš Tomčány pre české Hospodárske noviny povedal: „Celkovo hodnotíme zverejnenú sadu čísiel ako ľahko negatívnu.“

„Banky dobre zarábali, znásobili zisky,“ napísal denník SME. Banky ich, pochopiteľne, tvoria z peňazí našich ľudí. Už menej pochopiteľné je, prečo majú zisky tak masívne odchádzať zo Slovenska. Prečo by sa aspoň časť z nich nemala vrátiť do našej ekonomiky? A prečo sme eldorádom pre zahraničné banky, ktoré na našich ľuďoch zarábajú viac, ako na Západe? Takto sa zvykli správať kolonialisti.

Autor je podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci (Smer-SD)