Strach opäť ovláda Slovensko

Pád komunizmu neznamená, že „sme sa definitívne zbavili strachu“. Neoliberálny kapitalizmus zbavuje ľudí slobody ekonomicky. Oberá ich o sociálno-ekonomické istoty a kde sa stráca istota, nastupuje strach. Strach existenčný, strach zasahujúci celú spoločnosť, devastujúci „občianstvo“, strach, ktorý oberá ľudí o slobodu. Ako ten niekdajší, aj tento strach vyplýva z podstaty systému.
Počet zobrazení: 5978
neistota-detail-nezamestnanost-mladi-Andi Szilagi.jpg

Aby sme boli k M. Bútorovi spravodliví – pravda bola (a navždy zostane), že sme sa vtedy prestali báť. A pravda tiež bola (a navždy zostane), že sme si mnohí – ba väčšina – mysleli, že to naozaj je definitívne. A tak je možné – či pravdepodobné - že si to skutočne myslel aj on. Napokon, čo všetko sme si vtedy o prítomnosti a budúcnosti mysleli a dnes vieme, že to boli len naivné sny. Rozoberať každé slovo každého vtedajšieho rečníka by bolo nekorektné, ani by to nemalo zmysel.

Ale Martin Bútora nie je každý. Nielen vtedy, ale aj roky potom patril medzi ľudí, ktorí významne ovplyvňovali, či aspoň mohli  a usilovali sa ovplyvňovať politiku a vôbec verejné dianie na Slovensku. A je zároveň sociológ, ktorý by mal aj vo svojej verejnej činnosti vychádzať z objektívneho a pravdivého poznania spoločnosti. A do tretice, je čestným prezidentom Inštitútu pre verejné otázky – ideologického a propagandistického združenia, ktoré výrazne ovplyvňuje verejný diskurz, mediálne posolstvá i obraz o našej spoločnosti (aj v zahraničí). A práve preto boli pre mňa impulzom pre tento článok jeho slová. Slová človeka, ktorý porážal jeden strach, aby neskôr aktívne vytváral priestor pre iný strach. A nielen tým, že sa dodnes tvári – stačí si prečítať publikácie IVO – že buď tento strach nie je, alebo je výsledkom individuálnych zlyhaní politikov.
 


Zakódovaný prvok systému

Samozrejme, sú „strachy“ a obavy, ktoré patria k životu ako dýchanie a nie sú ani dôsledkom, ani činiteľom spoločenského vývoja. Vari každý človek zažil strach, že príde o lásku, že dostane päťku z písomky, či bitku za rozbité okno, že sa najbližšiemu môže na cestách niečo stať, alebo povedané s Lacom Novomeským „len o to, či sa, chalan, z kina vráti pred polnocou, veď zasa, mamľas jeden, nechal doma kľúče“. To sú individuálne pocity a celkom určite nemal M. Bútora pred bezmála 22 rokmi na mysli zbavenie sa tohto strachu.

V našich životoch je však aj strach, ktorý možno nazvať spoločenským činiteľom, a nielen preto, že ho pociťuje významná časť spoločnosti, ale najmä preto, že odráža istú spoločenskú situáciu, je ňou podmienený a je dôsledkom aktuálneho spoločenského poriadku. Takým strachom bol u nás do novembra 1989 strach z politického útlaku a možných následkov akéhokoľvek prejavu nesúhlasu s ním. Zasahoval celú spoločnosť, až do nehybnosti ochromoval najmä naše občianstvo, obmedzoval našu individuálnu slobodu (a niektorých jej úplne zbavoval), ale najmä vyvolával obavy o holú existenciu (našu, rodiny, potomkov, príbuzných). [Isteže, nie každý to takto musel pociťovať, čo záviselo od viacerých individuálnych faktorov.] Ale – čo je najdôležitejšie – tento strach mal korene v samotnom spoločenskom systéme. Nebol len jeho súčasťou, bol v ňom zakódovaný, bol jednou z jeho kľúčových hodnôt, neodmysliteľným stavebným prvkom.

Zdôrazňujem to preto, lebo práve o tento strach mi ide. Nech sa to budovateľom neoliberálneho kapitalizmu akokoľvek nepáči, nech sa to usilujú akokoľvek zakryť a zatajiť, nech pred tým sami akokoľvek zatvárajú oči a zakrývajú si uši – tento typ (existenčného) strachu dnes opäť ovláda Slovensko a má rovnako devastačné účinky na jednotlivcov i spoločnosť, ako strach spred novembra 1989.


Nezamestnanosť, kriminalita, zdravie...

Asi každému príde v prvom rade na um strach z nezamestnanosti, z toho, že človek ostane bez prostriedkov na zabezpečenie fyzickej existencie pre seba i pre svojich najbližších príbuzných. Dnes je to u nás najvýraznejší spoločenský strach a podľa výskumov nezmizol z prvých priečok ani v časoch hospodárskeho rastu a teda relatívnej ekonomickej stability spoločnosti. Nezamestnanosť – najmä dlhodobá – dnes totiž s takmer 100-percentnou istotou prináša spoločenské vylúčenie. Jej dôsledkom je strata základných sociálnych istôt, nemožnosť naplniť základné životné potreby moderného človeka 21. storočia, prepad do chudoby. Navyše sa ukazuje, že prepad do chudoby v dôsledku (dlhodobej) nezamestnanosti je cestou k „dedeniu“ chudoby, deťom takto žijúcich rodičov výrazne znižuje reálnu šancu na ekonomické (dobrá práca) a spoločenské presadenie sa.

Strach z nezamestnanosti dnes na Slovensku zasahuje väčšinu spoločnosti. A má na ňu rovnaké dôsledky, ako niekdajší strach z mocenského aparátu totalitného štátu. V tom „lepšom“ prípade sa napr. obmedzuje iniciatíva na pracovisku, ktorá by nabúrala stereotypy. V tom horšom napr. výrazne ochromuje fungovanie odborov pri obhajobe práv zamestnancov, ľudia sa dokonca bez odporu (čo neznamená, že dobrovoľne) vzdávajú mnohých zákonných nárokov, alebo aspoň nebojujú za ich dodržiavanie (napr. na kontrolných orgánoch štátu, o súdoch ani nehovoriac), akceptujú podmienky útočiace na ich ľudskú dôstojnosť a pracujú za mzdy, neumožňujúce dôstojný život v modernom štáte 21. storočia. No a v tom najhoršom prípade sa vzdávajú aj uplatnenia svojich občianskych (vr. politických) práv, ignorujú, bojkotujú či dokonca bránia občianskym aktivitám, ktoré by mohli ísť proti záujmom ich zamestnávateľov. O všetkom si síce myslia „svoje“, ale už to nepovedia ani v tej povestnej krčme. (Alebo – trochu satirického sarkazmu – ani nemajú peniaze, aby do nej išli.)

A hoci  je „ekonomický“ strach u nás dominantný, nie je jediným „spoločenským“ strachom. Vážnym problémom je strach z kriminality, pretože štát negarantuje bezpečnosť ani ľudí samotných, ani ich majetku. Nejde o absurdnú požiadavku, aby sa žiadna krádež nikdy nestala. Ale o to, aby štát viditeľne a účinne presadzoval verejný poriadok a bojoval proti kriminalite: rýchlym odhaľovaním a trestaním páchateľov, prevenciou zo strany bezpečnostných orgánov, posilňovaním ich autority, ako aj autority verejného mocenského aparátu, či vôbec verejných činiteľov (napr. i učiteľov na školách). Aj tento strach je existenčný a má vážne devastačné účinky na občiansku spoločnosť, o . i. tým, že posilňuje presvedčenie o potrebe individuálnej akcie, alebo volanie po politike „tvrdej ruky“.


Inak, ale s rovnakým výsledkom

A čo strach o zdravie? Nie, žeby sa pred novembrom 1989 ľudia tešili na to, že ochorejú, ale choroba nebola považovaná za existenčnú hrozbu. Dnes sa mnoho ľudí vyhýba lekárskemu liečeniu zo strachu, že ich to pripraví o (zamestnanie a) príjem, resp. preto, že si ho z finančných dôvodov nemôžu dovoliť. Aj po vážnejších chorobách a zraneniach nechodia do kúpeľov, neliečia si ani chronické ochorenia a invalidita je považovaná za 100-percentnú „vstupenku“ do chudoby. Obava z choroby dnes nie je len prirodzeným individuálnym ľudským inštinktom kvôli bolesti, ale najmä strachom  z existenčného ohrozenia.

Asi to nie je vyčerpávajúci výpočet. Myslím si však, že postačuje na ukážku toho, že pád komunizmu neznamená, že „sme sa definitívne zbavili strachu“. (Nie ako spoločnosť, hoci v prípade jednotlivcov to platí. Rovnako, ako aj v predošlom totalitnom režime boli jednotlivci, ktorý nemali dôvod mať strach.) Neoliberálny kapitalizmus zbavuje ľudí slobody nie politickými, ale ekonomickými nástrojmi. Oberá ich o sociálno-ekonomické istoty a tam, kde sa stráca istota, nastupuje strach. Strach existenčný, strach zasahujúci celú spoločnosť, devastujúci „občianstvo“, strach, ktorý oberá ľudí o slobodu. A tak, ako ten niekdajší, aj tento strach vyplýva zo samej hodnotovej (a mocenskej) podstaty spoločenského systému.

Autor je podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci za Smer-SD

Foto: Andi Szilagi

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. júl 2011, 11:13
za to, ze ho niekto zlikvidoval (reagan, gorbacov) nemoze rezim, ale ine zaujmy. bola to dohoda a ekonomickopoliticky experiment ktory dopadol najhorsie ako len mohol - takze uvahy v clanku su plne opodstatnene...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. júl 2011, 12:19
a ako obyčajne, nevieš si ich nijako zargumentovať. Len pocitmi, ale problém je v tom, že iní ľudia majú zase iné pocity. Prestaň kecať o takých nezmysloch, akože autor tu chce zaviesť diktatúru proletariátu, nie sme v detskej škôlke. Ak chceš, aby si bol braný ako seriózny diskutér a neplodil tu len domýšľaniny, tak sa vyvaruj takýchto subjektívnych vývodov.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. júl 2011, 15:24
Čo potrebuješ vyargumentovať? Čítal si vôbec článok pána poslanca? Jemu nevytkneš nevyargumentovanosť? Ktorý termín Ti vadí viac diktatúra alebo proletariát?
Obrázok používateľa otakar.horak@seznam.cz
#7
otakar horak
08. júl 2011, 18:05
s lutostou sledujem ludi, ktori povazuju 80. roky za raj na zemi. spomenme si vsak, ze to bol stale rezim s tymito znakmi: zelezna opona, prenasledovanie tajnou policiou, donasanie, nedemokratickevolby, propaganda, demagogia, vymyvanie mozgov, statom diktovany jeden typ myslenia,... ten rezim sa riadil heslom "kto nejde s naimi,ide proti nam",preto kazdy, kto plaval proti prudu, bol triednym nepriatelom,ktoreho nasi sudruhovia odvelili z univerzity k lopate a pod. kapitalizmus ~ volny trh,na ktorom posobia ekonomicky slobodne bytosti ~ je obecne nevyhnutnou podmienkou pre existenciu liberalnej koncepcie ludskych prav. je zarazajuce,ze pseudointelektuali typu pan ondrusa, ktori zrejme snivaju o tom,ako zakrutia kapitalistom krky,aby tak obnovili socialisticke "raje" na zemi,nevidia, ako tieto rezimy hrubo porusovali alebo porusuju ludske prava. rozumiem vsak tomu, ze pre niektorych ludi je predstava statu, ktory za vas vsetko zariadi ~ porodi vas, vychova, zamestna, pochova ~ lakava. je to vsak ponuka nedostojna cloveka, ked presuva zodpovednost za jeho zivot na stat. vymienat tvorivu ~aj ekonomicku ~slobodu za statom na/diktovany plan je urazkou slobody, ktoru by sme si mali ctit nadovsetko. je mi vsak jasne,ze vela ludi nie je schopnych so svojou slobodou zodpovedne nalozit, a tak im neostava nic ine ako: nenavist a zavist - ako inak hnusnych vykoristujucich kapitalistov, ktori od rana do vecera nemyslia na nic ine ako vykoristovat uubohy podrobeny pracujuci lud. ... taky je myslienkovy obraz pana ondrusa a vas, jeho priaznivcov.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. júl 2011, 19:26
Horák - trhnite si nohou a kebyže ste mi po ruke - tak vás kopnem do zadku, že zabudnete aj na to ako sa voláte. a môžete sa posmievať koľko chcete ste úbožiak ktorý by bez nás nebol nikto. a môžete si kúpiť všetku slobodu sveta ked v nej nemáte nikoho čo by na nej lipol tak ako vy. a môžete sa vystatovať, že ako ste samostatne schopný jedinec. jedine čo asi robíte je pohrebníctvo to teraz vynáša však? a ked všetkých pochováte zo Sr koho budete zdierať? hádam len nie Afričanov. Chodte do Somálska a tam sa realizujte do tej tvrdej suchej africkej zeme môžete začať pochovávať ludí čo tam mrú ako muchy. a potom si vytvorte samostatné psedokapitalistké továrne - pre nenažrancov všehodruhu -kvôli nejakým Horákom tu máme už Somálsko a to je vaša chyba. a môžete sa obhajovať čím len chcete a tú vašu demagógiu si hovorte tomu čo seno žere a vodou zapíja. tak načo máme vládu a poslancov a načo sú slobodné voľby v štátoch EU, ked ich tiež nepotrebujeme? slobodné voľby sme si tu vybojovali ale nie pre nenažrancov čo si lobujú vo vláde ako sa im zachce tak načo sú potom zákony a načo je ústava? há - či len tak na srandu králikov?alebo tu už máme anarchiu? ak áno - tak potom akým právom sa všetko zdaňuje? v anarchii nemáme prečo platiť ani zdravotné poistenie aby si nejaký tajrlíci tvorili zisk. ak je zisk garantovaný v ústave štátov EU tak táto druhá strana mince tohoto zákona - nemôže vymáhať od nikoho svoj zisk - kde niet vlády - niet štátu - môžete sa obrátiť na lampáreň a tam žiadajte garancie štátu na váš zisk. každá minca má dve strany bez mlčiacej väčšiny ste nikto.
Obrázok používateľa Anonymný
#8
(neuvedené)
08. júl 2011, 20:53
...výrazne pomohlo k zmene 1989. "Prejav V.Havla :?Komunisté vás budou strašit nezaměstnaností, není to pravda, ničeho se nebojte. Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítelem socialismu, že chci v naší zemi obnovit kapitalismus, že jsem ve službách imperialismu, od něhož přijímám tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků? Byly to všechno lži, jak se záhy přesvědčíte, protože tu brzy začnou vycházet knihy, z nichž bude zřejmé, kdo jsem a co si myslím. Slibuji vám, že funkci prezidenta vezmu na jedno funkční období, ale pak bych se chtěl věnovat práci dramatika. Také vám slibuji na svou čest, pokud se za mého volebního období nezlepší životní úroveň v ČSFR, sám odstoupím z funkce. V budoucnu se podle mého mínění musí prezidentský úřad vymezit. Prezident nemůže mít tak velké pravomoci, jaké má dnes. Pro mě není rozhodující, s jakým slovem jsou sociální jistoty spojovány, ale to, jaké jsou. Já si představuji, že by měly být daleko větší, než jaké poskytovalo to, co mnozí nazývají socialismem. Možná se ptáte, o jaké republice sním. Odpovím vám: O republice lidské, která slouží člověku, a proto mám naději, že i člověk poslouží jí. Za svůj třetí úkol považuji podporu všeho, co povede k lepšímu postavení dětí, starých lidí, žen, nemocných, těžce pracujících, příslušníků národních menšin a vůbec občanů kteří jsou na tom z jakýchkoliv důvodů hůře než ostatní. Žádné lepší potraviny či nemocnice nesmí být výsadou mocných, ale musí být nabídnuty těm, kteří je nejvíce potřebují. Připravujeme koncept důkladné ekonomické reformy, která nepřinese sociální stresy, nezaměstnanost, inflaci a jiné problémy, jak se někteří z vás obávají. Svádět všechno na předchozí vládce nemůžeme nejen proto, že by to neodpovídalo pravdě, ale i proto, že by to mohlo oslabit naši povinnost samostatně, svobodně, rozumně a rychle jednat? Všichni chceme republiku, která bude starostlivě pečovat o to, aby zmizely všechny ponižující přehrady mezi různými společenskými vrstvami, republiku, v níž se nebudeme dělit na otroky a pány. Toužím po takové republice více než kdo jiný. Náš stát by už nikdy neměl být přívažkem či chudým příbuzným kohokoliv jiného. Musíme sice od jiných mnoho brát a mnohému se učit, ale musíme to po dlouhé době dělat zase jako jejich rovnoprávní partneři, kteří mají také co nabídnout. Jsou lidé, kteří kalí vodu a panikaří, že se bude zdražovat. Dávejte si na ně pozor! Ptáte se s údivem, jestli bude inflace, jestli bude zdražování? Mnohokrát a jasně tato vláda řekla ve svém programovém prohlášení, včetně dalších dokumentů a ministři na tiskových konferencích, že jejich úsilím je, aby přechod od neekonomiky k ekonomice byl pokojný, bez sociálních aspektů, bez návaznosti nezaměstnanosti, bez jakýchkoliv sociálních krizí nebo podobně. Jestli se sem tam pohne cena cigaret nebo něčeho, to v téhle chvíli nevím, zatím je snaha, aby se nehýbalo nic, alespoň v nejbližších měsících. Žádné gigantické zdražování nebo dokonce nezaměstnanost, jak to panikáři systematicky šíří, nic takového nepřipravujeme. Již nikdy do žádného paktu nepůjdeme. Podle mého mínění nesmí náš stát šetřit na investicích do školství a kultury? Také náš mnohokrát deklarovaný úmysl provést reformu tak, aby nevedla k velkým otřesům, velké inflaci, nebo dokonce ke ztrátě základních sociálních jistot, musí naši ekonomové přijmout prostě jako úkol, který jim byl zadán. Zde neplatí žádné NEJDE TO.?"
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. júl 2011, 21:05
tie iste hluposti, len z druhej strany, ani sa mi nechce na to reagovat. clovece, mate len jeden zivot, to ho naozaj chcete stravit v klamstvach o tom kde a v com zijete?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. júl 2011, 21:09
to by si mal precitat uplne kazdy a najviac pan otakar horak a dalsi podobni s docista docista vyumyvanou mozgovnou...
Obrázok používateľa Anonymný
#9
(neuvedené)
08. júl 2011, 21:17
Možno ste prekvapený z reakcií, pán Ondruš, ale takto postavený uhol pohľadu má strategicko-metodologický význam. Premieta sa v ňom problém východiskovej základne pre tvorbu ľavicových alternatív voči kapitalizmu. Ak ste napísali, že strach opäť ovláda Slovensko, že Slovensko sa pádom komunizmu nezbavilo strachu úplne, o socializme hovoríte ako o totalite, to je akoby ste povedali, že socializmus bol totálne zlo, totálny strach. A teda ho vylučujete ako možnú základňu, od ktorej sa má odvíjať tvorba ľavicovej alternatívy. A vychádzate skôr z kapitalizmu, ktorý ale treba podrobovať kritike, aby opäť spoločnosť neskĺzla do strachu. To presne zodpovedá sociálnodemokratickej pozícii. Ako som už napísal, sociálna demokracia je systémovou stranou kapitalizmu a svoje pôsobenie vidí najmä v jeho rámci, len ho chce tvarovať viac sociálne. A tie kritiky, ktoré tu padajú na hlavu Smeru, postihujú práve túto pozíciu.. Ak sa sociálnodemokratická ľavica opiera o takúto východiskovú základňu pre tvorbu alternatívy, nečudo, že v rukách nemá žiadnu solídnejšiu koncepciu, ktorá by akceptovala potreby súčasnosti a budúcnosti. Môže sa len striedať u moci pri udržiavaní súčasného kapitalizmu, to je tak všetko. Ľavicové hnutie, ktoré chce tvoriť solídnu koncepciu nového modelu spoločnosti, ktorý by akceptoval potreby súčasnosti (poznatkovo orientovanú spoločnosť, dôstojné postavenie človeka nielen v politickej ale aj ekonomickej, sociálnej rovine, podriadenie ekonomiky človeku, nie naopak, ekologické požiadavky, ap.), môže vychádzať jedine zo stavu roku 1989, zo socializmu. Nemôže nadväzovať na kapitalizmus, čím stráca kontinuitu so súčasnosťou a prenáša spoločnosť o sto rokov dozadu (a vzďaľuje spoločnosť poznatkovo orientovanej podoby) ale musí vychádzať zo socializmu, ako vývojovo vyššieho typu spoločnosti, jeho pozitívnej negácie, pozitívneho prekročenia. Jedine tak možno tvoriť reálnu solídnu koncepciu, víziu novej podoby spoločnosti. Označovať socializmus ako totalitu zodpovedá krčmovej hantírke buržoáznych propagandistických pisálkov, ale nie solídnemu ľavicovému časopisu. Ja používam pojmy socializmus a kapitalizmus, pretože vyjadrujú sociálno-ekonomickú podstatu daného systému. A tento môže mať rôzne politické podoby, napr. u kapitalizmu podobu absolutistického kapitalizmu počas jeho utvárania (1368-1688), klasického kapitalizmu laissez-faire (1688-1848), krízového štádia klasického kapitalizmu (1848-1928), liberálneho kapitalizmu ako vývojovej nadstavby klasického kapitalizmu (1928- ). Jednou z jeho politických podôb je aj fašistická diktatúra, utvárajúca sa v krízovom štádiu kapitalizmu. Podobnými vývojovými štádiami prechádza aj socializmus, môže byť diktátorský aj liberálny.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. júl 2011, 02:33
Najmä Vaše, pán Antal, sú veľmi systematické a dovolím si napísať, že ich považujem za múdre. Často ma veľmi mrzí, že nestíham viac diskutovať k mojim článkom, potom to vyzerá, že sa skrývam pred konfrontáciou, ale naozaj je to len nedostatok času (toto píšem o pol tretej v noci na sobotu 9.7. počas služobnej cesty v Kežmarku). Taký jednokto alebo Dano ma neprekvapujú vôbec, otakar horák áno, lebo mám pocit, že ani nečítal, čo som napísal o spoločnosti pred novembrom 1989. Súhlasím, že režim v 80. rokoch už bol skôr autoritársky než totalitný, ale ja som akoby "spriemeroval" celých 40 rokov, nenapísal som, že hodnotím len posledných 10. A už vôbec som nenapísal, že bol totálnym zlom a strachom. Ak by som nevidel nesporné výhody toho režimu oproti terajšiemu - mám na mysli zásadné výhody vychádzajúce zo základných princípov a hodnôt - asi by som ani nebol ľavicovým politikom a publicistom. Naopak, ja verím, že od tejto základne sa môže odvíjať ľavicová alternatíva a mám pochybnosti - vážne pochybnosti - či sa môže odvíjať od kapitalizmu. Naďalej som presvedčený, že istý strach pred novembrom 1989 u nás existoval a bol to strach pred autoritárskou mocou - pričom som nevylúčil, že mohlo byť mnoho ľudí, ktorí ho nepociťovali - ale asi som málo zdôraznil, že si myslím, že dnes je ten strach jednoznačne silnejší, jednoznačne viac rozšírený, jednoznačne viac zakorenený, je viac stavebným prvkom režimu. Dnes večer som sa o tom rozprával s ľuďmi - každý mesiac chodím po Slovensku a stretávam sa zoči-voči s radovými občanmi, ale na Ingu reagovať priamo nechcem, zo zásady - a preto nemám o tom žiadne pochybnosti. A plne súhlasím so záverom tejto Vašej reakcie - myslím si, že kapitalizmus prechádzal a prechádza týmito fázami a aj socializmus sa vyvíjal od diktátorského (totalitného) k liberálnejšiemu, ale v čase keď to bol mierny autoritársky režim, tak ho kapitalizmus porazil. Ale to neznamená, že by nemohol existovať v budúcnosti liberálny socialistický režim, preto ho považujem za možnú základňu pre tvorbu ľavicovej alternatívy - to celkom určite.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. júl 2011, 02:36
Toto je fakt dobré, odložím si to, krásne svedectvo doby.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. júl 2011, 08:26
Socializmus padol pre to lebo, kapitalizmus do pádu socializmu investoval nehorázne sumy peňazí. A vedel prečo ak by nebol padol ,,východný blok,, tak kapitalizmus je omnoho skorej v kríze, v ktorej je teraz. A ľudia boli naivný, ak by vedeli čo ich čaká tak y boli ulice v 89 prázdne.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. júl 2011, 10:03
ale aj liberalny a moze byt dokonca aj - socialisticky, ako o tom snival Dubcek a reformatori z roku 1968. je to tradicia a este k tomu NASA tradicia, ktora je znama a respektovana na celom svete...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. júl 2011, 13:32
To ste vybavili veľmi jednoducho ten režim pred 89. Ja som bol jeho súčasťou, bol som členom zločineckej organizácie - KSČ a pracovalsom v výrobe. Ten systém už nemohol fungovať, denno -denne som sa s tým stretával aj keď Milanko mi povie, že to bol systém na vyššou stupni vývoja. Možná u neho na papieri, ale nech si spomenie čo je najvyšším kritériom pravdy, a až potom nech ma presvedčí. A čo tie davy neschopných straníckych tajomníkov, v TT Nehaj a Šepela, ešte aj dne mi je na vracanie. A čo hovoríte na výrok súdruha Biľaka na straníckom zjazde - Súdruhovia my si nesmieme myslieť, že zabezpečíme dostatok spotrebného tovaru, my musíme zabezpečiť jeho spravodlivé rozdeľovanie. Veď len zaň ho už mali odsúdiť na 20 rokov a on nesedí ani za pozvanie ruských vojsk, napriek tpmu žeč na tom bola založená jeho kariera po 1971.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. júl 2011, 13:52
keď zaplatiš zopár pivových posedení, pri pive Ti doplním chýbajúce poznatky:-). Otázka lepšieho, horšieho nie je otázkou našich subjektívnych pocitov, ako sa nám to javí. Je to otázka usporiadaného vývojového radu systémov idúcich za sebou, kde nasledujúci systém je ?lepší? ako predošlý. Z jednoduchého dôvodu, je to otázka udržiavania súladu medzi výrobnými silami a výrobnými vzťahmi, väzby medzi ľuďmi sa neustále prispôsobujú narastajúcej materiálno-výrobnej základni, nemôžu byť stále rovnaké, hoci by sme niektoré hodnotili ako ideálne. Kapitalizmus by mohol byť teda najlepším, ideálnym systémom iba v prípade nemennosti materiálnej základne, alebo obrazne povedané, keby sa ľudia uspokojili s tým, že budú behať len s ?kyjakom? v ruke na večné veky. Ale ľudia a celkovo vývoj stále idú dopredu, preto musia neustále meniť aj svoje vzťahy, väzby, aby zodpovedali rozvinutejšej materiálnej základni. Presne tak, ako sa menia chemické väzby v chemických prvkoch s pribúdaním protónov, elektrónov, a vznikajú nové chemické prvky s inými vlastnosťami. Prvky vo vývojovom rade chemickej tabuľky sú vyššie nie tým, že sú ?lepšie?, ich vlastnosti sa nám z ľudského hľadiska nemusia veľmi páčiť, napr. jedovatosť olova, alebo rádioaktivita transuránov. Ale na také ich stavia ich miesto vo vývojovom rade, nie naše subjektívne hodnotenie ich vlastností, či sa nám páčia alebo nie.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. júl 2011, 14:05
ale hlavne ekonomických zdrojov. Pán Ondruš medzi iným hovorí, že kapitalizmus porazil socializmus. Poraziť znamená, že kapitalizmus by bol lepší systém a zvíťazil by v konkurencii. Lenže kapitalizmus v konečnom dôsledku s krízou socializmu nemá veľa spoločného, prispel k nej, ale je to najmä otázka vnútorného vývoja socializmu. Hodnotenie lepší a horší by malo zmysel len pri nemenných systémoch, ako to pri pive píšem Danovi:-). ********* Roky 1988-1989, poznačené socialistickými demokratickými revolúciami, boli bodom ukončenia štádia klasického socializmu a začiatku jeho krízy. Presne tak, ako roky 1848-1849, poznačené buržoáznodemokratickými revolúciami, boli bodom ukončenia štádia klasického kapitalizmu. Systém počas krízy svojho klasického štádia má šancu pokračovať v evolučnom vývoji ďalej, v podobe evolučnej nadstavby, ale musí sa podstatne zmodernizovať, najmä technologicky. Pozrime si štádium krízy klasického kapitalizmu 1848 ? 1928, došlo k mohutnej technickej a vedeckej modernizácii. Môžem vymenovať. A došlo nielen k technologickej modernizácii, ale aj vedeckej. Klasická veda, najmä fyzika (hmota jej objavom rádioaktivity zmizla), ekonómia, filozofia, sa rozpadla, nastúpil iracionalizmus a nový obraz sveta sa stabilizoval až okolo r. 1930. K tomu, aby systém mohol podstatne modernizovať, potrebuje mohutné zdroje. Iba utopisti a supermani to dokážu bez zdrojov hospodárskych, finančných, ľudských. Kapitalizmus si tento problém vyriešil kolonializmom a imperializmom. Ak v r. 1860 kolónie zaberali územie 2,7 mil km2 so 148,5 mil. obyvateľov, v r. 1914 to bolo 65 mil. km2 s 523,4 mil. obyvateľmi. A v dvoch svetových vojnách sa o tie kolónie aj poriadne poruval, za cenu desať miliónov obetí. A tak po r. 1928, po Veľkej hospodárskej kríze, ktorá ukončila epochu klasického kapitalizmu, západný kapitalizmus mal dostatočné zdroje na svoju modernizáciu. Ak rokom 1988 (resp. úplne 1998) končí epocha klasického socializmu, na svoju prestavbu, modernizáciu si preto v prvom rade musel vyriešiť otázku zdrojov. A tie najmä ZSSR nemal. Gorbačov v dobrom úmysle riešil hlavne otázku politickej demokratizácie, aj pod tlakom socialistických demokratických revolúcii, takže ťažko mu to možno vyčítať. Lenže krízové štádia si vyžadujú skôr centralizovať rozhodovanie, aj z dôvodu akumulácie hospodárskych, finančných a ľudských zdrojov. Socializmus nemal kolónie, skôr doplácal na pomoc rozvojovým krajinám, ktoré imperializmus vyciciaval. Toto bol rozhodujúci moment ? socializmus nemal odkiaľ zobrať dodatočné veľké zdroje na svoju modernizáciu. Mohol ich utvoriť jedine svojim vnútorným vývojom, ľudskou prácou, ale na to by potreboval veľký časový priestor, ktorý nemal. Musel by byť izolovaný, nezávislý od západu, jeho propagandistického tlaku, aspoň tak ako Čína, alebo mať taký časový priestor (80 rokov), ako mal kapitalizmus po buržoáznodemokratických revolúciách 1848-1849, bez tlaku vonkajšieho konkurenta. Tento časový faktor je tu dôležitým, objektívnym faktorom, determinujúcim osudy socializmu, jeho schopnosti adaptácie. Možno všeličo vytýkať slabým socialistickým politikom, ale tento časový faktor nemohli prekonať. Ak prvobytný spôsob trval 2,6 mil. rokov, jeho adaptácia počas neolitickej revolúcie trvala 5000 rokov. A bol priestor aj na vytvorenie našej civilizácie, ako aj priestor na adaptáciu množstva kmeňov na nové podmienky, aby mohli v podobe evolučnej nadstavby prežiť do dnešných čias (Polynézania, Aborigéni, Eskimáci, Indiáni, Rómovia). Kapitalistická epocha trvala 560 rokov (1368 ? 1928) a kapitalizmus počas 80 rokov po r. 1848 získal nielen mohutné zdroje, ale aj čas vypestovať si adaptačné mechanizmy. Socialistická epocha trvala len 70 rokov (1928-1998) a európsky socializmus jednoducho nemal časový priestor získať dodatočné mohutné zdroje na prestavbu a adaptáciu. Tento objektívny faktor zrýchľovania vývoja a silného skrátenia času vývoja foriem na posledných stupňoch vývoja nejakej väčšej formy zrejme bol príčinou aj toho, že neprežili ani predkovia človeka, australopitek, dryopytek ap. A zrejme by sa takýchto príkladov našlo viac, chcelo by to hlbší výskum osudov posledných foriem na vývojovej špirále.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. júl 2011, 14:11
Bol viac izolovaný a hlavne mal silné tradície vlastnej kultúry (konfuciánskej), ktoré mu umožnili udržať si značnú mieru nezávislosti a pozvoľna si utvárať adaptačné mechanizmy, napr. na globalizáciu. A utvárať si mohutné zdroje na svoju prestavbu. Viacerí ľavičiari mu vytýkajú vykorisťovanie lacnej pracovnej sily. Lenže znova je to otázka zdrojov. Čína nemá žiadne kolónie, nikdy nemala vojenské základne v iných krajinách, zdroje preto mohla získať jedine prácou svojich ľudí. Tak ako ich získaval ZSSR po r. 1928. Sovietsky ľud si osvojil budovateľské nadšenie, preto nemožno hovoriť o vykorisťovaní. Ak je to tak aj v Číne, k čomu nám chýbajú hlbšie výskumy, ak je čínsky ľud stotožnený s rýchlou prestavbou svojej spoločnosti aj za cenu veľkého pracovného nasadenia, tak je to v poriadku. Niet inde kde získať zdroje na mohutnú prestavbu socializmu, iba v mohutnom pracovnom nasadení, v konečnom dôsledku len práca je zdrojom bohatstva. Len špekulanti a podvodníci rátajú s inými zdrojmi.
Obrázok používateľa Anonymný
#10
(neuvedené)
10. júl 2011, 22:05
... pred novembrom 89 boli nedemokratické voľby ... Aké boli tie posledné pred rokom? V mene demokracie a slobody jedna politická strana oklamala, ohlupla, zmanipulovala, podrazila a odkopla 12 percent voličov. Jej predseda bez akejkoľvek hanby sa priznal, že to urobil v záujme jediného vznešeného cieľa, a to, aby Robert Fico nestrašil ďalšie štyri roky, aby tu strašil on so svojou krčmovou kultúrou. Tak nehorázne, ako klame súčasný kabinet, neklamali ani Husák, Biľak a Štrougal dokopy. Všetko je pekné, všetko je dobré, a za to, čo nie je dobré, môže triedny nepriateľ RF. Do 89-teho ste nemohli povedať nahlas svoj názor, teraz môžte, ale musíte rátať s následkami. Aký rozdiel? Komunisti v 70-tych rokoch si dali tú námahu, že urobili previerky, a na ich základe potom rozhodovali, kto zostane, kto letí. Teraz ani previerky nie sú potrebné, aby ľudí vyhadzovali, viď Slovenská televízia, vlastne už medmix - aký rozdiel? Prestaňme sa tváriť, že všetko, čo bolo za socializmu bolo zlé a všetko, čo prišlo zmenou režimu je dobré, že všetci komunisti boli neschopní a títo novodobí demokrati sú lumeni. Premiérka pred dvoma rokmi drzo a hrubo porušila zákon tejto krajiny a predseda parlamentu podrazil svojich voličov - je to hanba všetkých Slovákov, že ústavní činitelia číslo dva a tri sú obyčajní podvodníci.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
11. júl 2011, 09:14
Presne to isté si myslím i ja. Už sa to zvrhlo na darebácku demokraciu, nie na zastupiteľskú demokraciu.

Inak, Braňo, iniciovali ste dobrú tému, to Havlove dušovanie sa v roku 1989 (z jeho predvolebného prejavu za prezidenta Československej socalistickej republiky) bolo takisto klamstvom, pretože mohol účinne zabrániť zvrhnutiu sa morálky i rozkradnutím ekonomiky divokou privatizáciou a jej sociálnymi následkami.

Strach tu nie je "odvčera", vyrastajú v ňom nové generácie, ktoré síce dokážu na uliciach protestovať proti diskriminácii "inakých" a na podporu Tibetu, ale boja sa svojich šéfov, alebo sa boja budúcnosti, pretože žiadneho šéfa nemajú...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
11. júl 2011, 09:32
Strach bol je a bude. Nezavisle od systemu.Su ludia co sa baja chrusta, alebo mysi.Problem je v tom ,ze uz v nazve clanku sa vytvara dojem, ze tento typ strachu co tu mame dnes tu uz bol za socika. Ze to co tu je, je rovnako zle, ako to co tu bolo.Co nie je pravda.Nik sa nebal ze nebude mat pracu . Nik sa nebal ze mu vezmu strechu nad hlavou... Aj napriek casovej tiesni by si mal lavicovy poslanec najst cas na ospravedlnenie. Tym milionom co sa o pracu bali aj o nu prisli.Tym milionom co ju v ponizujucich podmienkach maju a to ponizenie znasaju aby mali na hypoteky... Podla mna Brano na to ma.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984