Po stopách keltských predkov

Letný slnovrat bol mystickým prelomom pre rôzne civilizácie. Pretože slnovrat a narodenie svätého Jána Krstiteľa pripadá takmer na rovnaký deň, cirkvi sa hodilo spojiť tieto dve udalosti a takto chcela potlačiť pohanské oslavy. Keďže v piatok bolo svätého Jána, rozhodli sme sa pripomenúť si týchto prastarých zvykov návštevou archeologického skanzenu Havránok.
Počet zobrazení: 2853
14.jpg

Letný slnovrat bol pre Slovanov najvýznamnejšou udalosťou roka, pretože Slnko rozhodovalo, či zem vydá dostatok obživy pre ľudí do novej úrody. Naši predkovia rozlišovali len dve ročné obdobia. Termín jar označoval celú teplejšiu polovicu roka a zima zasa tú studenú. Až neskôr sa vyčlenilo leto a jeseň ako samostatné ročné obdobia. Preto aj ľudové obyčaje vrcholia v čase letného slnovratu 21. júna a ďalšie sa hromadili až do obdobia zimného slnovratu 21. decembra.

Keďže v piatok bolo svätého Jána, rozhodli sme sa pripomenúť si cez víkend aspoň časť týchto prastarých zvykov návštevou unikátneho archeologického skanzenu Havránok.
 


Jedinečný Havránok,nachádzajúci sa nad hladinou Liptovskej Mary,je magickým miestom, ktoré učarovalo dávnym obyvateľom Liptova - Keltom a jeho návšteva je veľkolepým zážitkom. Predstavuje jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Slovensku, ktoré dokumentuje prítomnosť keltského obyvateľstva na Liptove v 4. až 1. storočí pred n. l.

Naša cesta sa začala pri pozostatkoch keltského obydlia, ktoré archeológovia datujú do mladšej doby železnej.

Na Havránku sa uplatnila takzvaná experimentálna archeológia. Nezostalo len pri tradičnom odkrytí a zakonzervovaní objektov, došlo aj k ich rekonštrukciám a výstavbe replík. Vďaka tomu sa z Havránka stal prvý slovenský archeologický park pod holým nebom.

Po obhliadke obydlí sme pokračovali krátkym stúpaním lesným chodníkom smerom nahor, počas ktorého sme sa kochali výhľadom na liptovské „more“. Po chvíľke sa pred nami vynorila Vstupná brána do svätyne.

Okrem množstva keramiky, šperkov, predmetov zo železa a bronzu sa tu našli zvyšky hradieb a  kultového miesta dávnych Druidov. Na tomto mieste začal malebný vŕšok doslova dýchať neopakovateľnou atmosférou. V tichosti sme dokráčali ku posvätnému miestu starých Keltov.

Zaujímavý pohľad do duchovného života predstavuje kultové miesto druidskej svätyne z 1. storočia pred Kristom. O Druidoch je známe, že svoje svätyne stavali vždy uprostred prírody, nepotrebovali stavať honosné stavby. Ich chrámom bola príroda, ktorú ctili a ochraňovali vo všetkých jej podobách.

Súčasťou chrámového priestoru je aj obetná jama s oltárikom, kde boli nájdené zvyšky spaľovaných obiet (obilie, šperky) a aj kosti siedmich ľudí, pravdepodobne obetí náboženských rituálov. Kelti však údajne obetúvali len ťažko chorých ľudí a zločincov.

Po prehliadke miesta, ktoré vyžarovalo mystikou, nás chodník cez les viedol ďalej na kopec až k bráne s pozorovateľnou, z ktorej bol kontrolovaný priestor za ohybom svahu.

Prehliadka sa končila v najvyššom bode pri vežovitom sídle, chránenom priekopou s dreveným premostením.

Havránok sme opúšťali s pocitom úžasu a tichej úcty, ktorú sme aspoň takto venovali naším dávnym predkom.

Návštevníci si tu naplnia svoje predstavy o viere a živote starých Keltov, nakoľko miesto svojou ojedinelou atmosférou poskytuje úplný rozlet fantázie.

Počas letnej sezóny je Havránok dejiskom rôznych kultúrnych udalostí, ako sú napríklad šermiarske súboje alebo ukážky keltských náboženských obradov a rozličných remeselných činností. Poloha Havránka poskytuje krásny výhľad na vodnú hladinu Liptovskej Mary a časť Liptovskej kotliny, od Liptovského Mikuláša po Ružomberok. Miesto môže očariť nielen dospelých, ale aj deti,  pre ktoré je jedinečnou ukážkou života Keltov na Liptove.

Na záver ešte pár turistických informácií. Do Havránku sa môžete dostať vlakom. Vystúpite v stanici Liptovské Vlachy a odtiaľ pešo prejdete po červenej turistickej značke k veži kostola, neďaleko ktorého sa nachádza navigačná tabuľa.

Ak cestujete autom zo smeru Ružomberok, odbočíte na Bešeňovú, prejdete okolo obce Potok a po prekonaní strmého stúpania odbočíte na Bobrovník, odkiaľ vás už cesta dovedie ku veži kostola, kde môžete zaparkovať a pokračovať ďalej na kopec.

Foto: Zuzana Mokráňová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
27. jún 2011, 13:33
niekedy nabuduce co napriklad ist sa pozriet na Devin, alebo po stopach Velkej Moravy do Mikulcic? na inspiraciu zaujimavy link: http://www.hrnko.sk/2010/08/05/zo-stupavy-do-mikulcic-a-spat/
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
29. jún 2011, 19:44
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. jún 2011, 19:53
ale jedine na bicykli:-). Ved naši predkovia chodili pešo. Popod Devín chodím aspoň raz týždenne cyklo, ale rád by som vyrazil aspoň na dva-tri dni niekam na cyklotúru, mohli by byť aj Mikulčice. Ale radšej nejaké slovenské hradisko, aby sme ho trochu podporili, spropagovali. Hradom a hradiskám by vláda ale najmú regióny, mestá mali venovať viac pozornosti, môžu sa stať dôležitými centrami turizmu, od ktorých sa budú odvíjať aj ďalšie aktivity. Niekde treba založiť zdroj, jadro turistickej aktivity, na ktoré sa budú nabaľovať aj ďalšie, súkromné, obecné.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. jún 2011, 11:47
pohyb na cerstvom vzduchu plus zazitky plus dozvediet sa nieco nove o historii alebo ine zaujimave veci. devin som nespomenul nahodou, jeho velkomoravska historia je sice objavena, ale vo vseobecnosti sa o nej nevie. bol som tam pred dvomi rokmi, putace upozornuje hlavne na stredoveky zamok a jeho panstvo - co mna teda vobec nezaujima. krvopotne objavena velkomoravska bazilika v ktorej pravdepodobne vyucoval Metod svojich ziakov je uplne stranou zaujmu navstevnikov. plus pohlady dolu na sutok moravy a dunaja, ktore su v ramci slovenska a stredoeuropskeho priestoru uplne jedinecne. cyklo je dobra vec a este lepsie pesi, hlavne ked byvas na dve hodiny chodze odtial...

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984