Život je inde

Slovenské sestričky zatiaľ nepozorovane sedeli vo vlakoch zo všetkých trás slovenských železníc. V čiernych tričkách, ale inak pekne upravené, ako sa patrí pri návšteve parlamentu. Ich kolegyne v nemocniciach zatiaľ robili to, čo robia každý deň: napichávali žily, preväzovali páchnuce rany, pridŕžali misy pri ústach i na opačnom konci tela, tlačili vozíky s liekmi, pohladili slabú ruku, a potom, po šichte, stáli v radoch pred pokladnicami, aby doma uvarili obed, večeru, písali s deťmi úlohy a nakoniec si zdriemli pred obrazovkou televízora, kde ich neustále kŕmia odpadkami. Taký bežný život, nijaká dráma.
 

Bratislava zahanbene sledovala ten čierny pochod inak vždy bielych sestier od hlavnej stanice až na hradný vŕšok. Tá živá Bratislava, obyčajná, tá, ktorá sa už aspoň raz v živote stretla s láskavými rukami sestričiek. Nie mediálna Bratislava, pretože mediálna minútu po minúte sledovala - drámu. Sestričky sa do drámy priplietli akoby mimochodom, vyrušili bosa národnej rady „tejto krajiny“, ktorý mal plnú hlavu starostí, ako zvládnu vylosovanú úlohu poslanci: či budú vedieť, ktorým smerom lístok prečiarknuť, zakrúžkovať, aby boli rozpoznateľní. Fakt dráma. A do toho sa pripletú nejaké sestričky, ba čo viac, vraj autobusom zatarasili vchod do garáže (hoci pricestovali vlakmi). Taká opovážlivosť!

Nakoniec všetko dobre dopadlo, dráma sa nekonala, zato žúrka na Bôriku áno. Ktovie, či sa sestričky niekedy dozvedia, kto tú žúrku zatiahol. No ich by omnoho viac  zaujímalo, ako úradníci, platení z ich daní, naložia s ich požiadavkami. Ani hlavný bos Sulík, ani hlavný bos minister zdravotníctva im neodpovedali. Sulík musel riešiť ten spriečený autobus a minister zdravotníctva zdrhol z rokovania výboru, pretože minister má svoj program. „Táto krajina“ môže byť spokojná, dráma sa nekonala, a slovenské sestričky? Buďme s nimi, priatelia!

Foto: SITA/Ľudovít Vaniher