Vládne podvody s odvodmi
Až pohľad do samotného dokumentu vysvetľuje, prečo vláda tak systematicky vyvoláva konflikt medzi zamestnancami a samostatne zárobkovo činnými osobami , z ktorých sa najviac hovorí o živnostníkoch. Je to asi jediná šanca, aby si zamestnanci nevšimli, že ani pre nich jej táto „reforma“ zďaleka tká výhodná, ako to prezentujú ministri a premiérka.
Pravdepodobne je to výsledok chaosu a obrovských vnútrokoaličných rozporov, ktoré prípravu „reformy“ sprevádzajú. Každý deň je na jej koncepte niečo nové, takmer nič nezostalo z pôvodných predstáv, „reforma“ nebude rozpočtovo neutrálna a bude mať negatívne dopady na mnohé skupiny pracujúcich. Vyzerá to tak, akoby sa napokon určilo nejaké požadované výsledné číslo a tomu sa prispôsobili jednotlivé odvodové sadzby. Jedinou axiómou je zavedenie superhrubej mzdy a starostlivosť o milionárov.
Milionári získajú najviac
Najväčším šokom sú oficiálne prepočty dopadov „reformy“ na príjmy zamestnancov. Od začiatku debát sa najmä ministri Mihál a Mikloš usilujú nastoliť dojem, že musia poriadne zaťažiť odvodmi a novými daňami živnostníkov, lebo tí sa majú oproti zamestnancom nespravodlivo dobre. Z oboch mužov sa navonok stali najväčší obhajcovia zamestnancov, že by sme aj odbory mohli zrušiť. Ešte nikdy pravicoví politici neprejavili takú starosť o to, aby sa na zamestnancoch nepáchala krivda. Dokonca prvýkrát z úst pravicových politikov zazneli slová o špekulatívnych živnostníkoch, či „dohodároch“ na úkor riadnych zamestnaneckých pomerov. Zrazu objavili škodlivosť toho, čo pred štyrmi rokmi, pri novele Zákonníka práce, sami obhajovali a za čo nabrýzgali na ministerku Tomanovú, z ktorej urobili najväčšieho nepriateľa živnostníkov.
Zo spravodlivosti pre zamestnancov však v skutočnosti nezostalo takmer nič, je to len veľká demagogická hra na odpútanie pozornosti. Najvyšší zisk čistých príjmov si pripíšu „čistí“ milionári – podľa vládneho dokumentu vyše 10 a pol € navyše by každý mesiac mali dostať ľudia, ktorých hrubý príjem už dnes presahuje 3000 €! Naopak najnižší prínos z nových odvodov budú mať ľudia s príjmom začínajúcim iba tesne nad minimálnou mzdou a končiacim tesne nad priemernou mzdou, ktorí získajú len 2,70 € mesačne oproti terajšku! Pritom do tej prvej skupiny spadá 23 000 ľudí, ale v druhej je ich vyše milióna. Dokonca aj najhoršie zarábajúci – pod 328 € za mesiac – si polepšia o niečo menej, než najväčší milionári – 10,3 €.
Hoci to znie neuveriteľne, jedna skupina zamestnancov na novom systéme ešte aj stratí. Nie, žeby to títo ľudia neprežili (pri mesačnom hrubom príjme od 2684 do 3055 € prídu o vyše 7 a pol eura), ale vyzerá to arogantne, keďže bohatší od nich si naopak polepšia, a ešte k tomu najviac. Pritom minister Mihál obhajoval vyše 10 a pol eura pre milionárov tým, že im to tak vyšlo percentuálne a v pomere k ich platu to je aj tak bagateľ. Zaujímavé, že pri horšie zarábajúcich už tieto pomery neplatili.
Živnostníci a „dohodári“ - obete, nie špekulanti
Najväčšími obeťami „reformy“ majú byť živnostníci. Hlavným argumentom je, že majú nespravodlivé paušálne výdavky, ktorými si umelo znižujú dane a odvody. Ivanovi Miklošovi pri tejto rétorike vôbec neprekáža, že pred necelými desiatimi rokmi to bol práve on, kto živnostníkom sľuboval rozšírenie možností pre uplatňovanie paušálnych výdavkov. Dôvodom bolo najmä povzbudenie nezamestnaných, aby nečakali len na pracovné miesta, ktoré im ponúknu úrady práce, ale sami sa pustili do podnikania. V tom čase bola nezamestnanosť rovnako vysoká ako dnes a paušálne výdavky mali odstrániť obavy začínajúcich podnikateľov z náročnej administratívy. Dnes vládni poslanci naopak tvrdia, že viac administratívy (najmä účtovníckej) je pozitívom, lebo to dá prácu ďalším ľuďom. Asi najlepšie tiež živnostníkom.
Podobne majú dopadnúť ľudia pracujúci na dohodu. Hoci na prvý pohľad to vyzerá na prekvapujúci súlad medzi pravicovou vládou a odborármi (tí dlhodobo bojujú proti nízkym odvodom živnostníkov a proti existencii dohôd ako takých), skutočnosť je úplne iná. Treba si presne všimnúť ten zásadný rozdiel: odborári (a sociálni demokrati) hovoria o živnostníkoch a „dohodároch“ z donútenia, vládna pravica o špekulantoch, ktorí radšej robia na živnosť či dohodu, lebo platia štátu menej ako zamestnanci.
Obe strany hovoria o zneužívaní, lenže zatiaľ čo odborári upozorňujú na zneužívanie zo strany firiem, Mikloš s Mihálom robia zločincov z radových občanov. V skutočnosti pritom bežní ľudia neuprednostňujú živnosti či dohody z vlastnej vôle. Áno, keď už musia robiť takto, usilujú sa aspoň maximalizovať čistý zisk, ale z vlastnej vôle by radšej prijali zamestnanecké výhody a vzdali sa nízkych odvodov. Nikto z nich nie je nadšený, že nemá právo na dovolenku, na ochranné a pracovné pomôcky, ošatenie, stravu, práceneschopnosť. Títo ľudia sú živnostníkmi a „dohodármi“, lebo ich „zamestnávateľ“ im nedal na výber – ponúkol im prácu, nie riadne pracovné miesto. A ešte im vysvetlil, aká je to pre nich výhoda, lebo ušetria na daniach a odvodoch.
Áno, nájdu sa medzi živnostníkmi a „dohodármi“ aj skutoční špekulanti, ale tých je menšina. Zvyšnej väčšine ostanú po „reforme“ len oči pre plač – zamestnanecký pomer im zrazu nikto neponúkne a oni okrem zamestnaneckých výhod prídu aj o peniaze a ešte si budú musieť najímať niekoho na všetku tú administratívu. Zneužívaniu živností a dohôd na obchádzanie pracovného pomeru zabráni iba jasná definícia v Zákonníku práce. A tvrdé postihy za jeho nedodržiavanie.
Premiérka nehanebne klame
Odvodová „reforma“ bude mať aj pozitíva. Lenže ide o technicko-organizačné záležitosti (zjednotenie výberu daní a odvodov, zjednotenie vymeriavacích základov, zrušenie fondového hospodárenia Sociálnej poisťovne), ktoré možno urobiť jednoducho a rýchlo bez ďalších zmien, ako to rozbehla Ficova vláda. Zvyšok je neoliberálna demagógia, ktorej vrcholom je suprehrubá mzda. A cieľom pomôcť výlučne najlepšie zarábajúcim, čo dosvedčuje i mlčanie o zvýšení odvodových stropov.
Radičovej kabinet pripravuje ďalší kolosálny volebný podvod. „Nebudeme zvyšovať dane,“ povedala premiérka 3. mája 2010 a od volieb sa dane zvyšujú ako na bežiacom páse. Odvodovú „reformu“ sprevádza nehanebná demagogická kampaň, ktorá má proti sebe postaviť slabo zarábajúcich zamestnancov a slabo zarábajúcich živnostníkov. Lenže aká je to spravodlivosť, ak živnostník s príjmom 900 € mesačne má platiť viac daní a odvodov a zamestnanec s príjmom 3500 € má ušetriť takmer 11 €? Ak má byť daňové a odvodové zaťaženie spravodlivé, nech zaťažuje ľudí podľa toho, koľko zarábajú, nie podľa toho, akú formu má ich pracovný pomer.
Na pôde Ekonomickej univerzity včera premiérka Radičová vyhlásila: „Všetky ekonomické opatrenia, ktoré vláda plánuje v tomto volebnom období urobiť, môžu spolu zabezpečiť, aby sa kvalita života na Slovensku zlepšila a aby to nebola len krátkodobá ilúzia.“ Berúc do úvahy navrhované zmeny v Zákonníku práce a návrh daňovo-odvodovej reformy, šéfka kabinetu buď tieto návrhy nečítala, alebo nemá ani šajnu o reálnom živote. Alebo jednoducho nehanebne klame. Ktorá z možností je podľa vás správna?
Autor je podpredseda Výboru NR SR pre sociálne záležitosti (Smer-SD).
V piatok čítajte voľné pokračovanie o superhrubej mzde a odvodových stropoch, ktoré nespravodlivo zvýhodňujú milionárov
|
TL: Obludnosť „reformy“ dokazujú aj Sulíkove prepočty Predseda parlamentu a SaS Richard Sulík nedokáže udržať priam detinskú radosť z toho, že je zasa o krôčik bližšie k vysnívanému tzv. odvodovému bonusu. Ani sa netají, že to ho na celej odvodovej „reforme“ teší najviac, čím dokazuje, že tu vlastne ani o nič iné nejde. To, že na to doplatia milióny poctivo pracujúcich ľudí s nižšími, priemernými, či veľmi nízkymi príjmami je mu zjavne jedno. Hlavne, že malý Riško dostane svoju hračičku. Na úkor ostatných. O svoju radosť z tejto „reformy“ sa teda podelil aj na svojom blogu. V článku ponúka aj ešte podrobnejšie prepočty, než aké obsahuje vládny materiál. Zdroj týchto prepočtov síce neuvádza, ale predpokladajme, že predseda parlamentu nesedí po nociach za počítačom a nerobí prácu namiesto úradníkov ministerstva financií. Tabuľka obsahuje dopady odvodovej „reformy“ na ľudí podľa výšky ich dnešného hrubého príjmu, pričom príjmy rozdeľuje po každej stovke eur (400, 500, 600...). Neviem, čo chcel týmto „básnik povedať“, ale uvádzané čísla ešte viac dokresľujú obludnosť reformy, ktorá výrazne nahráva ľuďom s vysokými príjmami na úkor ľudí s nízkymi. Rozdiel medzi najnižším a najvyšším mesačným „ziskom“ je až 28 €. Rovných 30 € mesačne navyše oproti dnešku získa v novom systéme zamestnanec s hrubým príjmom 3100 € (ročný príjem 37200 €, čo je vyše milión 120 tisíc korún!), ale iba 2 € mesačne získa ten, kto zarába 500 €. Ak vás bavia percentá, tak ten chudobnejší má plat vo výške 16% mzdy toho boháča a jeho zvýšenie čistého príjmu predstavuje dokonca len 6% zo zvýšenia príjmu milionára. Inými slovami, odvodová reforma ešte prehĺbi rozdiely v ich príjmoch. Človek s platom 400 € získa po „reforme“ 9 €, človek s príjmom 3000 € si polepší o 28 €. Ten najhoršie zarábajúci (300 €) získa na zmene v odvodoch 20 €, ale to je ešte stále menej, než človek so mzdou 3200 € (získa 27 €), alebo so mzdou 2900 € (získa 25 €), či so mzdou 3300 € (získa 23 €), nehovoriac o vyššie uvedených príkladoch. Richard Sulík sa navyše úporne usiluje dokázať, že ani živnostníci na tom nie sú tak zle, ako sa to zdá. Neváhal sa pritom uchýliť k neuveriteľnému podvodu – časť sociálnych odvodov jednoducho „škrtol“ a to, čo ľudia platia na dôchodkové investovanie (II. pilier) označil za ich príjem, akoby si to odkladali na vlastný bankový účet a mali tie peniaze okamžite a kedykoľvek k dispozícii. Úplne pritom ignoruje fakt, že niektorí (najmä starší) živnostníci v II. pilieri vôbec nie sú, ale ani to, že vyplatenie týchto peňazí práve terajšia vláda nechce garantovať. Naozaj zúfalí podvod, úbohá manipulácia s faktami, ktorá dáva presný obraz o úrovni Sulíkovej argumentácie. |
Ilustračné foto: 1suisse, jaimebisbal a EPP
Reagujte na článok
Komentáre
Ľudia bežne nechápu a nevedia, ako sa tvorí hospodársky výsledok vo firmách. Stále sa omieľa o odvodových povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov a úplne sa v argumentácii vlády obchádza, koľko peňazí by mali platiť firmy, koľko vlastne "utopia" firmy v nákladoch, ktoré nie vždy predstavujú ďalšie investovanie do produktivity a produkcie a koľko odvedú - vlastne často neodvedú pod rôznymi zámienkami a hlavne v prípade zahraničných firiem pod "stimulačnými podmienkami" do štátneho rozpočtu ako dane a koľko by odviedli, ak by sme mali štandardné daňové podmienky aké sú v iných krajinách EU ako v Nemecku, Francúzsku, Británii, Rakúsku.
A toto je hlavný problém:
Naša vláda by vôbec nemusela nikomu zvyšovať odvody a brať peniaze z prijmov, stačilo by, ak by korektne a podľa európskych štandardov prinútila korporácie platiť dane a banky vlastne tiež podobne ako v iných krajinách.
Správne píšete, "je to len veľká demagogická hra na odpútanie pozornosti."
Daňová povinnosť na európskej úrovni v jedinej korporácii by kľudne vykompenzovala nutnosť šklbať celý živnostenský stav , či študentov, alebo dohodárov. Lenže títo ľudia o tom NEVEDIA.
Máte pravdu Braňo, treba to stále verejnosti objasňovať.
Veď od chvíle, keď nová vláda zabrzdila všetky verejné rozvojové programy ako "antifico-program" a nepodaril sa jej lusknutím Figeľovho prstu získať stopnuté peniaze z Eurofondov určených na vedu-vzdelávanie-iné vejerné aktivity, odvteda má vláda už len jediný problém:
Odkiaľ získať peniaze aspoň na to, aby mohla vláda fungovať.
Štátny rozpočet je už i tak v háji a ak by sme dnes mali plniť rozpočtové kritériá Maastrichtu pre vstup do eurozóny, boli by sme na smiech, našťastie ani ostatní ich teraz príliš nedokážu plniť.
V tejto mizérii vládu napadlo jediné - vyžmýkať z obyvateľstva, zo zamestnancov i živnostníkov čo sa len dá, kedže sa obáva, že ak siahne na investorov a banky, tí ju odvolajú...
A tak sa "reformuje". Zúfalo a hlúpo.