Homosexuáli sú zo sulíkovcov sklamaní

„Teraz je už jasné, že súčasťou vlády Ivety Radičovej sú homofóbne strany a strany, ktoré opakovane zrádzajú svojich voličov a svoje predvolebné sľuby o ľudských právach,“ konštatuje v tlačovom vyhlásení Július Kolenič z Iniciatívy Inakosť.

„Mnohí z LGBT menšiny hlasovali za stranu SaS. Nesklamte nás,“ odkazovala Inakosť sulíkovcom po vyhlásení výsledkov parlamentných volieb. Dnes už hovorí o zrade voličov. Vláda druhého marca schválila Štatút Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť bez výboru pre sexuálne menšiny a ich príslušníci sa nemôžu utešiť ani len tým, že by za nich liberáli v parlamente bojovali ako levy. Nebojovali.

Podpredseda vlády pre ľudské práva Rudolf Chmel akurát vydal sterilné vyhlásenie, v ktorom „deklaruje svoj záujem  iniciovať a podporovať laickú aj odbornú diskusiu v tejto oblasti“, pripomína medzinárodné zmluvy a zákaz diskriminácie a s ľútosťou poznamenáva, že „diskusia o problematike osôb s odlišnou sexuálnou orientáciou a ich postavenia v spoločnosti je redukovaná iba na tému registrovaného partnerstva“. Kiež by tu nejaká diskusia o uzákonení registrovaného partnerstva aspoň bola a kiež by neexistencia takéhoto zákona nebola diskrimináciou menšiny zo strany samotného štátu...
 

Tie pravé liberálne hodnoty

Ťažko sa ubrániť dojmu, že kľúčový vládny politik zodpovedný za menšinové práva, navyše človek, ktorý už vo vláde opakovane jednu liberálnu stranu reprezentoval, vo svojom vyhlásení vlastne pripomína gejom a lesbám, že majú byť vďační aspoň za ten antidiskriminačný zákon. Akoby referenčným rámcom Slovenska zrazu neboli západní susedia, ale rovníková Afrika. Nuž ak niekomu prekáža, že sa Slovensko aj takmer dvadsať rokov po rozdelení spoločného štátu v jednom kuse zakomplexovane porovnáva s „väčším bratom“, môže byť aspoň na chvíľu spokojný. Zatiaľ čo Česká republika uzákonila registrované partnerstvá pred piatimi rokmi a v roku 2008 vyhlásila referendum o adopcii detí homosexuálnymi pármi, u nás by „teplí“ namiesto frfľania mali byť asi radi, že im nehrozí poprava ako v Ugande...

„K politike štátu voči sexuálnym menšinám sa ťažko vyjadrovať, keďže vlastne žiadna nie je. Nevidím tu súboj liberálnych sľubov SaS a konzervatívcov z KDH. Rozhodovanie po voľbách, či je dôležitejšie trvať na liberálnych hodnotách, alebo byť vo vláde, bolo na môj vkus až príliš rýchle,“ hovorí Július Kolenič.


Foto: Žiadajú rovnoprávnosť, nie výhody.
Zdroj foto: laist.com
Predseda SaS Richard Sulík sa vo februári vyjadril pre týždenník Trend, že ak aj dosiaľ neriešil dekriminalizáciu marihuany či registrované partnerstvá, neznamená, že ich už nikdy nebude riešiť. „Nebolo by zodpovedné, aby len pre to, že sme nepresadili dekriminalizáciu, vládol ďalej Fico.“ Na otázku, čo liberálne sa teda SaS-ke podarilo presadiť, odpovedá, že predsa úspešnevnáša väčšiu mieru slobody do ekonomiky. A je to vonku: Kto volil SaS pre ekonomický liberalizmus, nech zdvihne ruku...

V okamihu, keď sa strana s nedostatkom politických skúseností okamžite po voľbách okato vykašľala na svoje sľuby, odsúdila samu seba k osudu predchádzajúcich liberálnych strán, ktoré u nás vydržali len na jedno použitie. Strmá dráha modrozelenej politickej kométy však signalizuje dôležitú vec: už aj na našom malom pobožnom Slovensku si ľudia žiadajú liberalizmus. Kultúrny. Napríklad chcú namiesto homofóbnej politiky zrovnoprávnenie – aj formálne. Nevidia dôvod, prečo by naša kultúra mala odmietať zákon, umožňujúci usporiadanie majetkových a rodinných vzťahov gejských a lesbických párov. Ktoré majú povinnosti ako ostatní a platia dane ako ostatní, len nemajú tie isté práva ako ostatní, čo z nich robí občanov druhej kategórie. Nazýva sa to nerovnosť, diskriminácia. Slovenská verejnosť na ňu asi konečne začína byť citlivá.


Magická štvorka

Dozrel čas, keď sa volebné percentá dajú „vytrieskať“ aj zo zrovnoprávňovania sexuálnych menšín. Neohrabane nám to predviedla pravicová SaS, no na západ od Slovenska sú to dávno témy modernej ľavice. Nič, čo by nemohli pochopiť aj politickí pragmatici. Hoci aj tí zo Smeru, ktorí by sa odhodením konzervatívnej kultúrnej politiky mohol hodnotovo priblížiť európskej ľavici a mladej generácii. Vyhnúť sa stagnácii a osudu HZDS. Kým to nepochopí, ostáva otvorený priestor pre nové iniciatívy. Ak si odmyslíme SaS, ktorá svojich voličov sklamala, je tento priestor stále prázdny. Je možné, že hlasy homosexuálov nikto iný nechce? Odhaduje sa, že sú to štyri percentá populácie, vyše dvesto tisíc ľudí... Aj najväčší skeptik by si mohol myslieť, že ak už sa slovenská politická scéna neriadi podľa ideálov rovnosti a demokracie, veľkohubo deklarovaných až do významového vyprázdnenia, tak sa aspoň správa trhovo. Očividne nie.


Foto: Takýchto svadieb sa v súčasnom volebnom období ešte nedočkáme.
Zdroj foto: worldwidehippies.com
Tie štyri percentá, mimochodom, nie sú iba číslo. Sú to konkrétni ľudia, ktorí to nemajú ľahké v každodennom živote v nepríliš tolerantnej spoločnosti a štát na nich namiesto pomoci kašle. Nechá ich zakopávať o nevyhovujúce zákony a ignoruje ich práva pre politické ústupky strane, ktorá si napriek korupčným škandálom svojich úradníkov a napriek anachronickej mentalite osobuje monopol na morálne otázky. Sú to ľudia, ktorých problémy sú prehliadané, a preto pochopiteľne s nadšením prijali, keď si prvý politický dobrodruh povšimol ich existenciu. Sú to oklamaní ľudia, právom naštvaní.

„Naša menšina je často obviňovaná, že sa domáha akýchsi ´nadštandartných práv´. Opak je pravdou. Sme občanmi tohto štátu, žijeme tu, pracujeme tu a platíme dane. Nechceme nič iné, len aby sa aj tento štát a jeho politickí predstavitelia k nám správali rovnako ako k ostatným občanom,“ píše Július Kolenič. Kým bude pre politických predstaviteľov dôležitejšia kalkulácia a z nej vyplývajúci krátkodobý (a krátkozraký) prospech, mali sme sa podporovať aspoň my, občania, navzájom. A štvrtého júla prísť zložiť reparát z Dúhového pochodu: namiesto nadávok a hádzania kameňov podporiť pod dúhovou vlajkou tých, ktorých práva sú pošliapavané.

Foto: Dúhový pochod vlani ukončilo násilie. Zložíme tento rok reparát?
Autor foto: SITA/Michal Burza