Reklama
Reklama

Líbya testuje mierovú politiku EÚ

Namiesto mierumilovnej ľudovej vzbury sa ukázal obraz skutočnej občianskej vojny. Včera už i slovenské televízie odvysielali zábery z tlačovky, na ktorej vystupoval „veliteľ povstaleckej armády“ – v uniforme oblečený vysoký dôstojník. Vojenský zásah Severu nepriniesol Líbyi žiadne riešenie. Neochránil skutočných civilistov, nepomohol povstalcom zvíťaziť a nezlikvidoval Kaddáfiho.
Počet zobrazení: 1835
Abdal Fattah Yones-velitel povstaleckej armady-Libya-archiv redakcie.jpg

Zatiaľ zostáva nejasné, čo si vlastne Nicolas Sarkozy a David Cameron od tohto dobrodružstva sľubovali. Isté je iba to, že sa malo skončiť pádom plukovníka Kaddáfiho. Lenže vyzerá to tak, že zodpovední politici sa taktike, ani stratégii tejto operácie veľmi nevenovali, najmä ak sa potvrdí, že zo všetkých spojencov na ňu boli technicky pripravení iba Američania. Pritom nemožno Barackovi Obamovi vyčítať, že na rozdiel od svojich predchodcov počúva názory svojich voličov. Ani to, že berie do úvahy katastrofálne výsledky doterajších pokusov masívnym vojenským útokom zlikvidovať diktátorov, či autokratov v arabskom svete.

A nie je to len otázka nákladov v čase pokračujúcich hospodárskych problémov. Zásah spojencov v Iraku, ale aj v Afganistane nepriniesol obyvateľom týchto krajín všeobecné blaho a už vôbec nie demokratickú otvorenú (aj občiansku) spoločnosť . V Bosne a Hercegovine, ani v Kosove sa síce nebojuje, ale ani tam nemožno hovoriť o kohéznej demokratickej spoločnosti, porovnateľnej s našou. Tieto chabé výsledky šírenia demokracie „mečom a ohňom“ ľudia vidia a vidia aj počty obetí, ktoré si „demokratizačné misie“ vyžiadali. Napokon, stále jasnejšie vidia aj to, kto z týchto vojen ekonomicky profituje. Možno sa čudovať, že odmietajú opakovanie irackého scenára?
 


Vojna nie je riešenie

Európska únia sa, pochopiteľne, ocitla v neľahkej situácii. Iba nedávno sa severoafrickí lídri tešili spolupráci a podpore zo strany EÚ, ktorá - najmä jej južné členské štáty - intenzívne rozvíjala tzv. Južné partnerstvo. Zatiaľ čo Bielorusko bolo pri každej príležitosti terčom poučovania o demokracii, totalitní, či minimálne autokratickí vodcovia Tuniska, Egypta i Líbye (ale aj krajín na Arabskom polostrove) o takýchto výhradách nepočuli ani náznakovo. Európski lídri zmenili svoj postoj až pod tlakom udalostí, pričom sa len ťažko dá veriť, že skutočné pomery v týchto krajinách nepoznali aj pred vzburami.

Je teda pochopiteľné, že sa chopili príležitosti „očistiť“ svoj dovtedajší prístup od číreho utilitarizmu. Musíme dúfať, že práve toto bola motivácia a nie úsilie získať väčší podiel na obchode s ropou bez Kaddáfiho, či pretvoriť tamojšiu spoločnosť  na trhové neoliberálne eldorádo. Mätenie s bezbrannými „civilistami“ však spojencom dlho nevydržalo a verejnosť veľmi rýchlo zistila, že ak tu aj ide o to, o čo údajne ísť má, ide to veľmi zlým smerom. Namiesto mierumilovnej ľudovej vzbury (ako v Tunisku, či v Egypte) sa ukázal obraz skutočnej občianskej vojny, v ktorej obe strany strieľajú a zabíjajú. Včera už aj slovenské televízie odvysielali zábery z tlačovej konferencie, na ktorej vystupoval „veliteľ povstaleckej armády“ – v uniforme oblečený vysoký dôstojník. Lenže rýchly koniec (Kaddáfiho porážka) sa ukázal byť iba zbožným želaním, aj keď oficiálna armáda zostala bez lietadiel, protileteckej obrany a dnes už bez vyše tretiny svojho arzenálu a vojakov.

Je to nepríjemné a bolestivé, ale vojenský zásah Severu nepriniesol Líbyi žiadne riešenie. Neochránil skutočných civilistov, nepomohol povstalcom zvíťaziť a nezlikvidoval Kaddáfiho. Jeho pozícia je však oslabená a je isté, že už nikdy sa nevráti moc, ktorú mal ešte pred niekoľkými týždňami. Bez ohľadu na výsledok občianskej vojny. Práve v tejto chvíli je potrebné presadiť mierové pokračovanie tohto konfliktu. Cudzie mocnosti v ňom môžu byť sprostredkovateľom, môžu byť dokonca jeho motorom, ale nesmú byť priamym aktérom. Účel vždy prostriedky nesvätí a slobodu nemožno žiadnemu národu nadiktovať.


Mier namiesto skazy

Musia to byť iba a len Líbyjčania, kto bude sedieť za okrúhlym stolom a viesť demokratizáciu krajiny. Podľa vlastných predstáv a vlastných hodnôt, nie podľa vzorcov, ktoré desaťročia nanucujú americké „think-tanky“ celému svetu. Iveta Radičová nedávno prezentovala, že v rámci „humanitárnej“ a „rozvojovej pomoci“ Líbyi chce slovenská vláda do tejto krajiny poslať „odborníkov na demokraciu“ z niektorých našich „skúsených mimovládnych organizácií“. Ak sa to stane a slovenskí daňoví poplatníci v čase nedostatku peňazí na zdravotníctvo budú platiť „Demešovcov“ a „Ničovcov“ za šírenie neoliberálnej ideológie, tieto výdavky by mali byť zosobnené premiérke a ministrovi zahraničných vecí. Títo ľudia si totiž zo šírenia „demokracie“, ktorá so skutočnou občianskou spoločnosťou nemá nič spoločné, už dávno urobili živnosť, ponížene závislú na donoroch s jasnými politickými zámermi.

Celá líbyjská kríza je zároveň doteraz nevyužitou šancou podporiť silnú spoločnú zahraničnú politiku EÚ. Silné štáty Európy sa pustili do vojny proti doteraz uznávanému a rešpektovanému susedovi individuálne. Najprv bolo ich hlasovanie v BR OSN, až potom veľmi opatrné rokovania lídrov členských krajín EÚ. Jasné, že EÚ bude vždy Úniou silnejších a slabších, ale žiadna spoločná politika, tobôž nie zahraničná, nemôže odrážať iba záujmy jedných, bez ohľadu na postoje ostatných. N. Sarkozi, ktorý bol vždy hnacím motorom integrácie môže práve teraz ukázať, ako má vyzerať v oblasti zahraničnej politiky. Obzvlášť, keď na rozdiel od Iraku môže byť v tomto prípade Európska únia kľúčovým medzinárodným „hráčom“. A nielen preto, že Obamovi sa nebude chcieť pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami bosou nohou dráždiť svojich voličov.

Európska únia má šancu ukázať nielen vlastným občanom, ale aj celému svetu silu hodnôt, na ktorých vznikla. Presadzovanie demokracie, sociálnej spravodlivosti, občianskej spoločnosti, tolerancie a spolupatričnosti národov, ale predovšetkým mieru, bez ktorého je to ostatné nemožné. Ak má Únia naozaj ambíciu byť jednou z rozhodujúcich veľmocí, nestane sa ňou kopírovaním inej, ale len tým, že k medzinárodnej politike bude pristupovať inak. Že nebude rinčať zbraňami, ktoré prinášajú iba smrť nevinným ľuďom.

Najnovší vývoj v Líbyi začína až nápadne pripomínať Irak. Preto predstavuje dôležitý „stres test“ pre spoločnú zahraničnú politiku EÚ. Únia v nej môže obstáť, iba ak do Líbye prinesie mier. A pomôže Líbyjčanom, aby sa naozaj sami a naozaj slobodne rozhodli o budúcnosti svojej krajiny. Vrátane použitia ziskov z obchodu s ropou.

Autor je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti

Foto: Veliteľ povstaleckej armády v Líbyi Abdel Fattah Yones
Zdroj foto: archív redakcie

Foto: Minister zahraničných vecí Abdul Átí al-Ubajdí
Zdroj foto: archív redakcie

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
07. apríl 2011, 19:20
Pretože ide presne o tento postoj, ktorý bolo treba zaujať od začiatku k sociálnym pohybom v Líbyi: "Musia to byť iba a len Líbyjčania, kto bude sedieť za okrúhlym stolom a viesť demokratizáciu krajiny. Podľa vlastných predstáv a vlastných hodnôt, nie podľa vzorcov, ktoré desaťročia nanucujú americké ?think-tanky? celému svetu." Ak niekto oponuje, ako môžem podporovať diktátora a zanedbávať ľudské práva, rád ho pošlem do hája. Tieto postoje treba vytlačiť do múzea,pretože sú priam nebezpečné, nedemokratické, tvrdo popierajú ľudské práva. Pretože takíto ľudia by radi nakopírovali všetkých ľudí na svoj obraz, preto je prirodzené, že absolútne ich nenapadne opýtať sa Líbyjčanov, či iných ľudí, či im vnucovaný systém vyhovuje, snažiť sa pochopiť hodnoty, potreby iných kultúr, či to, čo sa mi zdá, že by bolo pre nich dobré, je naozaj také. Ak niekto tvrdí, ako môžem podporovať diktárora, toto je presne ten sebecký, egocentrický, necitlivý postoj k iným ľuďom. Pritom som v diskusii aj tu jasne napísal, že osobne mi môže byť Kaddáfí ukradnutý. Lenže tu nejde o mňa, ale o tom, aký systém, spôsob života si želajú ľudia v Líbyi, nie ja, alebo Európania. A situácia jasne naznačuje, že väčšina Líbyjčanov si neželá pád systému, možno nejaké zmeny. Keby si želali, tak po útokoch západných krajín by sa líbyjská armáda, obyvatelia masovo búrili proti systému, systém by sa rozpadol. Nič také však nevidieť, armáda, obyvatelia menia taktiku, a napriek mohutnej prevahe západnej techniky dobýjajú svoje mestá späť. Toto je poriadna príučka pre západ a tak je to dobre. Príliš uplatňuje v 21. st. metódy klasického kapitalizmu, ktoré situáciu enormne zhoršujú, namiesto aby problémy riešili. Ako je spomínané aj v Iraku, Aftanistane. Darmo, ako som napísal už zopárkrát, kapitalizmus je po r. 1928 len vedľajšou vývojovou líniou a preto jednoducho dnešným potrebám a problémom nerozumie a nemôže ich vedieť ani vyriešiť, iba zhoršiť.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
08. apríl 2011, 15:07
Slabé, napísané len z potreby ukázania aktivity pred veľkým vodcom. Pre mňa zaujimavé je konštatovanie, že jedine USA sú pripravené efektívne zasiahnuť vo svete vojensky, čiže plniť úlohu svetového žandára, ktorá je presne tak potrebná, ako je potrebný zásah poliície na Slovensku. Potom vzniká otázka načo platíme toľko knechtov? Myslím našu armádu a armády ostatných členov EU. Pána poslanca však podporím v názore, že zásahy v Iraku a v Líbii sú chybou, lebo ľudom milovaní vodcovia Hussain a Kadáfii najlešie zaistili vývoz ropy a vraždenie časti ľudu nie je ešte celý ľud, ktorý ich aj tak miloval.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. apríl 2011, 16:35
Chlape,ty si cistokrvny demokrat.Normalny clovek povazuje za demokraticky taky system,ktory vyhovuje vacsine a uznava pravo na zivot,dokonca normalny a nie ako otrok,vsetkym.V sucasnej dobe ma najviac desia takito hitlerovi nadludia.Nastastie su jadrove zbrane a preto mozu drukovat len v takychto konvencnych konfliktoch a nerozhoduju o konecnom rieseni na Zemi.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. apríl 2011, 12:13
Po prvé:
Kadáfí dávno nie je lídrom - socialistom, pretože po "urovnaní" sporu o teroristický čin nad Lockerbie a predaji nafty na svetové trhy bol skorumpovaný ako každý iný vládca, ktorý prestal veriť v nejaký typ socializmu. Preto bolo tak ťažké uveriť tomu, že ho chcú západné mocnosti ( a do tohto typu Západu patríme už aj my, ve´d sme v NATO i EU) odstrániť.
Po druhé:
Arabské sociálne nepokoje nezačali v Lýbii a dlho tam bol kľud. O to čudnejšie je, že zatiaľ čo všade v iných krajinách sa postupne krízy riešili (Tunis, Egypt) a i tam, kde ešte planú nepokoje a ľudia krvácajú, Západ neintervenuje ani vojensky ani "humanitárne",
len čo sa "rozhorel plameň revolúcie" v Lýbii, demokratickí vodcovia Európy a NATO sa poponáhľali "podporovať ľudovú revolúciu". Veď o tom je článok, Braňo píše dobre.
Po tretie:
Kdesi preniklo a našiel som to v aktuálnom vydaní mesačníka Extraplus (je to i na www.extraplus.sk) za apríl, že Lýbia = sociálny štát a sú tam uverejnené neuveriteľné čísla v prepočte na Eurá, čo za dotácie a prijmy tam občania Lýbie mali a aké podpory mohli čerpať.
Vlastne to nie je tak neuveriteľné, ak si uvedomíme, že Lýbia VLASTNÍ sovje nerastné bohatstvo a naftu a zrejme peniaze z tržby používa v prospech svojho obyvateľstva ( aj napriek tomu, že zrejme Kadáfiho rodina a kmeň, z ktorého pochádza, sú rozprávkovo na naše pomery bohatí, čo však nie je v arabskom svete zas nič tak zvláštne - Saudi, šejkovia v Bahrajne, atď).

A tak mi vychádza, že bohatý Západ usúdil, že je to nedemokratické a nespravodlivé z hľadiska súkromného majetníctva , aby Lýbia čerpala svoje prijmy sama a prerozdeľovala ich domácemu obyvateľstvu a globálny kapitál iba sekundárne tŕžil z vysokých cien pri predaji nafty.
A že sa nejakí nesspokojní a neuspokojení oponenti nájdu v každej krajine, to vieme, i u nás sa jeden furt smial z "králikární" socializmu, až sme ho nezvolili za prezidenta a potom sa ukázalo, že jeho tatko bol architekt stavajúci vily milionárom a po znátrodnení prišiel o svoje "práva" na bohatstvo.
Jednému sa však už dá uveriť: Opozičná povstalecká armáda a Kadáfiho vojenská sila sa už takmer nedajú ani rozoznať. Fuj, tá arabská lstivosť.
A doplácajú na to ľudia vo vojne, bombe i raketovej strele je jedno, či ide o povstalca, civilnú obeť či kadáfovca. Jednpoducho zabíja v mene "ochrany civilného obyvateľstva. Straaašne mi to začína pripomínať Juhosláviu, Vám nie?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. apríl 2011, 12:17
Dano, bež do Lýbie za povstalca, dobre platia...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. apríl 2011, 12:35
Veru tak, kapitál videl jasný rozdiel medzi skorumpovanými diktatúrami v Egypte, Tunisku, Bahrajne, či Saudskej Arábii, kde okrem úzkej bohatej vrstvy si príde na svoje aj on - a Líbyou, kde okrem Kaddáfiho rodiny si prídu na svoje aj ostatní Líbyjčania. Niektoré kroky dokonca pokladám za vysoko nezmyselné neefektívne mrhanie, napr. rozdávanie áut zdarma nezamestnaným, každej rodine, z hľadiska neefektívneho narábania so svetovými zdrojmi, ale skrátka je to tak. A kapitálu sa to neľúbilo, radšej vidí situáciu tak, keď jedno percento bohatých sveta dokáže ešte nezmyselnejšie premrhať oveľa väčšie zdroje planéty.......... Ale nepovedal by som, že v útoku (a dokonca riskovaní aj toho, že západ podporuje Al-Kájdu a islamistov) nehrá úlohu aj snaha potlačiť akúkoľvek životaschopnejšiu alternatívu voči liberálnemu západnému kapitalizmu. Kaddáfí síce zostarol a zostal osamotený, ale potenciálne vždy predstavoval pokrokovejšiu ideovo-sociálnu alternatívu najmä pre arabské a islamské krajiny. Systém Bahrajnu či Saudskej Arábie nepredstavuje žiadnu alternatívu, žiadne ohrozenie, je skorumpovaný, povoľný voči kapitálu, takže média oň takmer ani nezakopnú, môže zmasakrovať aj desiatky tisíc ľudí.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
10. apríl 2011, 13:39
EÚ považuje režim M. Kaddáfího za neprijateľný, nelegitímny a vyžaduje jeho odchod......... Nuž, toto je postoj starého kapitalizmu spred 200 rokov. Extrémistický, necivizovaný, postrácajúci hlboké poznanie novej civilizácie......... Totiž, ak pôjdem do podobného extrému, tak z hľadiska moderných poznatkov je systém západného kapitalimu zastaralý, zaostávajúci za potrebami a možnosťami vývoja 4 historické epochy. Jeho snahy diktovať svoju vôľu ostatným krajinám sú preto nelegitímne, neprijateľné, zločinné. A preto tento systém je neprijateľný a musí odísť, prinajmenšom stiahnuť sa, prestať sa hrať na vedúcu vývojovú líniu. Čo by povedali páni politici EÚ na takéto požiadavky? Treba prestať s arogantným diktovaním svojej vôle všetkým krajinám a ľuďom Zeme, na to starý kapitalizmus nemá už žiadne právo. A riskuje, že táto hlboká arogancia si vyžiada podobný postoj voči nemu. Nerob iným to, čo nechceš, aby robili Tebe. Tento princíp by si mali páni z USA a EÚ opakovať 24 hodín denne.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
11. apríl 2011, 14:30
Páči sa mi, že keď niekto prejaví vlastný názor (zaregistrovali ste rovnaký od niekoho iného zo Smeru), tak hneď poklonkuje. Ale tak niečo ste museli napísať, keď ma už chcete zhodiť za každú cenu. Lenže ja som nenapísal, že zásahy v Iraku a Líbyi sú chybou, lebo časť ľudí diktátorov podporuje, dokonca som v prvom článku na túto téme jasne napísal, že považujem Kaddáfiho za nedemokratického politika, lenže príklad Iraku dokazuje, že vojenský zásah neprináša ľuďom nič z toho, čo im diktátori zobrali - ani slobodu, ani pokoj, ani rozvoj, ani mier. A už vôbec nie prácu a sociálne istoty. A preto si myslím, že takéto riešenie tohto problému je chybné, zomierajú pri ňom ďalší ľudia, pre národ sa nič nevyrieši. Nehovoriac o tom, že je sprevádzané evidentnými klamstvami (Powellove dôkazy o chemických zbraniach v Iraku sú to isté, ako bezbranní civilisti v Líbyi). Mimochodom, bezbranných civilistov zabíjajú, zraňujú a zatvárajú členské krajiny Ligy arabských štátov bez mihnutia oka a bez akéhokoľvek aspoň upozornenia či formálneho protestu tých, ktorí nechali bombardovať Líbyu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. apríl 2011, 11:42
Prečítajte si ešte raz svoj článok a skonštatujete, že všetci to robia zle, Obama, američania, Sarkozy, Cameron, EU a namiesto vášho názoru sú len všeobecné frázy o demokracii a potrebách ľudu, o riešení bez vojny a atď. A ešte sa ohradíte, že ste nenapísali o zásahoch v Iraku a Lýbii ako o chybe. A čo ste potom napísali? Vám ide len o ľud a jeho blaho a preň budete naďalej tvrdo pracovať. A teraz sme sa dozvedeli, že nielen o ľud Slovenska, ale o ľud internacionalizovaný, alebo globalizovaný v modernejšej terminológii. To mi odľahlo, veď aj ja som časťou ľudu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. máj 2011, 23:56
Ako by si mohol podpísať aj takúto Ondrušovu nehoráznosť?: "Je to nepríjemné a bolestivé, ale vojenský zásah Severu ... nezlikvidoval Kaddáfiho." karolnagy77@gmail.com P. S.: Milan, ohlás sa mi, prosím e-mailom. Dík.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. máj 2011, 09:24
Pán Ondruš, páni sociálni demokrati, porozmýšľajte, či nie je niekedy rovnejšie vyjadriť stanovisko priamo. Napríklad takto : VYHLÁSENIE Komunistickej strany Slovenska k agresii NATO proti Líbyi vydané pri príležitosti 66 výročia víťazstva nad fašizmom. (text vyhlásenia) ... Komunistická strana Slovenska odmieta riešenie politických problémov v Líbyi vojenskou cestou. Komunistická strana Slovenska dôrazne protestuje proti dobyvačnej vojne, bombardovaniu Líbye a proti bezprecedentnej agresii síl NATO voči Líbyi. Komunisti sú zásadne proti používaniu vojenskej sily, proti bombardovaniu, podpore, financovaniu a vyzbrojovaniu rebelov, ale i proti neúmernému násiliu voči nim., proti cielenému vyvražďovaniu predstaviteľov suverénnej Líbye - členského štátu OSN, ich rodinných príslušníkov a malých detí agresormi a žoldniermi NATO. Komunistická strana Slovenska vyzýva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky na čele s ministrom Mikulášom Dzurindom, rovnako ako predstaviteľov koaličných a opozičných strán, aby alibisticky nemlčali. Aby si plnili svoju politickú povinnosť a aby zaujali jasné stanovisko k legitimite vojenských operácií NATO v Líbyi. NATO prekračuje mandát Bezpečnostnej rady OSN o ochrane civilov a v Líbyi cielene vraždí. Nesmieme mlčať. Musíme verejne vyjadriť náš odpor k vojne a násiliu. Komunistická strana Slovenska, verná tradíciám humanizmu, spravodlivosti a mieru nemlčí a nebude mlčať. Mlčí však kompetentná politická garnitúra Slovenskej republiky, alibisticky mlčia politické a spoločenské inštitúcie, mlčia a manipulujú médiá. Slovenskí občania a komunisti nemlčia. Ukončte agresiu a vojnu. Krv nie je ropa. Nastoľte mier rokovaním, nie bombami. 9. mája 2011, KSS
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
08. máj 2011, 09:49
...hlavne, že sa SMER doposiaľ vyhýbal komentovaniu situácie v Líbyi ako čert svätenej vode...tak isto ako sa vyhýbajú komentovaniu akýchkoľvek iných zahraničných ošemetných situácií. V tomto sú takí istí ako modráci, úslužní a servilní voči USA a ich europským lokajom. Tuto moju kritiku nesmerujem voči pánovi Ondrušovi osobne ale voči strane SMER, ako ich volička v posledných voľbách. Pán Fico komentuje kadečo ale v tejto otázke vedie pštrosiu politiku. Strana, ktorá sa za každú cenu chce páčiť západu určite nebude patriť tej, ktorej budem chcieť dať svoj hlas aj v budúcich voľbách.
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama