Ako dostať z ulíc turistických pseudosprievodcov
Prakticky každá krajina preto určuje zákonom alebo iným nariadením, akú kvalifikáciu musí dosiahnuť človek, ktorý môže toto povolanie vykonávať. V niektorých krajinách, kde cestovný ruch patrí medzi hospodárske priority, sa vyžaduje patričné vysokoškolské vzdelanie na úrovni bakalárskeho stupňa. Slovensko patrí k menej náročným. Na získanie sprievodcovského oprávnenia stačí absolvovať kurz v predpísanom rozsahu akreditovaný ministerstvom školstva.
Nudný sprievodca ako postrach
Názor, že odrapkať naučené informácie o meste či pamiatke vie ktokoľvek, je pomerne rozšírený. Najmä medzi tými, ktorí si v praxi túto činnosť nikdy nevyskúšali a z práce sprievodcu, poznajú len to čo vidia na prechádzkach po meste, prípadne infoschôdzky s delegátmi v hoteloch počas dovoleniek. Ani zďaleka totiž nie je jednoduché správne odhadnúť záujmy človeka, ktorého máte pred sebou. Následne mu potom podať výklad prispôsobený na mieru tak, aby ho nenudil, ale naopak - prehĺbil jeho záujem poznať Slovensko bližšie, zostať dlhšie, alebo sa ešte vrátiť.
Navyše, výklad treba vždy poskladať z reálnych faktov a nie informácií zozbieraných ako v Dobšinského rozprávkach. Sprievodca nie je ani podávač kávy alebo "tovardoigelitkybalič". Musí totiž vedieť pohotovo reagovať na všetky, často veľmi nezvyčajné otázky a rôzne nepredvídané situácie, ktoré vzniknú.
Oprávnenia, pravidlá, certifikáty, kurzy - aj napriek tomu sa každoročne v mestách vynoria ako huby po daždi chytráci, ktorí v prichádzajúcich turistoch vidia hlavne voľne pohodenú peňaženku. Sú presvedčení, že nepotrebujú žiadnu kvalifikáciu, ani skúsenosti. Zvyčajne nemávajú dlhú trvácnosť. Napriek tomu však za svoje krátke účinkovanie na turistickej scéne zvyknú napáchať dosť škody nemalého rozsahu. Turista neraz netuší, že miesto riadneho sprievodcu natrafil na samozvaného „šarlatána“. Podľa jeho výkonu si urobí názor na úroveň služieb a radšej sklamaný odíde domov prvým vlakom. Nielenže sa už nevráti, ale o svojom zážitku porozpráva aj svojim známym, ktorí sa Slovensku radšej tiež vyhnú oblúkom.
Podobní „samozvaní sprievodcovia“ bývajú tŕňov v oku nielen kvalifikovaným kolegom, ktorí absolvovali príslušné skúšky a každoročne investujú veľa času a energie do svojho ďalšieho vzdelávania, ale aj úradom krajiny či mesta, ktorého povesť kazia.
Druhým rozmerom je ochrana domáceho trhu práce. Cestovné kancelárie (v snahe znížiť svoje náklady) nevyužívajú miestnych sprievodcov, ale nechávajú, aby celý zájazd - aj po niekoľkých krajinách - sprevádzal ich vedúci zájazdu. Tým domáci sprievodcovia prichádzajú o prácu a turisti o zaujímavé zážitky. Výklad akokoľvek dobre pripraveného a kvalifikovaného zahraničného sprievodcu totiž nikdy nebude taký zaujímavý a autentický, ako niekoho, kto v meste reálne žije.
Namiesto výletu autobus v priekope
Príklady zo zahraničia, ako sa s podobnými aktivistami vysporiadať, sú rôzne. Od mierumilovných napomenutí od domácich sprievodcov, cez policajné kontroly pri sprevádzaní v Taliansku, až po asi najtvrdšie opatrenia v Turecku, kde má polícia právo kontrolovať všetky turistické autobusy. Pokiaľ nejde preukázateľne o transport z letiska do hotela, musí byť vždy v každom autobuse prítomný oprávnený turecký sprievodca. Ak nie je, polícia má právo autobus zadržať a turistov nechať stáť na kraji cesty. Podobné problémy väčšina cestovných kancelárií nemá chuť riskovať.
Slovenská legislatíva, žiaľ, poskytuje mestám veľmi obmedzený priestor situáciu regulovať. Posun vpred by mohol priniesť pozmeňovací návrh zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, ktorý predkladá do parlamentu bratislavský poslanec Andrej Kolesík (Smer-SD) na základe iniciatívy primátora Bratislavy Milana Ftáčnika, keďže v Bratislave sa problémy s neoprávnenými sprievodcami vyskytujú asi najčastejšie.
Nové znenie zákona by umožnilo kontrolovať a následne predviesť na policajnú stanicu osobu, ktorá vykonáva sprievodcovskú činnosť a nebude sa vedieť preukázať platným dokladom. Policajné kontroly a riziko predvedenia na stanicu uprostred prehliadky by mohlo mať preventívny efekt. Riziko, že sprievodcu predvedú na políciu a skupina turistov ostane počas prehliadky stáť sama uprostred mesta, by malo nielen odradiť čiernych sprievodcov, ale najmä zahraničné cestovné kancelárie.
Problém to, žiaľ, neodstráni úplne. Legislatíva totiž stále neposkytuje možnosť dokázať nepravdivosť čarovnej formulky, že pseudosprievodca za svoje služby nezobral peniaze a vykonával ich dobrovoľne vo svojom voľnom čase. Napriek tomu ide o krok smerom k skvalitňovaniu služieb v cestovnom ruchu a tým aj k zatraktívneniu Slovenska ako turistickej destinácie.
Reagujte na článok
Komentáre
Iné je, ak si pozvete priateľov a pred sochou Svätopluka na Hradnom námestí pred vstupom na Hrad im tlmočíte svoju nevôľu nad sochou či politickým umiestnením,
iné je, ak skupine čínskych či japonských turistov pred touto sochou vysvetľuje zapálená "maďarónka", že toto je nejaký idiot zo slovenskej minulosti, ktorý zabíjal Maďarov, pôvodných obyvateľov Uhorska a preto táto socha nemá čo robiť dnes na Hrade, ktorý bol postavený slávnym zakladateľom Uhorského kráľovstva, kráľom Ištvánom Prvým, Svätým.
Mal som čo robiť s vysvetľovaním svojim známym, ktorí týchto výkladov boli vo februári svedkami na Hrade, že história Slovenska je v súčasnosti vysokonapäťové politikum a existuje tu veľa veľmi vedľa seba existujúcich protichodných až ideologicky nepriateľských názorov.
Ich otázka by bola pre nás riešením:
Prečo v takomto prípade nevytvoríte projekt cez Eurofondy na vzdelávanie a objektívne vysvetľovanie histórie Slovenska a nezamestnáte doň sprievodcov, ktorí by boli školení a kontrolovaní Európskou úniou a tým pádom by bola zabezpečená objektivita faktov a eliminované subjektívne názory a pocity sprievodcov k týmto témam?
Zadala nám pre našich zahraničných priateľov celovečernú tému pri dobrom jedle a vínku, kde sa študovaný známy počudoval, že vedieme v súčasnej ekonomickej a sociálnej situácii v Európe taký žabomyší politický a nacionalistický spor o to, či bol či nebol Svätopluk kráľom a či patrí-nepatrí na Hrad.
Siahli sme až do googlu a wikipedie a dohodli sme sa na tom, že veru ak staromaďarské kmene prišli do Podunajskej nížiny v 9.storočí a dovtedy tu už bol rozvinutý štátny útvar najprv v podobe Samovej ríše a potom v podobe kniežatstiev Mojmíra a Pribinu a pod vedením Svätopluka sa podarilo tieto kniežatstvá zjednotiť do silného a prosperujúceho štátneho útvaru, ktorý už nebol iba kmeňovým zväzom Slovenov, ale presahoval jeden národ práve v tých rokoch okolo 880,ktorý pápež z Ríma vtedy označil ako Regnum, teda kráľovstvo a jeho panovníka ako Rex, teda vládcu, tak to asi nebol nejaký "slovenský idiot" a oficiálna sprievodkyňa doprevádzajúca japonských či čínskych turistov sa dopustila profesionálnej chyba, ak nie zámerného hanenia slovenskej histórie.
Nuž na moju otázku, čo by urobili, ak by u nich niekto takto hanil národ a históriu, som dostal jednoznačnú odpoveď: Dáma by už s tou skupinou ďalej nepokračovala. A asi by od tej chvíle bola i nezamestnaná.
Ešteže je u nás taká sloboda, že si môže profesionálna sprievodkyňa kecať oficiálne čo chce...
Prezentácia sprievodcu predsa ovplyvňuje aj
"...dojem o krajine či meste, v ktorom sa nachádza. Dalo by sa povedať že podáva okuliare, cez ktoré bude návštevník vidieť Slovensko."
V neblahej pamäti zostávajú reči bulharskej sprievodkyne v autokare do Varny, ktorá nám celou cestou od Slnečného pobrežia popisovala, akí sú súčasní roľníci na vidieku zaostalí, ako nehygienicky pestujú plodiny a ako dokážu okradnúť každého, kto sa pristaví pri ich stánku na trhu, takže keď sa turisti vysypali z autokaru, namiesto na trh s krásnymi melónmi a rajčiakmi a paprikami celá skupina zamierila do MacDonalds na hamburger, ten istý čo majú "doma" a držiac sa v skupinkách sa všetci ponáhľali nie na prehliadku centra, ale do miestneho Tesca.
Prirodzene sa natíska otázka, platili túto sprievodkyňu majitelia Tesca a macDonaldu?
Mimochodom, práve napríklad v Bratislave je akosi priveľa turistických sprievodcov z maďarských a rakúskych lodí, či autokarov, ktorí dosť ovplyvňujú tie ekonomické udalosti svojou činnosťou, napríklad od nich závisí, či budú turisti ochotní nakúpiť si suveníry, občerstviť sa a investovať do pobytu akokoľvek krátkeho, alebo či iba pasívne prejdú mestom a svoje ekonomické udalosti si uplatnia vo Viedni či v Budapešti.
Keď už treba ísť do detailov:
Jedna rakúska turistka sa dozvedela o vychýrených bratislavských orechových rožkov z maďarskej TV Paprika, ale sprievodkyňa z lode jej povedala, že nič také na Slovensku nevyrábajú, pričom išli okolo Medenej ulice, kde je malé bistro predávajúce tieto rožky.