Uplatnenie absolventov: Drahý luxus študentského života
„Jedným z najdôležitejších kritérií pre informované rozhodovanie sa absolventov stredných škôl pre štúdium na konkrétnej vysokej škole je uplatnenie jej absolventov na trhu práce,“ tvrdí Ministerstvo školstva, ktoré pri príprave štatistiky vychádzalo z podkladov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a Ústavu informácií a prognóz v školstve (UIPŠ).
Štatistika skúma uplatnenie absolventov podľa jednotlivých študijných programov, ale aj podľa jednotlivých škôl. Podľa týchto ukazovateľov sú na tom najlepšie absolventi architektúry, informatiky, či medicíny. Naopak, najhoršie si prácu hľadajú poľnohospodári, ochranári, filozofi, či pedagógovia.
Veci, ktoré na prvý pohľad nevidieť, sú oveľa dôležitejšie ako suchá štatistika. Predovšetkým vôbec nie je pravdou, že absolventi stredných škôl sa rozhodujú pre štúdium na vysokej škole podľa šance nájsť si po jej skončení prácu. Podľa inej analýzy Ústavu informácií a prognóz školstva sa takto rozhoduje len približne 25% uchádzačov. Ďalšia štvrtina si vyberá školu podľa regiónu (čo najviac súvisí so sociálnym statusom študenta či jeho rodiny), štvrtine odporúčajú vysokú školu rodičia či priatelia a posledná štvrtina ide študovať na vysokú školu výlučne kvôli vidine študentského života. Uplatnenie absolventov ako podstatné kritérium pre rozhodovanie sa pre štúdium v tom-ktorom študijnom programe, je len zbožným prianím Ministerstva školstva a Úradu práce.
Ešte menej potešiteľné sú výsledky ďalšieho prieskumu ÚIPŠ. Tretina z oslovených vysokoškolákov hovorí, že by im v prvej práci, ktorú si našli po škole, stačilo aj stredoškolské vzdelanie. Približne polovica absolventov pracuje v inej oblasti ako pôvodne vyštudovali. To sú veľmi vážne skutočnosti, ktoré by mali viesť k hlbokému zamysleniu sa nad stavom nášho vysokého školstva. Len potvrdzujú to, čo už všetci veľmi dávno vieme – štruktúra študijných programov nekopíruje potreby trhu práce. Štúdium na vysokej škole tak namiesto vzdelania a nových zručností pre mnohých znamená len dosiahnutie istého spoločenského statusu.
Prichádza čas, kedy by si občania, ktorí (priamo aj nepriamo) financujú 23 verejných a 10 súkromných vysokých škôl, mali položiť otázku, či by sa peniaze na vzdelanie nedali investovať aj efektívnejšie. Ak sa všetci členovia vlády oháňajú hospodárnym využívaním prostriedkov zo štátneho rozpočtu, nemalo by to obísť ani univerzity. Ak zoberieme do úvahy, že priemerne štát prispieva na jedného študenta približne dvoma tisíckami eur ročne, platiť niekomu štúdium v odbore, ktorý vôbec nevyužije, je priveľký luxus.
Reagujte na článok
Komentáre
"výsledky ďalšieho prieskumu ÚIPŠ:
Tretina z oslovených vysokoškolákov hovorí, že by im v prvej práci, ktorú si našli po škole, stačilo aj stredoškolské vzdelanie.
Približne polovica absolventov pracuje v inej oblasti ako pôvodne vyštudovali."
Ja by som pozmenil trochu argument v tom, že:
"To sú veľmi vážne skutočnosti, ktoré by mali viesť k hlbokému zamysleniu sa nad stavom" ... a tu doplním: nielen "nášho vysokého školstva", ale predovšetkým našej spoločnosti, ktorá ani vo veľkom priestore Európskej Únie neumožňuje absolventom vysokých škôl uplatniť sa na trhu práce.
Veď je to do očí bijúce!:
Pred rokom 1999, keď tu ešte neboli automobilky, tak spoločenská kritika zmiatla zo stola reformu učňovského školstva, spoločnosť zanevrela na učňovské a odborné stredné školstvo a vrhla sa na reformovanie stredoškolského vzdelávania.
Až keď prišli automobilky, zistilo sa, že nemáme kvalitné učňovské školstvo a narýchlo sa hŕŕ´orientovali všetci na automotive remeslá.
Po roku 2000 sa vyrojilo veľmi veľa vysokých škôl ako dôsledok pretlaku absolventov stredných všeobecných škôl všetkého typu, to bol dobrý "segment" pre univerzity a vysoké školy, ale nik nepreskúmal, čo budú robiť potom absolventi. Našťastie bol v Európe hospodársky rast a tak naši absolventi draho platení zo štátneho rozpočtu pomáhali rásť Írsku, Španielsku, V.Británii, alebo aspoň brigádničili a zarábali ako pomocné sily po EU.
Dnes kritizujeme vysoké školy, iste, oprávnene, ale nik si nekladie otázku, prečo absolventi univerzít nemajú možnosť zamestnať sa? A čo je to problém iba školy, alebo absolventa?
Predovšetkým zlyhala spoločenská orientácia a hospodársky, teda otvorene poviem, kapitalistický ekonomický systém, ktorý v prípade krízy nedokáže absorbovať kvalifikovanú pracovnú silu. Nie je to viac takto?
Súhlasím, že ak štátny rozpočet financuje školy, mal by ich aj účinnejšie kontorlovať, niečo ako eurofondy = slovakofondy.
Súhlasím aj s tžm, že by v prípade takých investícií do školstva mal mať štát aj možnosť regulovať trh práce. Určite je to vždy viac agenda socialistickej vlády, nie tej súčasnej. Ako že je to v Rakúsku?
Vláda by však musela vyhlasovať aktívne programy zamestnanosti a toho sa predsa vzdala, vraj niet peňazí.
Michalovi:
Nadpis nekorešponduje úplne s obsahom článku.
Ak je v nadpise "uplatnenie absolventov", tak je to azda viac problematika spoločnosti, v ktorej žijeme, ergo i bezmocnosti súčasného vládneho aparátu uskutočňovať aktívnu politiku zamestnanosti v segmente absolventov vyských škôl, nie?
Také tvrdenia ako že my čo platíme cez rozpočet školy by sme sa mali zamyslieť nad ich efektivitou, to by som skôr očakával od Beblavého ako od Vás.
Naši absolventi majú definované curriculum predmetov a skladajú skúšky znamenajúce potvrdenie ich vedomostí, ale prax sa skutočne učí až priamo na pracovisku. Dokonca ani absolventi MBA, teda stupňa, na ktorom sa už predpokladá samostatné vytvorenie projektov a ich realizácia v praxi, si dnes "nevrznú" v takej praxi, kde je pracovný postup definovaný vedením kdesi "spoza humna" a vôbec sa nehodí do reality firmy, pričom dôležité nie je byť tvorivým a iniciatívne používať svoje vedomosti, ale dôležité je poslúchať, konať podľa predpísaného a príliš nemudrovať. Toto Vám potvrdia tí, ktorí sa do praxe už dostali a zamestnali. Svoje vedomosti ani len nevyužijú, pretože "šéf" má často odlišnú predstavu o tom, čo má jeho podriadený robiť. Navyše, tej voľnej práce je zúfalo málo a všetci dnes obchodnými zástupcami byť nechcú.