Reklama
Reklama

Otázniky

Za Miroslavom Válkom chodili básnici, spisovatelia, herci, výtvarníci a iní umelci, aby ich ochránil pred snaživými úradníkmi zo straníckeho aparátu. A on - podľa ich dnešných svedectiev - pomáhal.  Pre znalcov umenia je Válek veľký básnik. Prokurátori a sudcovia aj z radov umelcov ho nezabudnú vzápätí pokádrovať. Najmä teraz, keď sa k ich kritikám už Miroslav Válek vyjadriť nemôže.
Počet zobrazení: 956
Miroslav Valek-archiv redakcie.jpg

Miroslav Válek mal po mozgovej príhode pol tváre nehybnej, čo budilo zdanie neustáleho ironického úsmevčeka. Hovoril monotónne a každú moju otázku akoby premietol do zrkadla: takto ste sa pýtali? Naozaj chcete poznať odpoveď na toto? A je to naozaj tak, ako si myslíte, že to je? Vidíte to presne, nemýlite sa? Bol to rozhovor, kde som dostávala témy na premýšľanie, nie odpovede. Dobre som sa zapotila.

Miroslav Válek rád pochyboval. Nemal pripravené šablóny, naopak, upozorňoval na reč, z ktorej sa tvoria hotové panely. Varoval pred ňou! V takej reči niet myšlienky. Niektorí sa radi do takých betónov skryjú, len aby nebolo vidno, čo si naozaj myslia.

Miroslav Válek svoj pocit zo sveta vypovedal vo svojej poézii. Tam sa klamať nedá.

Okolnosti sa menia, ale stále viac som presvedčená, že ľudia nie. Sme takí, akí sme, či žijeme v reálnom socializme alebo reálnom kapitalizme. Iba panstvo sa mení. Kto vedel slúžiť panstvu, ktoré si hovorilo socialistické, ten vie slúžiť panstvu, ktoré si hovorí demokratické. Panelová reč je priepustkou na miesto na slnku. A je jedno, či znie z úst tzv. humoristov, či z úst tzv. novinárov alebo z úst tzv. politikov. Dôležité je, že slúži panstvu.

Krásnym príkladom je Marián Čalfa. To je ten úradník na predsedníctve vlády ČSSR, ktorý sa historickou náhodou ocitol v premiérskom kresle. Odchádzajúci Gustáv Husák chcel zabrániť, aby sa prezidentom stal Slovák Alexander Dubček. Dve najvyššie funkcie v štáte museli byť obsadené paritne, a tak za premiéra vymenoval 10. decembra 1989 formálneho Slováka. Reprezentanta porazenej komunistickej strany. Schopný, inteligentný, bystrý muž okamžite pochopil svoju šancu. Vedel, že ako prvé treba okázalo odhodiť stranícku knižku, ktorá mu bola dovtedy priepustkou do lepšieho sveta. Formálne zvoliť nový slovník, novú panelovú reč. A zadovážiť si novú pracovnú knižku, ktorá potvrdí príslušnosť k novému panstvu.

Aj Miroslav Válek, aj Marián Čalfa boli členmi tej istej politickej strany. Jeden vo funkcii ministra, druhý vo funkcii nevýznamného úradníka legislatívneho odboru úradu federálnej vlády, zato významného predsedu základnej organizácie KSČ. Za Miroslavom Válkom chodili básnici, spisovatelia, herci, výtvarníci a iní umelci, aby ich ochránil pred snaživými úradníkmi zo straníckeho aparátu. A on – podľa ich dnešných svedectiev – pomáhal.  Pred predsedom zo ZO KSČ na Úrade vlády ČSSR si jeho kolegovia reformní komunisti – tiež podľa dnešných svedectiev – dávali pozor na jazyk. Panstvo bolo určené. Zato po politickom prevrate...

„Vzpomínám, jak jsme s Jaromírem Pelcem seděli v Mánesu a obírali sa vlastním neštěstím. Nedaleko seděla první dáma země. Vtom vstoupil Čalfa svíraje obouruční kyticí a s rytířskou úklonou ji panovnici předal. Takový muž představuje pro začínající ,revolucionáře´dozaista zlatý poklad,“spomína si Válkov básnický kolega Karel Sýs.

V tých pohnutých časoch som sa stretla s Miroslavom Válkom osobne po druhý raz v mojom živote. Sedel v nízkom kresle v predsieni predsedovej pracovne na Mierovej ulici. Tým predsedom bol mladý Peter Weiss a básnik, bývalý minister, čakal na stretnutie s ním. Čítal noviny, sústredený, stále s tou napoly meravou tvárou s ironickým úsmevčekom. Nevedela som, že si ma pamätá, videli sme sa iba počas toho spomínaného interview. Pozrel sa na mňa, pokýval hlavou, pohľadom ukázal na noviny, ktoré držal v ruke a povedal:

Čítal som.“

V novinách bola uverejnená moja esej. Ešte raz súhlasne pokýval hlavou.

„K veci,“dodal stručne.

To bola pre mňa najväčšia pochvala.

Pre znalcov umenia je Miroslav Válek veľký básnik. Prokurátori a sudcovia aj z radov umelcov ho nezabudnú vzápätí pokádrovať. Najmä teraz, keď sa k ich kritikám už Miroslav Válek vyjadriť nemôže. Lebo keby mohol, iste by všeličo mohol...

Ale asi by to nerobil. Na tvári by mu hral len ten ironický úsmevček. Na otázky by odpovedal nástojčivejšou otázkou: vidíme sa, akí naozaj sme?

Miroslav Válek zomrel pred dvadsiatimi rokmi 27. januára 1991.

Veľmi chýba.

Foto: Miroslav Válek
Zdroj foto: archív redakcie

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
27. január 2011, 13:07
miroslava valka som dost casto stretaval v jednom nakupnom stredisku na sidlisku kde byval v obycajnom panelakovom byte. az na to ze sa v jeho blizkosti vzdy pohyboval nejaky ramenatry chlapik v obleku vobec nic nenaznacovalo, ze bol ministrom a neviem este cim este. nakupoval v obycajnej samoobsluhe nie ako jeho kolegovia aparatcici, ktori nakupovali v diplomatickej predajni so skrytym vjazdom do dvora v Starom meste, ktori sa po roku 1989 prevexlovali na budovatelov suroveho ranneho kapitalizmu..... potvrdzujem aj dalsiu v clanku napisanu vec, ze nezistne pomahal ludom, ktori sa dostali do problemov s normalizacnou byrokraciou. viem o pripade jedneho basnika, ktory sa dostal v navale energie do problemov so zakonom, lebo prevratil na chodniku stojaceho trabanta. namiesto do basy isiel do Moskvy na literarny institut, co bolo pre neho ovela vychovnejsie ako ta najhorsia basa....... skoda ze nasi prednovembrovi politici nepisu pamate, bolo by zaujimave, keby niekto zmapoval jeho suboje s Ludovitom Pezlarom o narodne smerovanie nasej literatury a dalsie veci okolo toho...
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
27. január 2011, 17:47
Pekné dva články o Valkovi
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
28. január 2011, 06:53
výborne pani Gabriela....toto patrí do tohoto periodika...a prosím skúste v tomto pokračovať....čo tak oprášiť spomienky na takého Mináča ale aj na takého Balleka....A na mnoho iných osobností minulosti a možno aj prítomnosti z toho ľavicového alebo neľavicového spektra.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
28. január 2011, 12:41
POCTA BÁSNIKOVI. Nepovažujem sa za znalca poézie, ale o Miroslvovi Valkovi a jeho tvorbe som si pričuchol už i pred revolúciou.Oveľa viac som sa začal zaujímať o jeho osobu, keď ho začali hodnotiť, už po jeho smrti, takí znalci umenia,ako je napr p. Snopko a pod.Pre týchto pánov, ak sa pokusí niekto spomenúť Miroslava Valka, Mináča,Vojtecha Michálika...ako výrazné postavy našej literatúri, zapôsobí to na nich ako na moriaka, ak mu po dvore prebehne niekto v červených trenýrkách. Naduje sa a ide ho prasknúť od jedu, že ešte i dnes niekto číta ich tvorbu. A pritom títo páni nedokážu ponúknuť verejnosti nič, čím by ju zaujali. V tejto súvislosti, by som rád aspoň touto cestou poukázal na veľmi poburujúcu udalosť, ktorá sa odohrala pred par dňami. na východnom Slovensku.Tam sa totiž tiež jeden umelec predvádzal ako dajaký hrdina, ktorý chce verejnosť chrániť pred nežiaducou literatúrou a spomienkou na už nežiaducého autora "Plebejskej košele" - Laca Novomestského. Priniesol o tom informáciu "Korzár" z 2O.Januára, pod názvom "Umelci zabalili sochu Novomeského".Ako píše tento denník,tak sa pri buste L. Novomeského na Kuzmániho sídlisku zišlo zopar ľudí, aby si pripomenuli oslobodenie Košíc, upálenie Jána Palacha a fašianky. Na fotografii však bolo vidieť iba jedného bohatiera,ktorý navlieka na bustu starý sveter. Mám pocit, akoby tu bol iba tento človek a fotografista, ktorý s týmto záberom utekal hned do redakcie.Pán Kalmus sa mu ešte stíhol pochváliť,že on, už pred časom túto bustu zafarbil na červeno, ešte sú aj vidieť stopy. Neviem kto je pán Kalmus a čo je on za umelca, ale je to veľmi vhodný príklad dospelého človeka,puberťakom, ako treba premalúvať pomníky na cintorínoch, steny novučičkých fasád a železničných vagónov...ako sa realizovať v "literatúre" na verejnom WC.Myslím si,že vyjadriť svoje pobúrenie nad takýmto činom, by mali každé seriózne noviny a spisovatelia tiež. R. Slezák
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
28. január 2011, 13:17
myslim ze kompromitacia nasich vyznacnych osobnosti ako aj urcitych historickych udalosti sa deje cielene. pamatam si na rok 1989 kedy pozvali do STV Vladimira Minaca a posadili za stol oproti nemu dvoch holobriadkov, ktory vobec nevedeli kto je to Vladimir Minac a videli v nom arizatora a nepriatela vsetkeho pokroku. v dalsom boli medialne a profesne odstaveni aj pronarodne orientovani umelci, herci, novinari, spisovatelia a namiesto nich sa vyrojili rozni exoti zakladajuci si na svojom exotizme, drogovych skusenostiach a porusovani spolocenskych tabu.... ps: pan slezak, osobu vojtecha mihalika by som urcite nespominal v jednom riadku s minacom, novomeskym, to je trochu zlozitejsi pripad s mnozstvom masla na hlave...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. január 2011, 20:50
Jeden z tých hlupákov, čo chceli potupiť V. Mináča tým, že ostentatívne s ním nechceli v relácii STV hovoriť, ako s komunistom, bol mladý Nič. Dnes je na čele nadácie Pontis, ktorá disponuje značnými prostriedkami a jedným z jej "poslaní" je podporovať všetky aktivity proti Kube. Ako dobrý "sväzák" urobil kariéru, keď pracoval aj pre rezort zahraničných vecí SR. Aj dnes, po toľkých rokoch si myslím, že je to - v porovnaní s Mináčom - také NIČ.
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama