Európa na Dubčeka nezabúda... a čo my?

Je pikantné, že podpredseda Hrušovský nemá problém sa k Dubčekovi prihlásiť v Taliansku, no k jeho sociálnemu odkazu sa nevie prihlásiť na Slovensku. V Ríme sa zúčastňuje na odhalení busty štátnika, ktorý bojoval za solidaritu a sociálnu rovnosť, zatiaľ čo doma podporuje necitlivú pravicovú politiku. Keby to bolo na našej súčasnej vláde, v Taliansku by sa Dubčekovi nevzdával hold.
Počet zobrazení: 2724
Alexander_dubcek_pomnik_blizko_nehody_wikipedia.jpg

Slovák, ktorého uznáva celý svet

Ešte ako predseda parlamentu som mal mnoho príležitostí presvedčiť sa, že Dubček je meno, ktoré je dodnes skloňované vo všetkých pádoch v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, Nórsku, skrátka, po celej Európe. Bolo pre mňa veľmi príjemné zistenie, že meno Dubček je dobre známe aj v omnoho vzdialenejších krajinách. Keď som sa počas oficiálnej návštevy Indickej republiky stretol s lídrom opozície, predsedom Indickej ľudovej strany (mimochodom, stredopravej strany) Lalom Advanim, ten spontánne ako jednu z prvých tém spomenul, ako si váži odkaz Alexandra Dubčeka, ktorého označil za „osobnosť, uznávanú po celom svete“.


V Ríme áno, u nás nie

Taliansko patrí medzi štáty, kde bol vždy Dubčekov odkaz najživší. Nečudo, že to bolo práve na Bolonskej univerzite, kde Dubček získal čestný doktorát. Vo svojich pamätiach Dubček spomína na to, ako ho počas jeho návštevy v Taliansku spontánne zastavovali ľudia, ako ho spoznávali na ulici a prejavovali mu úctu. Primátor Ríma Valter Veltroni roku 2003 odhaľoval Dubčekovu ulicu v Ríme. Profesori bolonskej univerzity dodnes šíria Dubčekov odkaz, ako ma ubezpečil aj prorektor Guido Gambetta, keď bol v roku 2007 na návšteve Slovenska. Dnes Taliansko opätovne potvrdzuje, ako veľmi si nášho významného štátnika a sociálneho demokrata váži; ako si ctí jeho odkaz.


Schizofrénia našej pravice?

Slovensko má vo svojich dejinách mnoho velikánov a vzácnych osobností. Nemáme však v našej histórii veľa mien, ktoré by poznal celý svet. Dubček je jedno z takýchto mien a ja som veľmi rád, že počas našej vlády sme sa  k tejto významnej osobnosti novodobej slovenskej histórie viackrát dôstojne vrátili a pripomenuli si jej odkaz. Dubček je nielen symbolom európskej sociálnej demokracie, nielen ikonou slovenskej ľavice, ale aj vôbec najznámejším slovenským politikom v zahraničí  a my sa k nemu otvorene hlásime. Aj preto som rád, že napriek zjavnej nechuti, ktorú cítiť z vyjadrení pravicovej časti slovenského politického spektra voči Dubčekovmu odkazu, na dnešnom slávnostnom odhalení v Ríme sa zúčastní aj podpredseda NR SR Pavol Hrušovský.

Je však pikantné, že podpredseda Hrušovský nemá problém sa k Dubčekovi prihlásiť v Taliansku, no k jeho sociálnemu odkazu sa nevie prihlásiť na Slovensku. Je zaujímavé, že v Ríme sa zúčastňuje na slávnostnom odhalení busty štátnika, ktorý zo všetkého najviac bojoval za solidaritu a sociálnu rovnosť, zatiaľ čo doma podporuje necitlivú pravicovú politiku, ktorá sa prieči všetkému, čo sa nachádza v odkaze Alexandra Dubčeka. Nie je vylúčené, že keby to bolo na našej súčasnej vláde, v Taliansku by sa Dubčekovi nevzdával hold. Ešteže si európski štátnici a politici vedia vážiť postavy dejín, ktoré tak veľa znamenali nielen pre Slovensko, ale aj pre Európu, pre demokraciu, pre ľudské práva.


Ľudia na Dubčeka nezabúdajú

Je smutnou pravdou, že napriek popularite Dubčeka v zahraničí, na Slovensku sa stále nájdu politici, ktorí jeho posolstvu nerozumejú; politici, ktorí jeho osobu zaznávajú. Akoby platilo, že ak sa v histórii objaví niekto veľký, vždy sa nájde dosť malých, ktorí žiarlia a nenávidia.

Našťastie, na Slovensku je len zopár takýchto žiarlivcov. Podľa prieskumov verejnej mienky je Dubček ďaleko najpopulárnejšou historickou osobnosťou pre Slovákov, a to azda hovorí za všetko. Slovensko si ctí odkaz Alexandra Dubčeka a ja som presvedčený, že tak to ostane aj do budúcnosti. Možno len vďaka tomu žiaden slovenský politik nikdy nebude môcť odmietnuť zúčastniť sa na slávnostných podujatiach, na ktorých Európa vyjadruje svoju úctu Dubčekovi. Už to je veľké víťazstvo pre slovenskú sociálnu demokraciu, no najmä – pre Slovensko ako také.

Autor je podpredseda strany Smer-SD, bývalý predseda NR SR

Foto: Pamätník blízko miesta nehody Alexandra Dubčeka.
Zdroj foto: wikipedia.org

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#7
(neuvedené)
23. január 2011, 11:42
treba trochu viac rozlisovat medzi realitou a modelom, ktory sa tuto realitu snazi popisat a analyticky zdovodnit. nevidim problem v tom, ak niekto vytvori vlastny osobny model a na nom argumentuje svoj nazor, pohlad na vec. problem vidim v tom, ak niekto v dalsom naraba s takto vytvorenym modelom ako s realitou. toho sme boli svedkami pocas celeho obdobia normalizacie, kazdy den sa na nas valili spravy o zahnivani kapitalizmu, o tom ako sa upevnuje svetova socialisticka sustava, ako uspesne postupuje VTR (vedeckotechnicka revolucia) a pod. ucili sme sa VEDECKY vyklad dejin MRH, studovali VEDECKU politicku ekonomiu, pocuvali VEDECKE zdovodnenia toho, ako kapitalizmus zahniva.......ako iste vies, bolo z toho blivno samotnym normalizacnym komunistom a tak mnohi z nich ulahcene privitali rok 1989, poodhadzovali stranicke legitimacie a z jedneho dna na druhy zacali budovat ten obludny zahnivajuci kapitalizmus. Dubcek a osemasestdesiatnici upozornovali na nesulad medzi VEDECKYMI recami a realitou uz v 60tych rokoch, usilovali sa o zmenu tak, aby idealy socializmu ostali a hospodarsky system konecne zacal fungovat tak ako by mal......... nikdy nikde nemala komunisticka strana taku podporu sirokych vrstiev obyvatelstva ako KSC v roku 1968 !! oznacit toto velkolepe usilie o reformu ako nevedecke moze naozaj len snilek zijuci mimo politicku realitu...... co sa tyka roku 1989 ja som bol jeden z mala, ktory sice chodil na SNP, ale netlieskal som tomu, ani som tam nevykrikoval entuziasticke blaboly. osemasestdesiatnici boli od procesu odstaveni spolu s Dubcekom. bola to velka, obrovska chyba - Dubcek by iste nedovolil rozkradnutie narodneho majetku, lacny vypredaj toho, co predtym budovali generacie. takze vinnik toho co sa udialo bol niekde celkom inde, trebars aj v neschopnosti vtedajsich normalizacnych funkcionarov prestat s blabolmi o vedeckych pohladoch na vec...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. január 2011, 12:15
len tak na okraj, toto nie je výcvik chlpatých poníkov:-). Ja som do strany vstúpil v r. 1980, takže za rok 1968 nesieš zodpovednosť Ty, do toho ma nenamočíš:-). Čo sa týka potreby vedeckého, objektívneho pohľadu, to nezmizlo preto, že sa nezvládol prechod v r. 1989 k postsocializmu. Na tom sa podieľame spoločne, ale hlavný problém vidím v nerozvinutom poznaní, najmä toho, ako fungujú vývojové procesy spoločenských systémov. Stačilo lepšie sa pozrieť, ako túto vývojovú etapu riešil kapitalizmus ........ Tonko, a keď o to ide, tak normalizační komunisti mali v rukách reálny socializmus, aj keď mu môžme všeličo vytýkať, ale bol rešpektovaný aj západom, rokoval a uzavrel s ním množstvá dohôd. A mal vysokú autoritu v treťom svete. Naopak, anarchoľavičiari po r. 1989 nemajú v rukách nič, nieže nejaký fungujúci systém, ale ani len nejakú uznávanú koncepciu. Nič. Tvoji kamaráti po svete sú schopní akurát tak rozbíjať autá a kapitál z nich ľahko vyrába výtržníkov.......... Dnes niekoľkonásobne viac platí ako predtým: študovať, študovať a študovať a najmä využívať pri štúdiu dejín dialektickomaterialistickú metódu. To o zahnívajúcom kapitalizme platí prinajmenšom od r. 1848, kedy začala kríza klasického kapitalizmu, resp. od r. 1928, kedy vôbec skončila kapitalistická epocha. Problém nie je v silnom kapitalizme, ten je prehnitý a ľudia by ho aj radi vymenili (napr. Nemci podľa prieskumu). Lenže ľuďom nebol predstavená životaschopná alternatíva. Problém je v našej slabosti, nie silnom kapitalizme, v našom nedostatočnom poznaní. Preto znovu zopakujem študovať, študovať a študovať.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. január 2011, 12:23
podla mna uz davno, z hladiska dialektickomaterialistickeho totalnym kolapsom a kompromitaciou vsetkeho, co zacina na "komunisticky" nakolko normalizacni aparatcici namiesto budovania socializmu zacali v 1989 budovat kapitalizmus. mozno bude musiet vymriet cela generacia, aby sa na to zabudlo. studovat ano, ale nie konstrukciu parnych lokomotiv, skor prace R. Garaudyho, E. Fischera, A. Schaffa...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. január 2011, 13:01
potom možno pochopíš pri využití dialektickomaterialistickej metódy, že v r. 1989 išlo o prirodzený vývojový proces. Klasický socializmus vyčerpal svoj potenciál, nie preto, že bol zlý, práve naopak, splnil, čo sa od neho žiadalo, a mal byť prirodzene vystriedaný vyšším spoločenským systémom. Pozri si Nemeckú ideológiu od Marxa a Engelsa, či Leninovo dielo Štát a revolúcia, tento proces sa predpokladal, ba bol žiadúci. Len keby ste neboli pomáhali rozbíjať z pomstychtivosti klasický socializmus a nevyhlásili, že jeho skúsenosti a jeho poznatky nemajú žiadny význam, treba ich hodiť do koša a vymyslieť ideálny socializmus na zelenej lúke, mohli sme byť oveľa ďalej. To len svojou neznalosťou z toho vyrábate kovbojku a vymýšľate si, vycucané z prsta, akési správne socializmy, ktoré tu mali od začiatku byť. Tento subjektivizmus je pravou príčinou toho, že nemáte v rukách žiadnu koncepciu toho správneho socializmu, ktorá by mohla byť alternatívou krízového kapitalizmu........... Keby si dokázal čítať vo vývojovej štruktúre dejín, mohol by si vidieť aj takú maličkosť, že pokiaľ uvažujete stále o akomsi ideálnom socializme, dejiny pokročili poriadne ďaleko a socializmus už nie je na programe dejín (len ako vedľajšia vývojová línia). Že dilema kapitalizmus alebo socializmus je už vysoko zastaraná. Vari si nemyslíš, že kvôli vašej neznalosti sa vývoj zastavil?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. január 2011, 14:32
milan, hlasis sa za komunistu a pritom vo svojich prispevkoch pochovavas idealy socializmu ako prekonane dobou. preco potom bolo treba umlcat alexandra dubceka a tych, ktory chceli zmenu v tom, co vo svojich "dialektickomaterialistickych" nazoroch oznacujes za prekonane dobou? preco bol potom dr. Gustav Husak po 1989 vyluceny z KSS? preco komunisti po 1968 stratili kredit vsade vo svete (najma vsak v taliansku a vo francuzku, kde sa predtym podielali na vlade) a uz nikdy sa nespamatali z uderu, ktory medzinarodnopoliticky dostali od vas, normalizacnych komunistov? vzhladom na povedane a napisane straca zoci voci tymto faktom diskusia s tebou zmysel, hastalavista v tvojej blahobytnej neoliberalno-komunistickej spolocnosti...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. január 2011, 16:01
Používaš ahistorický prístup, zamieňaš si doby. A to robí množstvo ľudí, napr. aj tým, že z pohľadu dnešnej situácie hodnotia r. 1968 či r. 1989. To nemá žiadnu výpovednú hodnotu. To, čo bolo aktuálne v r. 1989, nebolo aktuálne v r. 1968. V dejinách vládne poriadok, len ho tam niektorí nevidia. Nemožno si zamieňať doby, každá má iné požiadavky, iné potreby, iné možnosti ...... Aj v otázke ideálov socializmu ja vychádzam z jeho objektívnych možností, historickej obmedzenosti. Prakticky celkovo mohol byť taký, ako bol, samozrejme, s možnými odchýlkami. Ja si vážim jeho prínos, vážim si dielo množstva ľudí, ich obetavosť, obete, ktoré v mene socializmu priniesli, úsilie, ktoré venovali jeho tvorbe. Bolo to veľké dielo robotníkov a roľnikov, bez ohľadu na chyby a problémy a vzdávam mu úctu. ....... Myslím, že aj v otázke ideálov zastávaš subjektívne stanovisko. Čo nimi má byť? Socializmus ako raj, ako ideálne spravodlivá spoločnosť, kde všetci ľudia budú bratia a všetci si budú užívať nesmierne bohatstvo plným priehrsštím? Socializmus na večnosť? V jeho náplni nebolo byť ideálnym, byť večným, bol len jednou zo spoločenských foriem. To, čo dnes čítam o socializme, je úplne odtrhnuté od reality, jeho možností, nečudo, že to zostáva stále len v otázke hmlistých predstáv bez akceptovateľnej koncepcie ....... Ja ideály chápem v ich postupnom realizovaní cez jednotlivé spoločenské formy, ktoré človek čoraz viac zdokonaľuje, vylaďuje. Nie v jednej forme na večnosť. V tomto zmysle sa vyjadrili napr. aj Marx a Engels, keď hovorili, že komunizmus nie je stav, ktorý má byť nastolený. Komunizmus je hnutie, ktoré má prekonať akýkoľvek stav. Samozrejme, pritom socializmus a komunizmus sú aj konkrétne formy, ktoré boli a budú taktiež prekonané, smerujúc k dokonalejším formám. Ja sa teda ideálom nespreneverujem.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. január 2011, 16:29
Anton, myslím, že namiesto nepriateľstva by sme mali spolupracovať. Ty máš asi stále potrebu niekoho trestať, ja skôr navrhujem spoluprácu. A si na nesprávnej adrese, keď ma označuješ za normalizačného komunistu. Keby som ním bol, vôbec by som sa za to nehanbil. Ale fakty sú takéto: do strany som vstúpil v r. 1980, a vždy som bol otvorený a kritický voči nedostatkom. Vraj som bol čiarna ovca, ako to niektorí pomenovali, aj keď ja som to tak nevnímal. Len nezvyknem vymieňať otvorenosť a kritickosť za kariéru, to je viditeľné predsa aj z dnešného môjho postoja. V novembri 1989 si ma 45 členný kolektív zvolil za predsedu občianskeho fóra. Asi preto, že som bol podľa Teba normalizačný komunista. Necítil som však potrebu niečo búrať, ale pokračovať v stavbe, tvorbe nových vecí, necítil som potrebu niekoho prenasledovať, ako je to bežné u ideálnych socialistov, ale ísť ďalej za veľkými ideálmi, dokonalejšou spoločenskou formou. A aj dnes cítim potrebu spolupracovať, aj mojimi kritikmi, aj pravičiarmi, na celistvejšej spoločnosti, dostatočne diferencovanej na to, aby sa v nej našiel každý, nielen ľavičiari.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. január 2011, 14:35
Ľudský život nie je tá najlepšia knižnica? Všetko čo kto položil na papier vychádza z prežitého (prípadne počutého). Prečo potom ten čo povie, prežil som to, by mal byť menej ako ten čo povie, čítal som to?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. január 2011, 15:14
Je tam ale jeden malinký problém. Rôzni ľudia jednu vec budú interpretovať rôzne, aj keď to prežijú na vlastnej koži. K pochopeniu objektívnej podstaty nejakého procesu potrebujeme prejsť procesom postupu od zmyslovokonkrétneho (prežitého) k abstraktnému pochopeniu podstaty daného procesu, jeho súvislostí a znovu sa vrátiť k celostnosti konkrétneho, ale už v jeho všetkých súvislostiach. Orol vidí určite lepšie ako človek, ale keď sa bude pozerať na stôl, bude mu chýbať pochopenie jeho funkcie, súvislostí jeho vzniku, výroby, ap. Už som uvádzal príklad so Slnkom. Zmyslové vnímanie nás bude navádzať k tomu, že Slnko sa pohybuje okolo Zeme. Až abstraktným, teoretickým skúmaním sa prišlo na to, že je to opačne.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. január 2011, 20:42
je to preto úplne zlá kniha, lebo je písaná na úrovni doby, poznania sveta, pozorovania prírody? Neber to tak, že sem ťahám otázku viery, to ma inšpiroval ten pohyb slnka.Ja som ten posledný, čo by ti bral tvoju pravdu, poznatky, študovanosť, myslenie a tvorivosť. Dovoľ však aj iným, aby podľa prežitého, teda osobných skúseností a niekedy aj z počutia od ľudí ktorým dôveruje, povedali svoj názor.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. január 2011, 22:27
v čom je problém? Ja nebránim nikomu, aby si povedal názor. Ak ma však obviňuje, že som normalizačný komunista, že si šliapem po jazyku a napáda ďalšie moje tézy, polemizujem s nimi, ukazujúc, že nie všetko je vo svojej podstate, súvislostiach také, ako sa nám javí navonok........... Čo sa týka Biblie, ja vôbec netvrdím, že je to zlá kniha. Myslím, že pôvodným zdrojom bolo zachytávanie rôznych udalostí a pozorovania prírody, či spoločnosti, samozrejme, na úrovni tej doby. Ja Bibliu síce neštudujem, ale vôbec nemám v úmysle ju zhadzovať. Ak si pozrieš inú diskusiu, uznávam práve pluralitu spôsobov života, aj hodnôt a vôbec nemám v úmysle zhadzovať hodnoty veriacich. Lenže to na druhej´strane vyžadujem aj od nich, aby zadržali svoj jazyk a nepľuli síru na moje hodnoty, medzi ktoré patrí aj socializmus. Ja nemám problém uznať hodnoty iných, ale kresťania áno, vytýkajú mi relativizáciu hodnôt. Nuž, každý dokáže byť taký chytrý, že vyžaduje od iných, aby uznávali jeho hodnoty ako jediné.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. január 2011, 09:37
V ničom, pokiaľ jeden človek nenúti iného, aby sa opýtal nejakého filozofa v knižnici, či v dobe ktorú prežil sa mal dobre alebo zle. Či ľudia ktorým veril boli dobrí, alebo zlí, či mala pravdu propaganda, alebo antipropaganda.
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
28. január 2011, 16:29
Dubček, Taliansko a Hrušovský. Tieto tri mena poslúžili autorovi článku na popísanie udalosti súvisiace s týmto našim politikom, ktorého osud nás dlhé roky vzrušoval.Pri tejto kombinácii sa mi však tlačia na papier všelijaké myšlienky,hlavne s pánom Hrušovským. V týchto dňoch sa nám tento pán totiž predstavil vo veľmi nedôstojnej situácii, keď ho naháňali novinári a chceli si vypočuť, aký je jeho názor na poslanca ktorý býva v Bratislave, no trvalé bydlisko má niekde inde a môže takto poberať paušalné príplatky.Habkal, utekal a nevedel sa vyjadriť, pretože sa jednalo o jeho straníckého šéfa.Akým hrdinom by bol, ak by musel čeliť nátlaku "spriatelených armád", ktoré rešpektoval a ktorých sa obával celý svet? Tento pán, jeden z hlavných pilierov KDH nedokázal sa otvorene vyjadriť ani v prípade veľmi lacno získaného bytu, ktorého majiteľom je jeho šéf.A pritom tak rád rozpráva o hodnotách, ktorých garantom je jeho hnutie....Dubček žil v časoch, keď niekto v dôležitej funkcii "zhrešil", musel odísť k "lopate" a živiť sa touto nedôstojnou prácou. Sám to pocítil aj ako mechanizátor v Štátnych lesoch Pézinok.Pôjde k lopate niekto z tých, čo sa podpísali u vodárov v Bratislave, PKO?... Nemal by nám pán Hrušovský niečo porozprávať aj na takúto tému? Ja osobne, by som na viditelnom mieste umiestnil vo vitrinke lopatu v každej miestnosti, kancelárii alebo zasadačke, kde sa rozhoduje o peniazoch, odmenách, odstupnom, bytoch alebo iných pôžitkoch o akých nemá človek živiaci sa prácou ani potuchy.Aby pripomínala každému,že ľahko sa môže stať jeho životnou družkou. Dubček, ktorého návraty si občas pripomenieme, mal oveľa socialnejšie cítenie, ako hnutie, ktoré by sa malo riadiť podľa pápežských enciklik. Hlavne však bol oveľa skromnejší.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984