Radičová: Odvody sú pre ľudí

Vyjadrenie premiérky k otázke zmien v oblasti daní a odvodov odznelo v televíznej diskusii akosi mimochodom pri obhajobe „rušenia neodôvodnených výnimiek“ z odvodovej povinnosti. Diváci  sa  tak mali možnosť dozvedieť, že Iveta Radičová nepovažuje za spravodlivé, aby sa z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru neplatili odvody, ak mzda za rovnakú prácu v pracovnom pomere podlieha odvodovej povinnosti. S týmto konštatovaním možno len súhlasiť. V tejto súvislosti sa síce vynára niekoľko otázok, ktoré však zrejme zostanú bez odpovede. Prečo pravica nesúhlasila s úplným zrušením dohôd tak, ako to ešte v prvej Dzurindovej vláde presadzoval minister Peter Magvaši. Jediným zmyslom dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bolo a je obchádzanie odvodovej povinnosti.

Ďalšou otázkou zostáva, prečo zmenu tohto nespravodlivého systému neiniciovala Iveta Radičová ani ako poradkyňa Ľudovíta Kaníka, ani ako ministerka spravodlivosti, ani ako poslankyňa parlamentu. Lebo z politikov súčasnej vládnej koalície akosi nikto nespomína, že súčasný „nespravodlivý“ stav nezaviedol Robert Fico ani Viera Tomanová, ale Ľudovít Kaník a Rudolf Zajac pri prijímaní nových zákonov upravujúcich sociálne a zdravotné poistenie. Na záver tohto malého odbočenia sa len žiada pripomenúť, že hoci pani premiérka považuje výnimku v prípade dohôd za nespravodlivú, koalícia pod jej vedením práve oslobodenie príjmov z dohôd od povinnosti platiť odvody ponechala naďalej v platnosti aj napriek tomu, že sa po novom má poistné odvádzať aj z nájomného či dividend.

Slovenskí vyznavači deregulovaného štátu a minimálnych odvodov: I. Mikloš, I. Švejna, M. Chren a R. Sulík
   

Premiérka usvedčila pravicu z klamstva a populizmu

Ak by Iveta Radičová skončila svoju argumentáciu pri zmienke o odstraňovaní výnimiek v odvodoch, toto malé zakopnutie by sa jej dalo odpustiť v nádeji, že jej vláda hádam raz tú spomínanú nespravodlivosť, ktorá pani premiérke tak leží na srdci, skutočne odstráni. Iveta Radičová sa však nechala uniesť a vo svojej myšlienke plynulo pokračovala. Jedným dychom dodala, že občania neplatia odvody nejakému štátu, ale platia vlastne sami na seba. Zdanlivo bezvýznamná poznámka, ktorá zrejme bez povšimnutia zapadne prachom kdesi v televíznom archíve, je v príkrom rozpore so všetkými doterajšími vyhláseniami pravicových politikov, analytikov a novinárov.

Z úst Ľudovíta Kaníka, Ivana Mikloša či Richarda Sulíka roky počúvame o tom, aké sú odvody zlé, že ich treba znižovať, že idú proti ľuďom... Pravicové think-tanky (donedávna reprezentované napríklad aj Martinom Chrenom a Ivanom Švejnom) každý rok vyratujú, koľko percent príjmu zaplatí občan „štátu“ na daniach a odvodoch. A zrazu, dvanásť rokov po nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu sa verejnosť, roky masírovaná touto populistickou propagandou, dozvie, že odvody vlastne ľudia neplatia nejakej imaginárnej príšere v podobe štátu, ale že ich platia sami pre seba. Skutočnosť, že toto konštatovanie zaznelo z úst predsedníčky vlády a volebnej líderky najsilnejšej pravicovej strany, by mala znamenať historický medzník vo vývoji slovenskej politiky. To, že sa tak nestane, je však viac ako isté. Novinári podstate problému zväčša nerozumejú a slovenskí politológovia žijú v akomsi paralelnom časopriestore, v ktorom máme v súčasnosti „programovo najhomogénnejšiu vládu od roku 1989“, a kde je neschopnosť zvoliť generálneho prokurátora „znakom demokratickej vlády“.

Poistný princíp odvodov

Každému, kto videl diskusnú reláciu je jasné, že slová Ivety Radičovej boli myslené celkom vážne a v žiadnom prípade nie sú vytrhnuté z kontextu. Navyše, predsedníčka vlády pôsobila dojmom, že o správnosti svojho tvrdenia je skutočne vnútorne presvedčená. Jej argumentácia je v tomto prípade aj objektívne pravdivá. Ako bývalá ministerka práce Iveta Radičová veľmi dobre vie, že sociálny systém na Slovensku je postavený na poistnom princípe. A to, čo sa v politickej hantýrke zvykne označovať ako odvody, je podľa zákona „poistné“ na sociálne a zdravotné poistenie. Ľudia sú tak povinne poistení pre prípad nepriaznivých životných situácií, ako je choroba, úraz, strata príjmu, strata živiteľa rodiny, invalidita či staroba. A tak ako pri každom inom type poistenia aj v tomto prípade nastáva poistné plnenie len v prípade, že poistná udalosť nastane. Poistné, resp. tzv. odvody, skutočne nie sú príjmom žiadneho abstraktného štátu. Sú uložené vo fondoch, z ktorých sa vyplácajú dôchodky, sociálne dávky a uhrádza zdravotná starostlivosť. A ľudia tieto peniaze dostávajú vtedy, keď u nich nastane životná situácia, pre prípad ktorej sú povinne na základe zákona poistení. Okrem toho netreba zabúdať, že veľká časť odvodov končí na účtoch súkromných dôchodkových správcovských spoločností a neštátnych zdravotných poisťovní. Nastavenie poistného a dôchodkového systému je však už iný problém.

Hovoriť o tom, že odvody občanov požiera nenásytný štát, a že ich výber je prejavom štátom organizovaného výpalníctva, je teda hrubá demagógia a klamstvo. To však znamená, že pravica viac ako dvanásť rokov ľudí klamala a z témy odvodov len vytĺkala politický kapitál v snahe nazbierať politické body. Keby s takýmto vyjadrením prišiel Robert Fico, Viera Tomanová či Braňo Ondruš, určite by sa v parlamente stali terčom štipľavých poznámok zo strany Ľudovíta Kaníka, Miroslava Beblavého, Igora Matoviča či Richarda Sulíka. Bol to však výrok Ivety Radičovej, ktorý usvedčuje pravicových lídrov z vedomého podvodu na voličoch. Slová predsedníčky vlády o odvodoch sú dôkazom, že nie Smer a ľavica, ale pravica sa v tejto otázke správala a správa populisticky. Škoda len, že sa toto náhle precitnutie premiérky zrejme zostane bez politických konsekvencií.