Krst Pamätí prezidenta Kováča

Na Západnej terase Bratislavského hradu týždeň pred Božím narodením prišlo na svet dlho očakávané dielo. Krstila sa kniha prvého slovenského prezidenta Michala Kováča Pamäti. Pre cirkevných predstaviteľov – ako poznamenal moderátor podujatia Pavol Demeš – to bola prezentácia, pre tých ostatných krst. A že sa nás zišlo požehnane.
Počet zobrazení: 1934
krst_knihy_michala_kovaca_pamati_sita_jan_lorincz.jpg

Bol jediný, tak musel


Na krste nebol ani jeden predstaviteľ súčasnej moci. Ukážky z čerstvých pamätí prečítal Štefan Bučko a posolstvo o nich predniesol novinár Marián Leško: je to kniha poctivá, pravdivá, dôsledná, taká, akým je aj jej autor. Leško v príhovore okrem iného parafrázoval myšlienku spisovateľa Ota Pavla, ktorú nezabudnuteľne predniesol vo filme Smrť krásnych srncov Rudolf Hrušínský: ak čo len jediný človek na svete môže urobiť niečo, tak to urobiť musí. Reagoval tým na prejav slovenského prezidenta Michala Kováča v marci 1984, ktorý znamenal pád vlády Vladimíra Mečiara, krátke intermezzo novej vlády Jozefa Moravčíka, predčasné voľby, následné víťazstvo posilneného HZDS, únos prezidentovho syna a zbrzdenie prístupových procesov do NATO a EÚ.

Mnohí, aj prezidentovi ľudia, sa ho vraj potom veľakrát pýtali, aký to malo zmysel, keď aj tak nezabránil autokratickému vývoju, ktorý po voľbách v roku 1994 nasledoval. Marián Leško akoby aj po rokoch chcel prezidentovi Kováčovi dodať odvahu k hrdosti na tento jeho vtedajší čin, pretože podľa neho ak by každý občan konal tak morálne ako Michal Kováč, Slovensko by bola  krásna krajina. Potom krstní rodičia Pamätí Ľuba Lesná a Anton Srholec posypali knihu prezidentskými štandardami a moderátor predstavil ľudí, ktorí mali na zrode diela podiel: spisovateľa Antona Baláža, grafika Miroslava Cipára, fotografa Petra Brenkusa, redaktorku Martu Bábikovú, vydavateľa Milana Richtera.


Rozhodla o ňom SDĽ

Michal Kováč vstúpil do politiky po roku 1989 ako bankový úradník. Mal vtedy 59 rokov a ako sám hovorí, nečakal nijaké prevratné zmeny, a už vôbec nie aby sa odohrali v jeho živote. Za prezidenta Slovenskej republiky v roku 1993 ho zvolila Slovenská národná rada. Voľby boli v parlamente a v prvom kole súperili medzi sebou dvaja kandidáti HZDS Roman Kováč a Michal Kováč plus podľa mňa najlepší kandidát, ktorý ale nemal dosť hlasov: Strana demokratickej ľavice navrhla do funkcie prezidenta Milana Ftáčnika. Do druhého kola volieb postúpili Roman Kováč a Michal Kováč. Rozhodnutie, ktorý z nich to nakoniec bude, ponechali vládni poslanci na opozícii.

Bola som vtedy poslankyňou SNR a spolu s kolegami zo SDĽ som v druhom kole volila Michala Kováča. Preto sa teším na jeho Pamäti.

Foto: Z krstu knihy Michala Kováča: Pamäti
Autor foto: SITA/Ján Lőrincz

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
21. december 2010, 13:17
Pamatny prejav Michala Kovaca odznel, samozrejme, v marci 1994.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. december 2010, 13:38
Náš veľký a prezieravý politik, nazývaný svojho času aj "Hrošia koža", už vtedy mal určite vo všetkom jasno!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. december 2010, 11:42
Prepáčte za chybu v letopočte. Rok 1984 sme už opravili na rok 1994.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
22. december 2010, 13:16
Marián L pip pip pip pip: je to kniha poctivá, pravdivá, dôsledná, taká, akým je aj jej autor. DAKUJEM PEKNE ! Toto meno by sa malo medzi laviciarmi vypipavat.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. december 2010, 12:03
pretoze nekalo pripravil o majetok istu rodinu, regulerne ich okradol...skuste aj otvorit oci, nielen chvalit kverulantov ako je tento kvaziprezident Kovac http://www.szcpv.org/10/otvorenylist.htmlfc
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
25. december 2010, 11:09
Keďže čo nie je na webe, to nejestvuje, prispejem sem s nejestvujúcim príbehom. Musel by som ho totiž vyhrabať iba vo svojom výstrižkovom archíve, a to sa už nenosí. Takže iba po pamäti: V Slovenskej Republike sa svojho času objavil článok údajného spisovateľa Šterlingera o afére Percheron a účasti prezidenta Kováča v nej. Keďže to bolo v čase, keď bol už Mečiar s Kováčom na nože, mečiarovská Slovenská Republika uverejnila jednostranne zameraný článok, v ktorom autor vyberal iba fakty priateľské svojmu zámeru kompromitovať iba Kováča a vynechať z aféry osoby, ktoré boli v tom čase ešte na strane Mečiara. O pol jednej mi zavolal vtedajší môj šéfredaktor denníka Práca, že o piatej mám byť u prezidenta Kováča, ktorý sa chce vyjadriť k článku v Slovenskej Republike exkluzívne pre Prácu a pre denník Sme, ktorý bude na stretnutí zastupovať redaktor Ivan Štulajter. Rozhovor resp. článok sme mali potom spoločne uverejniť v Práci a Sme. Na námietku, že by sa M. Kováč mal vyjadriť v Slovenskej republike, mi šéfredaktor povedal, že predsa nemôžeme odmietnuť ponuku prezidenta republiky. Takže som si obstaral Slovenskú Republiku a z článku na dvoch novinových stranách narýchlo pripravoval otázky k problému, o ktorom som predtým nič nevedel. K prezidentovi do vtedajšieho sídla v Primaciálnom paláci som prišiel o 16.55, ale aj tak som sa nevyhol inštrukcii jeho vtedajšieho hovorcu, ktorým bol Mgr. Jozef Sitko, že magnetofón si mám nechať v predizbe, pretože postačí ak má magnetofón on a redaktor Ivan Štulajter. Tak som si potom celý vyše dvojhodinový rozhovor u prezidenta Kováča poctivo zapisoval perom. So Štulajterom sme sa dohodli, že on to prepíše podľa magnetofónu, no ešte to doplníme vyjadreniami zainteresovaných osôb. Pracoval som na tom ďalšie dva týždne, zohnal vyjadrenia okrem iných exministra financií Júliusa Tótha, guvernéra NBS Vladimíra Masára , ministra hospodárstva Jaroslava Kubečku, šéfa Slovenského plynárenského priemyslu Arpáda Demka a bankových odborníkov...V afére išlo v podstate o to, že Kováčovi ale aj jeho ďalším spolupracovníkom ponúkli pochybní poradcovia pochybnú firmu Percheron so sídlom v pochybnom daňovom raji, ktorá mala Slovensku požičať väčšie množstvo devízových zdrojov, za čo boli ochotní dať do zálohy Slovenský plynárenský priemysel. Kováč sa pred nami sťažoval, že premiér Mečiar mu túto akciu zo žiarlivosti na takýto úspech nielenže nepodporil , ale zmaril. Po dvoch týždňoch čakania Štulajterov zápis z rozhovoru alebo nejaký výstup z neho, som materiál sám spracoval a doniesol na diskete Štulajterovi s návrhom na jeho zásahy a spoločné uverejnenie. V Sme však nevyšiel nikdy z toho ani riadok. Ivan Štulajter to zdôvodnil s tým, že by to nevyznelo v prospech prezidenta Kováča! Tak som materiál spracoval sám, nechal autorizovať prezidentovi Kováčovi a vyšiel v Práci na strane spolu s upozornením Českej národnej banky s vážnym varovaním pred množiacimi sa pochybnými ponukami bankových pôžičiek z daňových rajov, akým bol aj raj firmy Percheron. .. Odvtedy beriem články v Sme s veľkou rezervou, vediac, že sa uverejňujú iba také, ktoré nejdú proti vopred stanovenému zámeru redakcie. A ani Leško už pre mňa nie je takou autoritou akou býval. To odvtedy, ako citoval z podujatia, na ktorom som zostal ako jediný redaktor do chvíle kým sa verejne nepohádali minister Ľubomír Dolgoš s premiérom Vladimírom Mečiarom a kým som si u Leška neprečítal skreslený citát z tejto akcie...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. december 2010, 11:52
Ale ako tam spadla GR ???
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. december 2010, 09:33
Prave preto som napisala, ze sa tesim na Pamati prezidenta Kovaca, lebo si chcem overit, ake pamati to budu a ci sa budu zhodovat s mojimi zapamatanymi spomienkami. Trochu ma zaskocili reakcie v tejto diskusii, pretoze v sprave nehodnotim ani knihu, aj jej autora, ani krstitelov. Podala som holu spravu preto, ze akt krstu ma zaujal. Ano, aj osobami a obsadenim. A dufam, ze citatel si podla osob a obsadenia dokaze sam zlozit pribeh. Ivan Spani - vdaka za cenne dodatky k hladaniu pravdy. Aj ja si vselico pamatam, veru, daleka pamat, puto smutnych ludi.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. december 2010, 11:20
ze vsetci co sme tu prispeli vieme, ze GR vie pisat.Verim, ze GR nepochybuje o tom ,ze my vieme citat.
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
27. december 2010, 16:45
čítam to teraz cez sviatky-no, čakal som viac....ale sem-tam sa dozvedám veci....ale čakal som viac....asi mi vadí nejaká Luba Lesná-behala okolo tohoto diela.....
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
30. december 2010, 12:24
Určite ju čítať nebudem... neviete náhodou, či je tam aj pasáž o amnestiach pre svojho syna a jeho komplicov?
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
30. december 2010, 20:29
Tie pamäti je treba prečítať aby sme vedeli čo si pán Kovač nepamäta. Len problém je kde si tú knihu požičať aby som ju nemusel kúpiť a zbytočne vyhodi peniaze na bezcennú vec. Adalbert.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
03. január 2011, 18:10
Vedel by mi niekto vysvetliť, prečo nemecké súdy prepustili mladého Kováča, ak bol zapletený do podvodov? Alebo nič také nebolo?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
03. január 2011, 19:42
pamatam si jeden vas text ...a pristavba sedela na dome ako kohut na belavej sliepke. a teraz sa pytaj, kto je prednejsi... (citovane spamati, ak to nie je presne, sa ospravedlnujem). mam len jednu osemetnu otazku: ak hovorite o unose prezidentovho syna, preco ani nikde ziadna zmienka, ze v tom case bol hladany Interpolom za kauzy hospodarskeho charakteru? ... nuz a teraz sa pytaj, co je prednejsie :)))
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. január 2011, 15:15
Ak by som si mal tu knihu precitat, tak by mi za to musel pan Kovac zaplatit. Necital by som ju, ani keby mi ju niekto dal zadarmo. Kazdy mesiac si kupim a precitam minimalne dve knihy. Ide vsak o hodnotne diela spravidla zahranicnych autorov. Mam rad knihy a dost narocny citatelsky vkus. Vcera som bol v jednom knihkupectve a vsimol som si, ze tam mali nikolko kg "Pamati". Okrem tejto skutocnosti ma na Kovacovej knihe nic nezaujalo. Tak isto ako na samotnom autorovi.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984