BHS nesklamali
O hudobnú minulosť Bratislavy sa zaslúžil rodák Hummel, skladatelia, ktorí v meste pôsobili (Marschner, Suppé, Strauss, okruh skladateľov Dómu sv. Martina) alebo aspoň vystupovali (Mozart, Rubinštejn, Liszt) či študovali (Dohnanyi, Bartók). Prispeli k nej však aj dve významné medzinárodné hudobné podujatia – Bratislavská lýra v oblasti populárnej a Bratislavské hudobné slávnosti (BHS) v oblasti vážnej hudby. Pravda, keby sme boli kritickejší, museli by sme priznať, že hudobný život nášho mesta zďaleka nedosahuje rozsah a úroveň hudobného diania vo veľkých európskych metropolách, takže onen vzletný názov mesto hudby by možno lepšie pristal Prahe, Viedni alebo Parížu, v ktorom, napríklad, v priebehu októbra 2010 sa v troch rôznych priestoroch uvádzalo Verdiho Requiem v troch rozdielnych naštudovaniach.
Buďme radi, že ich (BHS) máme
Buďme však radi, že popri koncertnej sezóne Slovenskej filharmónie, ktorá je najmä v dôsledku problémov s koncertnými priestormi (vleklá renovácia Reduty) čoraz kratšia a menej invenčná, môžeme v tomto roku zaregistrovať už 46. ročník BHS. Dosiahnuť úroveň predchádzajúceho, ktorého ozdobou boli orchestre Santa Cecilie z Ríma, Londýnskej a Drážďanskej filharmónie (s dirigentmippanom, Maazelom a Burgosom) a koncertné naštudovanie Normy s čestnou predsedníčkou festivalu Editou Gruberovou, bola pre organizátorov priťažká úloha, ale priaznivci vážnej hudby aj tak dostali krásne darčeky, na ktoré sa len tak nezabúda.
Tento ročník ponúkol v priebehu osemnástich dní 25 koncertov (17 v historickej budove SND, po tri v Primaciálnom paláci a Moyzesovej sieni, dva v Dvorane Vysokej školy múzických umení) a jedno operné predstavenie. V dramaturgii festivalu boli zvýraznené diela jubilujúcich skladateľov Mahlera, Schumanna a Chopina, oproti minulému ročníku stúpol zástoj barokovej a klasicistickej hudby. Ruskej hudbe dominoval namiesto Čajkovského Igor Stravinskij, Šostakovič a Prokofjev. Výrazný bol podiel inštrumentálno-vokálnych diel reprezentovaných Claudiom Monteverdim a jeho madrigalmi a Bojom Tancreda a Clotildy, koncertným uvedením opery Bachovho syna Johanna Christiana Bacha Amadís de Gaule, Dvořákovým Te Deum a Stravinského oratóriom Oidipus Rex.
Esá, bonbóniky, rarity
Kým Krakovská filharmónia uvádzala len diela poľských skladateľov (z nich Szymanowskeho Stabat Mater bola dramaturgickým aj interpretačným bonbónikom), najrenomovanejšie orchestre – Česká filharmónia a Orchester Mariinskeho divadla zo St. Peterburgu siahli po Beethovenovi resp. Wagnerovi a Mahlerovi. Eso svetového mena – dirigent Valerij Gergiev sa objavil v Bratislave po tridsiatich rokoch a „jeho“ orchester od svojho úspešného bratislavského vystúpenia v roku 1984 (ešte pod názvom Kirovovho divadla) medzitým tiež umelecky vyzrel do extratriedy. Raritou, akou boli v minulosti Mexičania alebo Arméni (tí si svoju účasť na BHS 2006 teraz zopakovali a vrcholnou mierou uspokojili svojououou interpretáciou Šostakovičovej Piatej) bola tentoraz čínska hudba v podaní Shanghai Philharmonic Orchestra. Ďalší z koncertov ukázal, že aj menej známe orchestre, akým je Filharmonia Haag, dokážu (pri interpretácii Webera a Brahmsa) predviesť výkony veľmi blízke najvyššej úrovni.
Zaskveli sme sa aj my
Slovensko malo dôstojné zastúpenie hneď na otváracom koncerte, kde odznela Zeljenkova Overtura festivala a talentovaný huslista Dalibor Karvay predniesol Sibeliov husľový koncert D mol. V sólových recitáloch sa mohol zaskvieť klavirista Mikuláš Škuta a sopranistka Ľubica Orgonášová sa objavila na Slovensku po dvadsaťdvaročnej pauze už ako zrelá a medzinárodne uznávaná mozartovská interpretka, čo potvrdila štýlovým prednesom v koncertných áriách majstra zo Salzburgu. Silnú „konkurentku“ mala v Češke Dagmar Peckovej, ktorá predniesla Mahlerove Piesne Chapcov zázračný roh so zmyslom pre koncertné spievanie. Operný súbor prispel do programu jediným predstavením – Belliniho Puritánov, ktoré však malo perfektné obsadenie na čele s Ľubicou Vargicovou (ktorá pri júnovej premiére diela chýbala) a gruzínskym tenoristom Shalva Mukerianom vládnucim síce menej farebným, ale technicky perfektne vedeným hlasom.
Zástoj slovenskej hudby rozmnožil aj koncert s názvom Homage slovenskej avantgardnej hudbe (Zeljenka, Hrušovský, Párik, Bázlik atď.), na koncerte venovanom 20. výročiu vzniku Vyšegrádskej štvorky Slovensko reprezentovala premiérovaná skladba Juraja Vaja a so Žilinským komorným orchestrom premiéroval svoju skladbu (objednanú festivalovým výborom) Matúš Jakabčic.
Vrcholné zážitky, sporý záujem médií
Na koncertoch nechýbali skvelí inštrumentalisti, v Bratislave už známy klavirista Pavel Gilikov, vo Švajčiarsku žijúca čínska klaviristka Mélodie Zao, namiesto Fína Henri Sigfridssona zaskočil čerstvý absolvent Moskovského konzervatória Andrej Jarošinský a svojím Rachmaninovom a Lisztom nadchol. K bezkonkurenčne vrcholným zážitkom nepochybne patrilo klavírne duo Boris Berezovskij (klavír) a Vladimír Repin (husle) na koncerte s pestrým repertoárom (Prokofjev, Janáček, Ravel).
Záujem bratislavskej kultúrnej verejnosti bol nevyvážený. Na niektoré koncerty by bolo treba sálu s dvojnásobnou kapacitou sedadiel, ale pri koncerte s hudbou Monteverdiho (ktorý bol bonbónikom, aký sa tak rýchlo nezopakuje) zostala historická budova SND zaplnená len z dvoch tretín a ani produkcie Bacha a krakovskej filharmónie neboli vypredané. Médiá, tak ako je to v poslednom čase zvykom, keďže nejde o šoubiznis, referovali o podujatí sporo. A odrazom našej kultúrnosti (či skôr nekultúrnosti) nie je to, že otvárací koncert BHS navštívili predstavitelia štátu, ale skôr to, že na tému kultúry sa vo vláde a v parlamente rokuje len v súvislosti so šetrením, nie v súvislosti s jej podporou a rozvojom.
Autor je publicista
Foto: Naoko Ichihashi a Dalibor Karvay
Autor foto: Sibelius-viulukilpailu
Foto: Ľubica Vargicová
Autor foto: Foto: Ctibor Bachratý, SND
Foto: Dagmar Pecková
Autor foto: fosgenfosgen
Foto: Valery Gergiev
Autor foto: Sobibor
