Vláda: návrat k časom Národného frontu
Takýto návrh u nás nemá v ponovembrovej histórii obdobu. „Demokratom“ treba nahlas pripomenúť, že sa hotujú zlikvidovať jeden z kľúčových demokratických výdobytkov. Tajné voľby – od parlamentných, až po voľby predsedu zväzu záhradkárov či včelárov – sú najviditeľnejším rozdielom medzi slobodnou demokratickou spoločnosťou na jednej a totalitnou na druhej strane.
Šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár ide dokonca ešte ďalej. V skrývanom úsilí tváriť, že zmena spôsobu voľby nemá byť (jedno)účelová navrhuje, aby parlament verejne volil aj ďalších verejných funkcionárov. Návrh M. Dzurindu (s doplnkom J. Kollára) je priamym útokom na ústavu, ktorá poslancom zaručuje slobodný výkon mandátu zohľadňujúc iba vlastné svedomie. Tajnosť voľby je jedinou zárukou slobody pri nej. Žiadna iná neexistuje. Preto sú parlamentné voľby tajné. ( Ľudia musia ísť po jednom za plentu, nesmie tam byť žiadne záznamové zariadenie a preto sú voľby cez internet nezmysel.) Naopak, verejná voľba obmedzuje slobodu rozhodovania a zvyšuje jeho kontrolu.
Presne tak, ako to teraz chce robiť M. Dzurinda a J. Kollár, budovala svoju „dôveru“ KSČ voči ostatným politickým stranám a spoločenským organizáciám. Samostatne im nedovolila urobiť nič, ani vlastnú kandidátku nemohli vo voľbách postaviť. Všetci museli byť v Národnom fronte (pod kontrolou KSČ). Z principiálneho hľadiska nie sú naši pravičiari demokrati. Práve teraz sa ukazuje, že v skutočnosti sú to dokonalí boľševici.
Prečítajte si viac na blogu B. Ondruša. Nájdete ho tu.
Autor foto: SITA/Jozef Jakubčo