Umenie pre prírodu a okamih

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia americkí umelci protestovali proti neprirodzenej estetike, komercionalizácii umenia a snobským galériám. Táto revolta dostala meno land art a podobu neprenosných, dočasných diel z prírodných materiálov, ponechaných na opustených miestach. Počas druhého novembrového víkendu pripravili piešťanskí aktivisti občianskeho združenia Živá planéta land-artový workshop.
Počet zobrazení: 2724
P1010014.JPG

Land art – umenie v krajine na Slovensku nemá veľkú tradíciu. V zahraničí sa mu venujú renomovaní umelci a architekti so vzťahom k životnému prostrediu. Vytvárajú prchavé aj trvácnejšie diela z materiálu, ktorý sa dá často pozbierať priamo na mieste. Galériou je príroda, divákom náhodný okoloidúci. Zavše len slnko, hviezdy, divé zvieratá a autorov fotoaparát.

Na Slovensku je zaužívané iba čosi ako „spontánny land art“ v podobe hradov z piesku, snehových anjelov a snehuliakov. Lastovičkami zväčša organizovanej premyslenejšej činnosti s umeleckým a environmentálnym zámerom sú ochranárske združenia a skauti. Počas druhého novembrového víkendu pripravili piešťanskí aktivisti občianskeho združenia Živá planéta land-artový workshop. Pozorných ľudí, ktorí sa budú v najbližšom čase prechádzať na brehu Váhu („Prúdy“) v Piešťanoch, čaká v zákutiach okolo štrkovej lavice viacero prekvapení.


Uplynie vo vode, roztopí sa na slnku

Land Art ako umelecký smer vznikol v 60. rokoch 20. storočia v Spojených štátoch amerických. Tvorba neprenosných, efemérnych diel z prírodných materiálov na opustených miestach bola protestom proti neprirodzenej estetike, komercionalizácii umenia a snobským galériám. Spájala sa so silnejúcim environmentálnym a ženským hnutím. Prví landartisti sa inšpirovali minimalizmom, kubizmom a konceptuálnym umením.

Nás, účastníkov workshopu, viac ako umelecké ambície popchla do práce zvedavosť a chuť stráviť sobotu v prírode. „Motívom nášho stretnutia je skôr to, aby ľudia skúsili vycítiť, aká je krajina, kde sa nachádzajú. Aby pri pobyte v nej nemysleli na svoje bežné problémy, ale na prírodu, v ktorej sa pohybujú,“ vysvetľuje Bruno Jakubec zo Živej planéty.

Pre väčšinu z nás to bol prvý dotyk s land artom. Inšpiráciu sme mohli načerpať deň vopred na premietaní dokumentu Rieky a prílivy (Rivers and Tides) režiséra Thomasa Riedelsheimera.

Kamienok so žiabrami - dielo škôlkarky Aničky
Film predstavuje prácu jedného z najznámejších neamerických tvorcov krajinného umenia, škótskeho sochára, fotografa a environmentalistu Andyho Goldsworthyho. Goldsworthy pracuje s kvetmi, listami, cencúľmi, šiškami, konárikmi, pichliačmi, snehom či kameňom. Tvorí prchavé aj impozantné permanentné diela. Známe sú jeho kamenné „vajcia“ – cairns (ang. keltská mohyla). Skulptúry, poskladané z naštiepaných kusov kameňa, sú vysoké ako človek a zdobia mnohé kúty škótskej krajiny, ale už aj múzeá.

Väčšina Goldsworthyho diel však prežíva len na fotografiách. Púšťa ich po prúde rieky, zámerne ich stavia v zóne prílivu, kde ich o pár hodín vezme voda, alebo sa pri oteplení jednoducho roztopia.

Keď sme sa po zhliadnutí Riek a prílivov rozišli do terénu, bolo jasné, že naše premiérové výtvory budú najmä z tohto súdka.


Hra pre trpezlivých

Rozptýlili sme sa po brehu rieky a niekoľko hodín sme v samote a tichu snúbili svoju kreativitu s prostredím. Najdôležitejšie bolo vybrať miesto a doplniť ho takým výtvorom, ktorý harmonizuje s okolím. Nebola to celkom typická akcia, akú cez víkendy organizujú pre verejnosť ochranárske združenia. Na to tu bolo málo hluku a príliš samostatná práca. „Pri land arte si musí každý sám prežiť spojenie s krajinou,“ hovorí Bruno Jakubec. „Preto je to komornejšie, introvertnejšie zamerané, pre menej ľudí, ktorí už majú vybudovaný nejaký kontakt s prírodou. Je to stále hra, ale už vyžaduje trpezlivosť.“

Na štrkovej lavici sa najviac núkal materiál, pri ktorom je trpezlivosť naozaj nevyhnutná. Vie o tom svoje študentka environmentalistiky Alica Ferlíková. Rozhodla sa z okruhliakov postaviť vertikálny „most“ medzi konárom a zemou. „Keď som rozmýšľala, čo postavím, inšpirovala som sa filmom. Na rozdiel od Andyho Goldsworthyho mi stĺpik, našťastie, zatiaľ ani raz nespadol.“ Stavať z oblých kameňov vyžaduje opatrnosť a čas – aby Alica dokončila svoju prácu, musela sa k Váhu vrátiť aj na druhý deň.

Dušu miesta však možno najlepšie vystihlo najefemérnejšie dielko od najmladšej účastníčky. Škôlkarka Anička pripevnila ku kameňom v mláke pri brehu rieky vejárovité „žiabre“ zo žltých vŕbových lístkov. Vo vode sa chveli ako ozajstné živočíchy. V priebehu niekoľkých hodín hladina rieky klesla, mláka vsiakla do zeme a žiabre znehybneli. Momenty, keď inštalácia vo vode esteticky zrkadlila život v rieke, však nikto neväzme späť. (Aj) o tom je land art.

Foto: Deti vtýčili na brehu Váhu "Pomník nepostaveným budovám a padlým stromom"
Autor foto: Eva Blažeková

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984