Inflácia? Žiadne strachy!

Realitou je, že predstava priamej úmery medzi rastom množstva peňazí a rastom cien sa nepotvrdila ani len vtedy, keď si túto monetaristickú politiku v 80. rokoch osvojila centrálna banka v Británii - zatiaľ čo sa snažila podľa odporúčaní Miltona Friedmana kontrolovať množstvo peňazí, ceny si skákali hore-dole, ako sa im len zachcelo. O to menej platí táto predstava dnes.

Keď sa rozhodne šetriť jedna rodina, nie je to problém. Keď sa však zrazu rozhodnú šetriť všetci, je to niečo úplne iné. Pretože spotreba jedného je príjem druhého - a ak sa všetci zrazu pokúšajú míňať menej, logickým dôsledkom je prepad celkového príjmu. Ide o jeden druh toho, čo John Maynard Keynes kedysi nazval „paradoxom sporivosti“: zvýšená sporivosť nielenže nevedie k vyššiemu príjmu, ale práve naopak.

Ľudia nemíňajú, snažia si svoje peniaze ušetriť. Obeživo je uložené v bankách, a tie ho samozrejme dávajú späť do ekonomiky, keď požičiavajú podnikom na investície.

Alebo by ich aspoň mali dávať. Lenže nedávajú - a to je práve dôvod, prečo rýchlosť obehu peňazí v ekonomike poklesla, a prečo nielenže nie je na programe dňa inflácia, ale naopak, hrozí nám deflácia.

Takže kvantitatívne uvoľňovanie, teda snaha dostať viac peňazí do ekonomiky "priamo", nielenže za dnešnej situácie nemôže viesť k nejakej vysokej inflácii - na to by museli peniaze začať obiehať rýchlejšie, a to sa nedeje - ale naopak, je to v podstate jediný spôsob, ako sa môže centrálna banka pokúsiť ekonomike pomôcť. Pričom kroky amerického Fedu ani zďaleka nie sú prílišné, ale naopak, zúfalo nedostatočné.

Skvelú makroekonomickú analýzu hrozby inflácie si prečítajte tu – na blogu M. Poláka.

Ilustračné foto: Tracy O.