Medzinárodný filmový festival: Koniec zábavy, je čas myslieť
Najhoršie na začiatok
Kto mal tú smolu, že prvé premietanie na ktoré sa vybral, bola súťaž krátkych filmov, prežíval asi veľmi rozpačité pocity z festivalu. V dvoch z piatich filmov bola témou nekrofília, v ďalšom zase dosť drastické zbavovanie sa túlavých psov. Neprekvapivo, vzhľadom na konkurenciu, zvíťazila fínska dokumentárna snímka Ako sa zbiera lesné ovocie. Okrem krásnych záberov fínskych lesov priniesla rozprávanie o klasickom globalizačnom probléme. Domáci sa cítia ohrození supervýkonnými zberačmi morušiek z Thajska. Tí prichádzajú s jediným cieľom: zarobiť si peniaze na zvyšok roka. Robia od úsvitu do súmraky, a tak vlastne domácim nedávajú šancu ich bližšie spoznať. Pre tých ostávajú len čudesnými nadľuďmi, ktorí zahalený v kuklách pracujú nekonečne dlho.
Film Rodák, o miestnom škótskom robotníkovi, ktorého majú všetci radi, až kým ho nepristihnú ako si osamelú noc kráti s mŕtvolou dievčaťa, či príbeh o ruských vojakoch zavretých na ponorke, ktorý nájdu mŕtve dievča, a hádajú sa kto s ňou strávi prvú noc, sa už trávia ťažšie.
Realita drsnejšia ako Hollywood
Najväčšie drámy a thrillery sa tento rok neodohrávali v sekcii hraného filmu, ale v dokumentárnej tvorbe.
Familia
Švédsky film Família bol sociálnou drámou zo života chudobnej rodiny z predmestia Limy. Chudobný pár, ktorý začínal tak, že si postavil chatrč na miestnej skládke odpadu, a spolu s ďalšími chudákmi sa bil o najlepšie smeti, sa snaží urobiť všetko pre to aby sa jeho deti mali lepšie. Mama získa na peruánske pomery vynikajúco platené zamestnanie slúžky v Madride. Čo spraví s párom, ktorý bol 32 rokov spolu denno-denne a vôbec s celou rodinou, keď mama jednoducho zmizne na rok a pol za oceán je otázka, na ktorú chceli získať odpoveď tvorcovia filmu. Kamera sprevádzala členov rodiny aj v intímnych chvíľach ako bolo lúčenie sa či hádky a tak si divák môže urobiť podrobný obraz. Kým rodina doma počíta dni, mama v Španielsku bojuje s ťažkým a smutným každodenným životom imigranta. Keď sa vráti domov, radosť je obrovská. Ale len pokým sa neukáže, že napriek všetkému bude asi jedinou možnosťou, ako prežiť, opäť sa rozlúčiť...
Ešte tvrdšie sa na realitu pozerá film O kapitalizme po novom. Anglický dokument, s časti animovaný, hovorí o tom kam sa roztratil štátny majetok po revolúcii. Najbohatší muži Rumunska rozprávajú o tom, čo za posledných 20 rokov dokázali. Ich výpovede sú bezprostredné a úprimné. Na svojom konaní nevidia nič nemorálne ani nesprávne. Využili čo sa dalo a vyžmýkali z príležitostí čo mohli. Pre seba.
To, s akou samozrejmosťou a bez kúska zahanbenia hovoria o korupcii, rozkrádaní a priepastných rozdieloch v Rumunskej spoločnosti, je až neuveriteľné. „Ostali len tri typy ľudí: tí, ktorým sa žije dobre, tí, ktorí rezignovali a tí, ktorí sú takí chudobní, že si nemajú ako zaplatiť ani cestu na miesto protestu“, hovorí milionár a majiteľ úspešnej bulvárnej televízie s rovnakou samozrejmosťou, akoby konštatoval, že niekto, žiaľ, prehral nedeľný futbal. Majiteľ pekárne, s kontom len 10 miliónov eur, ľutuje svoj návrat z Belgicka. Veril, že po revolúcii príde do demokratickej krajiny, a po dvadsiatich rokoch zisťuje, ako veľmi sa mýlil. Spomína, ako za ním, keď pracoval na radnici, prišli z otázkou, čo by sa ešte dalo rozkradnúť. Keď sa nedočkali odpovede, smutne skonštatovali „ach, tak tu sa už všetko rozkradlo.“ Výpovede zbohatlíkov sú predelené animovanými sekciami. Ukazujú, ako sa rozkráda štát. Jednoducho, názorne, aby to pochopilo aj dieťa. Pomocou lega a plastelíny. Vidíme, ako si panáčikovia delia veľký plastelinový koláč. Tri štvrtiny trom, jednu štvrtinu zástupu ďalších. Továreň z lego kociek sa pred našimi očami zmení na lego-vilu a panáčik bandita sa len schuti smeje. Film uzatvárajú zábery Chauchesca a jeho ženy vystupujúcich z lietadla. Neznámy hlas pri tom hovorí: „Som na Vás hrdý lepšie by som to sám nedokázal.“
Štyrikrát
Až priveľa lyriky
V súťaži hraného filmu mohli diváci vidieť viaceré lyrické filmy, pri ktorých bolo naozaj treba rozmýšľať, čo nám nimi chcel autor povedať. Každopádne tým, že boli chudobné na dej poskytovali veľa priestoru pre fantáziu diváka. Taký bol aj film Štyrikrát, ktorý si odniesol festivalovú grand prix napriek tomu, že v ňom za celý čas nezaznelo ani jedno slovo. Cenu za najlepšiu réžiu naopak získal veľmi svieži a zábavný bulharský film Prístrešok. Celý film sa odohráva v priebehu jedného popoludnia. Jemným situačným humorov vykresľuje generačný a hodnotový konflikt. Príbeh sa odohráva v bežnej bulharskej rodinke, kde to nikto nemyslí zle. Žiaľ, každý hovorí iným jazykom a o dobro sveta sa snaží inými prostriedkami. Mladí anarchisti sa nedopatrením stretávajú s rodičmi dvanásťročného chlapca, ktorý robí všetko preto aby k nim mohol patriť. Okrem iného aj to, že sa doma ukáže o dva dni neskôr ako sľúbil.
Riaditeľ festivalu Matthieu Darras
Na tento rok pripravil riaditeľ festivalu pre divákov zaujímavé filmové lahôdky, aj keď niektoré boli pomerne ťažko stráviteľné. Na rozdiel od posledného ročníka bolo cítiť, že cieľom nie je diváka len zabaviť a vytrhnúť z každodennej nudy mainstreamovej produkcie dostupnej v našich kinách, ale hlavne prinútiť ho rozmýšľať. Kým dokumentárne filmy ukazovali odvrátenú stranu diania v dnešnom svete, lyrické filmy blúdili po čiernych zákutiach ľudskej duše. Dúfajme, že rozmýšľanie veľmi nebolelo, a že diváci svoje prebudené kritické myslenie nezavrú hlboko do podvedomia. A nenechajú ho odpočívať v pokoji až do ďalšieho ročníka festivalu...
Zdroj foto: iffbratislava.sk
