O politickom diskurze a o Marxovi (2)
Valerián Bystrický, predseda Vedeckej rady SAV a vedúci centra excelentnosti: Jedným zo stimulujúcich a múdrych nápadov, ktoré vznikli na pôde Akadémie, bolo vytvorenie centier excelentnosti. Dostali slušné finančné prostriedky na rozbehnutie širšie koncipovaného výskumu, na ktorom sa mohli zúčastniť nielen vedecké inštitúcie v rámci SAV, ale aj vysoké školy.
Presadili sme projekt Kľúčové otázky moderných slovenských dejín. Skúmame v ňom obdobie od konca 19. storočia a priebeh celého 20. storočia. Zatiaľ sme z tohto projektu vydali okolo 20 kníh, niekoľko z nich sú ešte v tlači. Zaoberajú sa rôznymi aspektmi dejín Slovenska, aj pálčivejšími, ako je vznik Slovenského štátu v marci 1939 či problémami obdobia po roku 1948. Jedným z najväčších projektov v rámci centra sú dejiny 20. storočia, obsiahnuté v piatich zväzkoch. V súčasnosti sú dva vydané a jeden je v tlači. Zaoberajú sa obdobím od začiatku 20. storočia do roku 1968.
Keď sme formulovali svoju spoluprácu s politologickým ústavom a s inými, chceli sme dotiahnuť tento proces na celé 20. storočie. Práve preto považujem publikáciu, ktorú krstíme, za veľmi dôležitú: my historici sa nepúšťame do najnovších dejín, na to sú tu politológovia. Práca kolektívu Juraja Marušiaka zapadá do celkového úsilia podať syntetický pohľad na slovenské dejiny v 20. storočí. Ako napísal Ľubomír Lipták, je to storočie dlhšie ako sto rokov. Kladie nesmierne zaujímavé, problematické a doteraz otvorené otázky.
Ako by ste charakterizovali obsah knihy?
Marušiak, vedúci autorského kolektívu: Cieľom predkladanej publikácie je analýza vzťahu vo zvláštnom trojuholníku politika, politická veda a publicistika. V strede tohto trojuholníku sa ocitlo používanie termínov, ktoré vznikli v politickej vede, dostávajú sa z nej do politickej praxe a z nej prenikajú do publicistiky a verejného diskurzu. Po ceste sa často osamostatňujú a žijú vlastným životom. Niektoré z termínov zľudoveli a prešli úmyselnou aj neúmyselnou interpretáciou a dezinterpretáciou. Dezinterpretácia sa neraz deje aj na základe politickej objednávky.
Disproporciu medzi jazykom publicistiky, politickej vedy a politiky sa snažíme uviesť na správnu mieru. Poukazujeme na to, ako dochádza k dezinterpretáciám. Mnoho termínov utrpelo najmä v postsocialistickom diskurze. Je veľmi vzdialený tomu, ktorý panuje v štátoch so stabilizovanou demokraciou. Hoci cieľom modernizácie bolo priblížiť Slovensko západným štandardom, často sa to dialo veľmi zvláštnou okľukou.
Jozef Lysý, Filozofický ústav SAV: Mal som už výsadu si prácu Za zrkadlom politiky prečítať. Spoločenské vedy by bez inšpirácie z politickej sféry nemohli žiť. Autori sa sústredia najmä na diskurz, ktorý sa ujal po roku 1989. Dôležité je, že sú pochádzajú z rôznych spoločenskovedných oblastí. Daniel Šmihula sa venoval štátu a štátnosti, Peter Weiss národnému záujmu a zahraničnej politike štátu, Tomáš Zálešák uvažoval nad osudom pojmu totalitarizmus a jeho v súčasnosti sa vytrácajúcim obsahom, Peter Dinuš nad občianskym a národným princípom, Ľuboš Blaha je už uznávaným autorom v oblasti sociálnej spravodlivosti, Zuzka Poláčková sa zaoberala neľahkou témou nadužívaného pojmu menšiny a jeho interpretácii, Juraj Marušiak sa zamyslel nad dezinterpretáciou pojmu konzervativizmus po 2. svetovej vojne, Norbert Kmeť zasa nad problematikou pojmu čechoslovakizmus, ktorý sa na Slovensku i v Česku stále sa registruje. Milena Sokolová skúmala pojem cirkevná autonómia, Svetozár Krno konštituovanie straníckeho politického systému na Slovensku. Ivan Dubnička sprehľadnil terminológiu, ktorá sa používa v súvislosti so svetovou environmentálnou krízou. Dúfajme, že táto publikácia vyvolá tvorivý nepokoj medzi spoločenskými vedcami na Slovensku.
Foto: Zľava: Peter Dinuš, Michael Hauser, Juraj Marušiak, Valerián Bystrický a Miroslav Pekník
Autor foto: Peter Kele
Foto: Michael Hauser, Juraj Marušiak, Valerián Bystrický
Autor foto: Peter Kele
Prvú časť článku nájdete tu:
