Zážitky z niekdajšej väznice
Pucciniho Bohemu našťastie režisér Jonathan Miller ponechal v autentickej dobovej scénografii, takže atmosféra života neúspešných umelcov, poznajúcich len hlad a zimu a potulujúcich sa po kaviarňach Latinskej štvrte, zostala zachovaná. Bohužiaľ, dnes operní režiséri úplne ignorujú, že určitý typ hudby a príbehu je viac a iný menej viazaný na konkrétny časopriestor. Ozdobou kvalitného predstavenia bol vychýrený tenorista Rolando Villazón, ktorý sa už medzitým stihol dostať do hlasovej krízy, pretože sa príliš „rozdával“publiku a trúfal si na viac, než na čo má.
Vzrušujúci príbeh
Druhou „parížskou“ operou bolo dielo rodáka z Montmartru a stúpenca socializmu Gustave Charpentiera. Jeho opera Louise, poznačená verizmom, ale aj impresionizmom patrila k najväčším trhákom európskych divadiel začiatkom 20. storočia (v Parížskej Opera Comique sa dožila 1026 repríz). Meštiakov (keďže opera v tom čase už stratila ľudový charakter, bola divácky práve doménou tejto triedy) vzrušoval príbeh, v ktorom dcéra z malomeštiacko-robotníckej rodiny vymení usporiadaný život za voľnú lásku a súžitie s umeleckou bohémou na vŕšku nad Parížom. Dielo malo premiéru dva roky po spustení prvej parížskej trasy metra, takže režisér inscenácie si mohol dovoliť umiestniť jeden z obrazov práve na takúto podzemnú stanicu.
Ťažší oriešok pre neho bolo dodať vieryhodnosti výjavu z dielne, v ktorej pracujú šičky. V Louise sa tak v príbehu, javiskovom stvárnení, ako i v hudbe stretajú prvky tvrdého naturalizmu s impresionistickou poéziou. Práve jej je vyhradený obraz, odohrávajúci sa na strechách Paríža a následný výjav voľby kráľovnej Montmartru, ktorou sa spravidla stávala niektorá z grizeniek – mileniek tamojších umelcov. Percepčne je táto opera náročnejšia než diela talianskeho verizmu najmä preto, že nepracuje s uzavretými hudobnými číslami. Škoda však, že na rozdiel od minulosti sa dnes hráva tak málo (v Bratislave naposledy v roku 1937).
Krvavá história manželského trojuholníka
Pri poslednej návšteve Paríža som v Theatre Bastille videl Pucciniho Triptych, zložený z troch kratších opier (ani jedna netrvá vyše hodiny). Kým komický Gianni Schicchi sa odohráva vo Florencii 13. storočia a k mystike inklinujúca Sestra Angelika v toskánskom kláštore 18. storočia, s Parížom je spojená úvodná opera triptychu s názvom Plášť. Ide o naturalistický príbeh z počiatku 20. storočia odohrávajúci sa na nákladnej lodi kotviacej na Seine. Značne pochmúrna a v závere krvavá história manželského trojuholníka je však vďaka Pucciniho hudbe poľudštená a hoci troma hrdinami pulzujú vášne, túžby, láska a žiarlivosť, skladateľovi a tiež scénografovi sa podarilo zaujímavým spôsobom vykresliť aj atmosféru prostredia, v ktorom sa príbeh odvíja.
Biely otvor v zadnom horizonte bol nahliadnutím do sveta „na brehu“, ktorý mladá žena staršieho majiteľa lode stratila a do ktorého by sa chcela vrátiť prostredníctvom vzťahu s mladým milencom. Skladateľ skvele dokáže hudobne vyjadriť kolísanie sa lode a „čerň“ paluby občas osvetlujú poetické výjavy z nábrežia, po ktorom sa potuluje flašinetár spievajúci pieseň o Mimi (narážka na hrdinku Pucciniho Bohémy) a na ktorom sa lúčia mladí milenci. Toto všetko adekvátne pretlmočila réžia známeho Lucu Ronconiho, kedysi herca v spoločnosti Vittoria Gassmana, potom uznávaného činoherného i operného režiséra. Učinkujúci – tí skúsení (španielsky barytonista Juan Pons) i začínajúci (ukrajinská sopranistka Oxana Dyka) boli na vysokej úrovni.
A hoci aj taliansky tenorista Marco Berti bol kvalitný, predsa som ľutoval, že úlohu milenca nespieval tak ako pred rokom v milánskej la Scale (odkiaľ bola inscenácia prenesená) Miroslav Dvorský. V komickej Pucciniho opere som sa zasa presvedčil, že neslobodno naletieť mediálnej propagande, ba ani preceňovať fakt, ak dnes nejaký spevák spieva na najprestížnejších javiskách. Ruská predstaviteľka Lauretty (s ľúbeznou áriou O mio babbino caro) by svojim výkonom príliš nezabodovala ani v našom SND.
Foto: Ukážka z Pucciniho opery - Sestra Angelika
Autor foto: Justin Gaurav Murgai
Foto: Giacomo Puccini
Zdroj foto: wikimedia.org
Foto: Budova opery v Paríži
Autor foto: Ell Brown
Foto: Ukážka z Pucciniho opery - Sestra Angelika
Autor foto: Justin Gaurav Murgai
