Dráždivý striptíz po cintoríne
Vo francúzskej metropole asi nikto, kto tam prišiel (aj) za kultúrou a históriou neobíde kostoly a galérie. Okrem Louvru a Museu D´Orsay si môžete osobitne vychutnať monetovské Musee Marmotan, Rodinovo museum a Museum moderného umenia mesta Paríž. Avšak hold velikánom umenia a iným známym osobnostiam minulosti môžete vzdať aj na niektorých tamojších cintorínoch.
Ostatky sú preč, pomník zostal
Po vstupe na najväčší z parížskych cintorínov pomenovaný po spovedníkovi Ludvika XIV. Pére Lachaise sa treba orientovať podľa plániku, ktorý si môžete vyzdvihnúť na vrátnici. Ani to vám však nezaručí, že v obrovskom „lese“ pomníkov nájdete práve tie, ktoré hľadáte. Zvláštnosťou cintorína na rozdiel od ďalších dvoch, o ktorých ešte bude reč, je, že neleží na rovine a uprostred areálu má aj krematórium s kolumbáriom. V ňom spočíva napríklad popol najväčšej opernej hviezdy minulého storočia Marie Callasovej alebo Jeseninovej družky tanečnice Isidory Duncanovej.
Ak zostaneme pri spevákoch, tak na cintoríne ležia traja veľkí predstavitelia francúzskeho šansónu – Edith Piaf, Gilbert Becaud a Yves Montand, ktorý sa delí o pokojný spánok so svojou nerozlučnou družkou herečkou Simone Signoretovou. Akonáhle sa pomyselne prenesieme o storočie dozadu, môžeme sa vydať hľadať pomníky takých velikánov hudby, ako boli Vincenzo Bellini, Georges Bizet, či Gioachino Rossini (ktorého ostatky boli prenesené do florentského kostola Santa Croce, no jeho pomník tu zostal). Pri pomníku Frederika Chopina zaručene stretneme poľských turistov.
Účastník Mníchova a vodca komunistov
Medzi tu pochovanými umelcami však prevládajú spisovatelia počnúc Moliérom a La Fontainom, cez Balzaca, romantika Alfreda de Musseta po priekopníka moderného románu Marcela Prousta, Hemingwayovu mecénku Gertrudu Steinovú a básnikov Apollinaira a Eluarda. Hrob Oscara Wilda je miestom, ku ktorému vedú kroky všetkých homosexuálne orientovaných. Na pomníku nechávajú svoje odkazy a vyjadrenia solidarity so spoločným osudom. Výtvarných umelcov tu reprezentuje Napoleonovi oddaný klasicista David, romantik Delacroix, impresionisti Pisarro a Seurat a modernisti Modigliani a Max Ernst.
Na cintoríne leží aj viacero významných vedcov, bankárov, novinárov. Politikov pripomína okázalý pomník veliteľa Napoleonovej jazdy a neapolského kráľa Murata, pomník a socha maršála Neya, ktorý za prebiehanie medzi cisárom a Bourbonovcami zaplatil životom, víťaza nad Parížskou komúnou Thiersa, smutne známeho účastníka Mníchovskej dohody Daladiera a dlhoročného vodcu francúzskych komunistov Maurice Thoreza. Kuriozitou je symbolický pomník legendárnym milencom Heloise a Abelardovi. Mnohé okázalé pomníky však nesú mená rodín, ktoré vám nič nehovoria. Zrejme ide o vrstvu, ktorá chce demonštrovať aj posmrtne svoje finančné možnosti.
Pozor, aby vás na cintoríne nezamkli
Ďalšie dva cintoríny sú podstatne menšie no rovnako „nabité“ pomníkmi velikánov. Cintorín na Montparnasse je posledným miestom odpočinku Stendhala, Maupassanta, Baudelaira. Pomník zakladateľa modernej literárnej kritiky Hugovi oddaného a potom do jeho manželky zamilovaného Sainte Beuvea má čudesný tvar: jeho stĺp plynule prechádza do busty. Hneď pri vchode cintorína nájdete skromný dvojhrob Satra a Simone de Beavoir, manželského páru, v ktorom sa snúbil existencializmus muža s feminizmom ženy. Z cudzincov tu sníva svoj posledný sen jeden z priekopníkov magického realizmu Argentínčan Julio Cortázar a mexický diktátor Diaz, ktorého zvrhnutie odštartovalo krvavú revolúciu.
Napokon na cintoríne na Montmartri je impozantný pomník Alexandra Dumasa mladšieho a skromný pomník kurtizány Alphonsine du Plesis, z ktorej urobil svoju Dámu s kaméliami. Je tam i viacero pomníkov skladateľov (Berlioza, Offenbacha), výtvarníkov (Degasa), filmových režisérov (Truffauta, Autant-Laru). Návštevník si však musí dať pozor, aby nezostal v objekte zamknutý (koniec návštev sa avizuje píšťalami).
Návšteva striptízu
Po cintorínoch nezaškodí trocha dráždivého oddychu, aký Paríž ponúka plným priehrštím. Do Moulin Rouge som sa nedostal, takže len z vystavených fotografií som si urobil obraz, že v tomto kabarete aj naďalej hrá prím choreografia a bohatosť kostýmov tanečníc. Inak to vyzeralo v Crazy House na brehu Seiny, kde tanečnice boli mimoriadne sporo oblečené a ich vystúpenie nad úroveň triviálneho striptízu dvíhala len zaujímavá práca so svetlom, vďaka ktorej vznikali pestré vizuálne efekty.
Pri návrate z nočného podniku som sa presvedčil, že Parížania (predovšetkým mladí) posedávajú v kaviarničkách na ulici hlboko do noci a zabávajú sa, ako keby im nehrozila kríza, neskorší odchod do dôchodku alebo neschopnosť nájsť si zamestnanie. Nuž, aj taký je Paríž.
Ilustračné foto: alex.deloriol a wikimedia.org
