Maľba, hudba, ba i prevencia zdravia

Hudobnú zložku úvodného podujatia programu vyplnilo sláčikové kvarteto Bratislavského konzervatória a dve sólové „rodinné“ inštrumentálne vystúpenia. Hlavnú výtvarnú časť predstavovala asi tridsiatka obrazov od štrnástich generačne diferencovaných autorov, ktorých diela zaplnili steny dvoch podlaží foyeru. Jediným nežijúcim bol medzi nimi Dezider Castiglione so svojím židovským svietnikom.
Historik umenia Bohumír Bachratý v otváracom príhovore vyzdvihol myšlienku potreby zachovať v umení kontinuitu, k čomu sa - či už tematicky alebo výrazovými prostriedkami - prihlásili viacerí vystavovatelia. A tak sme mohli obdivovať Jablká Oľgy Bartošíkovej (ako symbol prvotného hriechu?), inšpirácie renesančnou maľbou vo vystavených obrazoch Jaroslavy Veľkej či skvelé ponášky na kubizmus Pavla Potočeka.
O protirečivosti ľudského života v minulosti i súčasnosti vypovedá aj Krížová cesta Juraja Oravca, kým prapôvod života symbolizujú dve plátna Ivety Slobodníkovej s názvom Voda.
Replikou Millaisovej utopenej Ofélie, ktorú možno obdivovať v londýnskej Tate Gallery, tu bol veľký obraz Ofelie Vladislava Zábela. Svoje maľby vystavovali aj ďalší umelci –Miloš Vanko, Vladimír Petrík, Michal Tvrdoň, Dušan Sekela, Vladimír Šimanovský, Jana Čepa, Dušan Buřil a Blažej Mikuš.
Ako sme sa dozvedeli, je už pripravená reinštalácia tejto výstavy v Rakúsku. Priaznivý dojem z vystavených diel len potvrdil Bachratého slová o tom, že umenie je ešte stále reflexiou skutočnosti a svojou krásou aj liekom na boľačky dnešného človeka v čoraz čudnejšom a nepochopiteľnejšom svete.
Združenie pre integrálne vzdelávanie, ktoré bolo organizátorom tejto výstavy plánuje v októbri ešte niekoľko kurzov maľovania a alternatívnej prevencie zdravia.

 Autor je publicista