Pravica v Bratislave sa spája, pretože musí
Súboj o primátora Bratislavy bol na pravej strane politického spektra od samého začiatku zahmlený. Andrej Ďurkovský z KDH, ktoré presadzuje princíp jedného mandátu, týždne a mesiace tvrdošijne odmietal odpovedať na otázku, či bude kandidovať, alebo nie. Všetko nasvedčuje tomu, že si do poslednej chvíle nechával otvorené dvere na pokračovanie v úrade. Aj napriek tomu, že on sám veľmi veľmi chcel byť znovu primátorom (a chcelo to aj KDH), predsa len napokon zvíťazila zrejme jediná nesamovražedná alternatíva, ktorú si pravica mohla dovoliť hrať s kartami, ktoré si sama rozdala. Kandidatúra Magdalény Vášáryovej nie je nijaký konsenzus, ale meno, ktoré bez akejkoľvek predchádzajúcej konzultácie vnútila SDKÚ-DS ostatným partnerom. (Mimochodom, SDKÚ tento koncept úspešne otestovala už pri kandidatúre Pavla Freša za župana).
Vďaka SDKÚ a jej politike sily a nekonsenzu sa pravica takmer dostala do pasce, ktorú si sama nastavila. Modrí demokrati už svoju kandidátku stiahnuť nemohli, kresťanskí demokrati zase odmietali podporiť Vášáryovú. To preto ten takmer sa nekončiaci kolotoč rokovaní. KDH napokon ustúpilo. Čo iné mu zostávalo? Buď nominovať sprofanovaného Andreja Ďurkovského a roztrieštiť pravicové hlasy, alebo sa opäť dať pokoriť silnejším modrým bratom. KDH si zvolilo druhú alternatívu. Zaujímavé bude sledovať, za čo svoj ústupok zobchodovali.
Aj napriek ťažko vyrokovanej jednomyseľnej podpore piatich strán (SDKÚ, KDH, SaS, Most a OKS) ani zďaleka nejde o zladený orchester. o svedčí o vážnych výhradách ku kandidatúre poslankyne a bývalej herečky. Magdaléna Vášáryová vo voľbách do NR SR získala na celom Slovensku viac ako 32-tisíc preferenčných hlasov, čo ju posunulo z 23. na 4. miesto (v Bratislave ju zakrúžkovalo takmer 8-tisíc voličov). Tam sa však výpočet jej kvalít pre zodpovedné vedenie metropoly Slovenska začína aj končí. „Zatiaľ vám nič nepoviem, musím sa na rozhovor kompetentne pripraviť,“ vyhlásila krátko po tom, ako v júli vyhrala vnútrostranícky rozstrel so svojím poslaneckým kolegom, ekonomickým expertom Ivanom Štefancom. Odvtedy prešli dva mesiace a kandidátka o svojej vízii v hlavnom meste mlčí ako partizán. Pravicoví voliči teda budú stáť pred takmer neriešiteľnou dilemou – dať svoj hlas analfabetke v komunálnej politike, alebo červenému starostovi Petržalky?
Milan Ftáčnik je pritom jediný kandidát, ktorý to očividne myslí vážne. Svoj záujem uchádzať sa o post primátora hlavného mesta oznámil už v apríli tohto roka a odvtedy intenzívne diskutuje s občanmi o volebnom programe a zbiera podpisy. Navyše, ide o skúseného komunálneho politika, ktorý za dvadsať rokov svojho pôsobenia v politike nemá „na krku“ žiadnu kauzu. Jediným mínusom, ktorý ho (akože) diskvalifikuje v modrej Bratislave, je jeho ľavicová orientácia a to, že ho podporuje Smer-SD. Milan Ftáčnik však nekandiduje ako kandidát Smeru, ale ako nezávislý nečlen strany. To je dokonca o úroveň nezávislejšia pozícia ako v uplynulých voľbách na starostu Petržalky, keď kandidoval ako kandidát Smeru-SD. Za štyri roky v tejto funkcii nielenže nebol ovplyvňovaný straníckymi záujmami, ale dokonca dokázal účinne komunikovať s jednofarebným modrým zastupiteľstvom.
Každému Bratislavčanovi musí byť jasné, že hlavné mesto potrebuje hocičo iné, len nie kontinuitu. Kauzy ako PKO, bezcharakterné pílenie parkov, divoká developerská výstavba, kolabujúca doprava, padajúci Starý most, či nezodpovedné hospodárenie magistrátu signalizujú, že Bratislava nepotrebuje na primátorskom poste herečku, ale zodpovedného a dostatočne skúseného lokálneho politika.
Foto: Magda Vášáryová, kandidátka na post primátora Bratislavy, ktorá bude v komunálnych voľbách zastupovať koalíciu.
Autor foto: SITA/Ján Novák
