Naše morové rany
Podľa Starého zákona Boh zaslal prostredníctvom Mojžiša na Egypt desať prírodných nešťastí. Ale kam sa na nás hrabú starí Egypťania?! Posledné dva-tri roky sme tu mali pomaly všetko. Voda v riekach sa síce nepremenila na krv, ale už týždne po urputných dažďoch pripomína bielu kávu, ktorej by sa sotvakto chcel napiť.
Milovníci prírody nás síce presviedčajú, že žaby u nás nepadajú z neba, ale nebezpečne vymierajú, zato komárov a múch tu máme požehnane. Na vyhubenie stád dobytka sme nepotrebovali mor, sami sme ich pred rokmi zdecimovali. Dôkazy o ľadových krúpoch s veľkosťou ping-pongových loptičiek vidíme takmer denne v televízii. Pre veľké mračná prítmie neraz trvá dlhšie ako tri dni a žalúdočné vredy dostáva z tejto situácie kde-kto. Naozaj už nám len invázia kobyliek chýba, ak hromadnú smrť prvorodených vďaka zatiaľ pomerne vysokej úrovne slovenského zdravotníctva necháme bokom.
Kedysi sa nás pri čítaní tejto časti Biblie zmocňoval nepríjemný pocit, ktorý sme prekonávali tým, že sme sa sami presviedčali: bolo to dávno, veď sú to iba legendy. No dnes už radikálne výkyvy počasia neberieme ako čosi mimoriadne. A klimatológovia nás varujú: Zvykajte si, bude aj horšie! Ani supersopka, popri ktorej by tá súčasná na Islande bola iba koláčikom z piesku, nevybuchla, a klíma sa nám mení pred očami.
Akoby príroda chcela byť spravodlivá, či skôr rovnako nespravodlivá voči všetkým. Turiec, hornú Nitru a stredné Považie ničivé povodne na jar obišli, teraz do nich udreli všetkou silou. Hlásia utopených a nezvestných. Na Spiši zase vyčíňal víchor a v Lendaku pri prestavbe školy múr pod sebou pochoval dvoch robotníkov. Podobný prípad sa stal pred necelým mesiacom v Nacinej Vsi pri Michalovciach, kde si zrútenie školskej budovy vyžiadalo jeden ľudský život a dvoch zranených.
A my k tým prírodným morovým ranám usilovne pridávame ďalšie. Ako keď bláznivý vodič na zlej ceste v ostrej zákrute dupne na plyn. Jedna rana nedávno padla v slovenskom parlamente. Našťastie pristála iba na poslancovom líci. Horšie dôsledky vidia odborníci – tí praví i ľaví, pravda z iného uhla pohľadu – z prijatého programového vyhlásenia vlády. Ani ryba ani ryk, ani sľubované radikálne reformy, ani udržiavanie sociálneho štátu. Skôr všetko objímajúce tézy než konkrétnosti, ktoré by sa dali po štyroch rokoch skontrolovať.
Ešteže je staronový minister financií otvorenejší. Policajti, vojaci a učitelia sa údajne nemusia obávať, že im znížia platy. Ostatní štátni zamestnanci teda pôjdu so mzdami dole? O svoj podiel z koláča sa hlási plynová loby, ktorá požaduje nárast cien plynu u maloodberateľov. Železnice si vymáhajú podobne ako autobusári prehodnotenie výšky cestovného. Chystá sa veľké zdražovanie poľnohospodárskych výrobkov.
O nemnohé výhody prídu živnostníci. Vraj nás čaká uťahovanie opaskov. Pritom ministri a poslanci idú príkladom – pôjdu s platmi o desať percent dole. Ľahko sa to hovorí, ak tí „najchudobnejší“ z nich budú poberať namiesto 100-tisícového príjmu „iba“ 90-tisícový, no bežný človek zarobí miesto 700 eur len 630.
A že potom prídu ružové zajtrajšky? Kto by už uveril ministrovi práce, keď si pri vykladaní svojich vízií často protirečí s premiérkou. Kto z nich hovorí pravdu a kto klame? Alebo sa hrajú na dobrého a zlého policajta, aby „vyšetrovaného“, teda občana mali tam, kde chcú – dezorientovaného, povoľného pristúpiť na všetko, len nech už mu dajú svätý pokoj?
Mojžiš napokon vyviedol svoj ľud z nešťastného Egypta. Kam sa však vyberieme my, keď nielen u nás, ale všade vôkol pokračuje hospodárska kríza a ani klíma sa nezlepšuje? Prečkať štyri roky, potom sa uvidí? Ako dobre, že máme v parlamente Annu Belousová a Igora Matoviča, aspoň sa pritom nebudeme nudiť.
