Klesá dôvera vo verejných činiteľov
Emília Sičáková
Ako Transparency International Slovensko (TIS) hodnotí návrh zákona o konflikte záujmov?
- V prvom rade pozitívne hodnotím možnosť zúčastňovať sa na práci pracovnej skupiny, ktorá v NR SR pripravovala zákony zamerané na riešenie konfliktu záujmov. Domnievam sa, že pracovná skupina predložila kvalitný návrh, od ktorého sa dá odraziť ďalej. Aliancia Stop konfliktu záujmov predstavujúca neformálne zoskupenie mimovládnych organizácií, ktoré sa usilujú o riešenie tohto problému, zároveň pripravila niekoľko návrhov zameraných na sprísnenie navrhovaného režimu. Nazvali sme ich "Sedem zásad prísnejšieho zákona o konflikte záujmov". Ako príklad môžem uviesť oblasť procesu konania vo veciach ochrany verejného záujmu a naň nadväzujúce sankčné mechanizmy. Je napríklad diskutabilné, či neschválenie uznesenia parlamentného výboru pre ochranu verejného záujmu (resp. príslušnej komisie obecného alebo krajského zastupiteľstva) nadpolovičnou väčšinou všetkých členov má byť iba a len dôvodom na zastavenie konania proti jednotlivému verejnému činiteľovi.
Stačilo by totiž, aby sa verejní činitelia medzi sebou dohodli, že zodpovedný výbor NR SR (a identicky príslušná komisia na prvom i druhom stupni samosprávy) nebude nikdy uznášaniaschopný, resp. že niektorí jeho členovia v kritický moment "ochorejú", budú "meškať", "zaspia" či jednoducho sa len zdržia hlasovania.
Prečo by podľa vás mali aj manželky ústavných činiteľov podávať majetkové priznania?
- S cieľom zvýšiť integritu verejných činiteľov a budovať dôveru vo verejnú moc sa v zákone definujú pre verejných činiteľov viaceré povinnosti. Definované povinnosti vychádzajú z analýzy zlyhania v súčasnosti platného zákona a sú prísnejšie. Skúsenosti, nielen slovenské, ukázali, že jedným zo spôsobov, ako sa dá zákon jednoducho obísť, je previesť majetok na manželku. Možnosť monitorovania nárastu majetku ústavného činiteľa sa tak výrazne znižuje. Známy je prípad bývalého generálneho riaditeľa SPP, š.p., Pavla Kinčeša, ktorý svoj byt previedol na syna.
Čo vyrieši osobitný splnomocnenec na ochranu verejných záujmov, keď ho aj tak bude voliť NR SR?
- Terajší systém, v ktorom politici rozhodujú o svojich kolegoch, spôsobuje napríklad to, že napriek už šesťročnej účinnosti zákona č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov (tzv. zákon o konflikte záujmov) nebol napriek viacerým podozreniam ešte ani raz relevantným spôsobom konštatovaný rozpor záujmov. Teda existujúci systém je nefunkčný. Pričom dopady na spoločnosť vo forme klesajúcej dôvery vo verejných činiteľov a nárastu skepticizmu voči verejnej moci sú veľmi vysoké. Zmena je potrebná. A to povedzme i rozšírením okruhu povinných osôb, napr. aj o poslancov a starostov obcí či riaditeľov štátnych podnikov. To, do akej miery bude budúci splnomocnenec nástrojom poslancov a politickej moci, je okrem verejnej kontroly jeho práce médiami a mimovládnymi organizáciami a jeho osobnej integrity aj funkciou zákonom stanovených podmienok jeho zvolenia, odvolania a podmienok pre prácu. Domnievam sa, že pripravený zákon má zabudované základné poistky, no až jeho aplikácia v praxi ukáže, do akej miery sú postačujúce. Možno je vhodné uviesť, že podobným spôsobom sa dostáva na svoju pozíciu aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, pričom jeho závislosť od politickej moci nemusí byť vždy priamočiara.
