Odlišnosť mentality Rómov
Možno sa pýtate, prečo by sme sa mali zajímať o indickú minulosť Rómov, keď od nej uplynulo viac ako tisíc rokov. Keby sa dnešní Rómovia viac podobali Európanom, medzi ktorými žijú už vyše 700 rokov, než indickým kočovným remeselníkom, možno by sme si nemuseli klásť tieto otázky.
Tmavé vlasy, snedá pleť, mandľové oči a prevaha krvnej skupiny B. Iné vnímanie sveta, iné myslenie, iný prístup, iná kultúra, iné zvyky, iný jazyk – to všetko sú skutočnosti, ktoré môže objasniť ich zvláštna história.
India je krajinou s troma úrodami v roku. Teplo, vlhko, množstvo hmyzu a prudké zmeny klímy neprajú vytváraniu hmotných statkov, všetko podlieha rýchlemu rozkladu. Je ťažké čokoľvek uchovať, ale na prežitie to nie je ani dôležité. Pre život stačí málo a vďaka klíme nie je potrebný ani pevný dom, ani dobrá obuv, ani teplý odev. Neprekvapí nás, že v Indii vznikli najúžasnejšie filozoficko-náboženské špekulácie. V tejto krajine žili Rómovia mnoho storočí, kým sa vydali na svoju púť.
Dom v indickej dedine vyzerá dodnes podobne ako v dobe, keď tu Rómovia žili – strecha z palmového lístia, steny z nepálených tehál a rohoží, miesto okien a dverí iba závesy. Spí sa na zemi na rohožiach, sedí sa na zemi, nábytok nie je potrebný. Keď dom podľahne vplyvu počasia, spáli sa a postaví sa nový. Domy, ktoré si stavajú Rómovia, sa od tých indických líšia iba lepšou tepelnou izoláciou.
Potraviny v indickom teple a vlhku sú už niekoľko hodín po uvarení životu nebezpečné. Preto i Rómovia, ktorí síce majú doma chladničku, potraviny neohrievajú, ale nezjedené vyhadzujú. Toto pôvodne nevyhnutné opatrenie, však dnes len zhoršuje i tak zlú sociálnu situáciu Rómov. Snaha o uchovanie odevov je v indickom podnebí vopred odsúdená na neúspech. Odevy treba často a dôkladne prať, aby sa nestali zdrojom nákazy. Preto nie je nutné dávať pozor, aby sa neušpinil. Vonkajšia špina sa vyperie s vnútornou. Tak sa denne perie i v rómskych domácnostiach.
Rómovia, podobne ako Indovia, sa cítia doma iba v prítomnosti. Pri návratoch do minulosti túto prežívajú znovu so všetkými emóciami a nemôžu k nej zaujať kritický odstup. Slovenská rozprávka začína: „Za siedmymi horami, za siedmymi dolami, pred mnohými rokmi žil...“ Toto časové a miestne vymedzenie rómskym rozprávkam chýba. Umiestnením do iného priestoru a času sa slovenský poslucháč od rozprávky dištancuje, no rómska rozprávka je príbeh, ktorý je v okamihu rozprávania prítomný. Je to rozprávka, ktorá udržiava tradíciu dávnej indickej vlasti.
„Čas lieči“, hovorí príslovie, rómsky čas však nelieči nikdy. Minulosť bez kritického odstupu, sprítomnená minulosť, plná emócií je rovnako zlá ako udalosť, ku ktorej sa myseľ v pamäti vrátila. Odtiaľ i pomsta, ktorá nie je našou pomstychtivou pomstou, ale afektívnou reakciu na skutočnosť, ktorá sa z minulosti sprítomnila.
Spracované podľa Viktor Sekyt: Odlišnosti mentality Rómov a pôvod týchto odlišností,
In: Tatjana Šišková: Výchova k toleranci a proti rasizmu Portál, Praha, 1998
