List z Tisovca

„V tomto meste sa narodil slovenský komunistický novinár, mysliteľ, politik, revolucionár Dr. Vladimír Clementis, 1902-1952.“ Nápis pod bustou tohto významného slovenského politika a verejného činiteľa pred jeho rodným domom v Tisovci nám podáva len najzákladnejšie informácie o človeku, ktorého necelé tri mesiace po dovŕšení päťdesiatky kruto popravili,
Počet zobrazení: 923

„V tomto meste sa narodil slovenský komunistický novinár, mysliteľ, politik, revolucionár Dr. Vladimír Clementis, 1902-1952.“ Nápis pod bustou tohto významného slovenského politika a verejného činiteľa pred jeho rodným domom v Tisovci nám podáva len najzákladnejšie informácie o človeku, ktorého necelé tri mesiace po dovŕšení päťdesiatky kruto popravili, jeho pozostatky spopolnili a spolu s popolom ďalších desiatich odsúdených na smrť rozsypali na neznáme miesto, aby tak vymazali z dejín „zradcu, slovenského buržoázneho nacionalistu s postojom nepriateľským k ZSSR a intelektuálnym ku KS Československa“. Takéto obvinenia v podobe rozsudku vzniesli 27. novembra 1952 o 9:30. Ale muž menom Vladimír Clementis sa v mysliach ľudí zachoval v celkom inej podobe: ako ,,advokát chudoby, patriot mladých ľudí, vlastenec, internacionalista, všestranný ľavicový intelektuál, antifašista hlasom i perom... Práve preto je jeho stopa v dejinách nezmazateľná...“

Piatok 13. septembra o 9:00 sa v spoločenskej sále MsKS v Tisovci takýmito výrokmi, ktoré boli súčasťou príspevkov, otvárala pri príležitosti stého výročia narodenia V. Clementisa konferencia pod záštitou prezidenta Rudolfa Schustera. Vystúpil na nej synovec Igor Clementis, osobní tajomníci Miloš Krno a Matej Andráš, spisovateľ Drahoslav Machala, generál Ladislav Pittner, predseda SZPB Karol Schwarz, predseda klubu poslancov NR SR za SDĽ Anton Hoffmann a mnohí ďalší, pripomenúc si s hrdosťou „Hrdinu ČSSR“. Po úvodnom príhovore primátora mesta Petra Mináča sme mali možnosť dozvedieť sa z precítených prejavov a spomienok viac o Clementisovom živote ako z chladných kníh histórie. Nasledujúce dva dni sa niesli v spoznávaní zázemia, mladosti i z práce na ministerstve zahraničných vecí nielen „diplomata jasnej mysle“, ale vlastne aj „zdatného chlapca milujúceho rybačku, plávanie, lyžovanie a najmä turistiku neodlučiteľne spätú s Muránskymi vrchmi, Nízkymi a Vysokými Tatrami“.

V takomto duchu sa niesla aj prehliadka zrekonštruovaného rodného domu, ktorý slávnostne otvoril minister Pavel Koncoš. Clementisa sme spoznávali z cyklov fotografií pod názvami Návraty do Tisovca, Okná do Európy, Vášnivý fotoreportér, Domov najdrahší, zoznámili sme sa s jeho priateľmi, nahliadli do jeho súkromia a porovnávali sme v jednej osobe štátnika s vtipným mužom s fajočkou v ústach. Piatočný večer zakončil koncert venovaný obetiam represálií 50. rokov v evanjelickom kostole v Tisovci, na ktorom nechýbali zázračné husle Václava Hudečka, Ernesta Patkolóa, flauta Jána Figury, sláčikový súbor Archi di Slovakia zo Žiliny, či Mužský spevokol Dr. Samueala Daxnera.

Nikdy nemožno pochopiť pocity človeka jasnejšie, pokiaľ neskontaktujeme vedomosti o ňom s miestami a osobami, ku ktorým cítil láskyplnú blízkosť, zviazanosť a vernosť. Prvú podmienku sme splnili v sobotu účasťou na 21. ročníku turistického pochodu Clementisovou cestou (i tentoraz nad ním prevzal patronát predseda NR SR Jozef Migaš), teda trasou, kadiaľ „Hadík“ (domácke meno V. Clementisa) putoval za krásou prírody i na obhajobu spravodlivosti pre chudobných. „Čieže to ovečky hore grúňom idú? To sú Janíkove, čo ho vešať budú...“ parafrázoval zbojnícku pieseň vo svojich veršoch básnik Vojtech Kondrót. To už sa večer začínalo pásmo poézie, v ktorom sa so svojimi najnovšími básňami predstavili študenti Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej. Vzápätí vchádzame do jednoducho zariadenej pochmúrnej izbičky drámy Petra Štrelingera Hádička. Predstavila nám ženu stojacu uprostred nej, pri prestretom slávnostnom stole s dvoma pohármi, čakajúcu na muža, ktorý ovládal celé jej srdce, muža, ktorý s láskou vyslovoval čarovné, milenecky dôverné - Hádička... Žena menom Lída Clementisová...

„Viem, že zabudnúť na mňa nechcete a nemôžete. Ale zabudnite aspoň na bolesť posledných dvoch-troch rokov a týchto dní. Navzdory všetkému sa zrodili lepšie časy, i keď cesta k nim je tvrdá a často krutá,“ napísal z väzenia 2. decembra 1952 V. Clementis. Týmto odkazom na papieri a Lídiným presvedčením o skorom návrate Vladimíra sa končí sobotňajší večer i hra so slovami: „Pán konečne prichádza...“ Verme, že aj do našich myslí a učebníc.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984