Občan dostáva nádej na zmenu

Ivan Gašparovič, predseda Hnutia za demokraciu

Hoci HZD patrí medzi najmladšie slovenské politické strany, podľa preferencií sa zaraďuje medzi tie úspešnejšie. Čo tento úspech vysvetľuje?

- Nie som tak naladený, aby som tvrdil, že HZD patrí medzi najúspešnejšie politické strany. Je pravda, že naše hnutie vstúpilo do slovenského politického života ako nový fenomén, ktorého existenciu si hneď uvedomili naši občania. Je to možno preto, že náš občan za posledné roky stratil dôveru prakticky vo všetky politické strany, ktoré v súčasnosti vedú náš štát. Po predstavení nášho programu a podľa spôsobu riadenia našej strany, ktorá bola naozaj založená na základe vzájomnej dohody a vypočutia všetkých relevantných názorov, vidí, že problémy sa dajú riešiť konsenzom a nie na základe rozhodnutia jediného lídra. Občan teda dostáva nádej zmeniť túto stále napätú a kontroverznú politickú scénu a dosiahnuť vecnú diskusiu politických strán.

Lenže vaša úspešnosť má aj druhú stránku, obviňujú vás, že ste odchod z HZDS už dávnejšie pripravovali, že ste zháňali financie a ste to načasovali na najvhodnejší moment.

- Takéto tvrdenia sú nezmyselné. Ak by to bola naozaj pravda, tak by sme dnes nebojovali s takými problémami, aké máme. Veď vidíte, aké máme v súčasnosti priestory, mohol by som veľa rozprávať o našich finančných problémoch, o nevyhnutnosti rýchlo vytvárať štruktúry v okresoch a krajoch. Ak by sme boli mali všetko dávno pripravené, mali by sme vari tieto problémy? Takže, podobné tvrdenia sú iba čousi halucináciou. Takéto reči majú pomôcť tým stranám, ktoré si myslia, že im odoberáme voličov. Naopak, naše hnutie sme založili doslova spontánne. Rád opakujem vetu, že toto hnutie sme nezaložili my, ale ho založil občan. Je pravda, že za niekoľko dní sme získali toľko podpisov, aby sme sa mohli zúčastňovať na politickom boji, že je to skutočne neuveriteľné, ale my to chápeme ako prejav vôle nášho občana.

Keď vám krátko pred vznikom HZD kládli otázky, či idete zakladať novú stranu, vtedy ste to popierali...

- Po skončení nitrianskeho snemu som vyhlásil, že z HZDS neodchádzam, že budem pracovať na úrovni okresu alebo kraja. No situácia sa po sneme vyvinula tak, že ma predstavitelia veľkej väčšiny okresov oslovili a počas dvoch dní prišli s návrhom, aby sme čosi začali robiť, pretože so súčasným vedením HZDS by Slovensku hrozila politická izolácia na zahraničnopolitickej scéne a aj na vnútornej, veď koaličný potenciál tohto hnutia je minimálny. Nevideli nijakú nádej na zmenu, že sa HZDS začne riadiť demokratickými metódami. Boli to naozaj hlasy zdola a my sme ich vypočuli.

Dlhý čas ste boli v HZDS blízkym spolupracovníkom Vladimíra Mečiara. Natíska sa otázka vašej spoluzodpovednosti za niektoré činy HZDS a menovite samotného Mečiara.

- Vaša otázka je akousi otázkou z povinnosti. Myslím si, že o tom som už hovoril neraz. Bol som členom HZDS, aj predstaviteľom hnutia a samozrejme nesiem zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré sme urobili v hnutí, ktoré boli aj pozitívne. V tomto období predsa vznikla samostatná Slovenská republika, ktorej existenciu svetová politická scéna akceptovala hneď po jej vyhlásení, veď to bola veľká väčšina štátov nielen v Európe, ale aj na celom svete. Čoskoro nás prijali do Rady Európy, začali sa rokovania o vstupe do Európskej únie, do NATO a podobne. Slovensko dosiahlo aj ekonomické úspechy v čase po rozdelení Československa. Sú tu fakty, ktoré sa nedajú zabudnúť. Samozrejme, nemôžem sa ani dištancovať od vecí, ktoré nám vyčítali, tie známe chybné kroky. Takže z tohto pohľadu je mojou povinnosťou urobiť všetko, aby sa spomínané chyby, pokiaľ je to možné, napravili a aby sme sa v budúcnosti takýmto chybám vyhli, či už z pozície HZD alebo mojej osoby.

Vaši kritici pripomenuli, že vás československý prezident Václav Havel odvolal z postu generálneho prokurátora ČSFR pre pasivitu. Čo by ste povedali k tomu?

- Bolo to tesne pred voľbami a tento názor pán prezident vyslovil prostredníctvom svojho hovorcu. Ja som to na tlačovej konferencii potom okomentoval slovami, že pán prezident po prvý raz povedal absolútnu pravdu. Keď sa u novinárov po týchto mojich slovách zjavilo prekvapenie až zdesenie, dodal som, že som nikdy nevyhovel tomu, čo chcel on. Niektoré jeho požiadavky, ktoré mi predkladal ako generálnemu prokurátorovi, totiž boli naozaj nesplniteľné a vymykali sa všetkým pravidlám trestného poriadku. Ja som rád, že to takto povedal.

Čo to od vás vlastne chcel prezident Havel?

- Týkalo sa to trestných stíhaní, čo Trestný poriadok a Trestný zákonník neumožňovali.

Vy ste tento postoj vyjadrili tiež slovami, že ste nechceli zohrávať podobnú úlohu ako žalobca z politických procesov v 50. rokoch Urválek.

- Áno, niečo podobné som povedal.

HZD ste charakterizovali ako mierne ľavicové politické hnutie. Ako by ste túto umiernenú ľavicovosť definovali?

- Ide o veľmi jednoduchú definíciu. Myslím si, že ide o postoj dnes vo svete akceptovaný. Ak pravicový politik nebude rešpektovať sociálne programy, tak nebude úspešný. Naopak, ak ľavicový politik, ktorý by dnes nechcel akceptovať trhové hospodárstvo, takisto sa nemôže presadiť. Preto si myslíme, že naše vymedzenie ako strany stredu s miernou odchýlkou doľava. Samozrejme, nie sme ortodoxná ľavicová strana. Chceme zabezpečiť, aby sa vo vláde, ktorá vznikne po voľbách, rešpektovali sociálne programy pre dnes už aj tak ťažko skúšaného občana Slovenskej republiky. Pokiaľ sa dostaneme do parlamentu a ak by sme mali ísť aj do vlády, pôjdeme iba do tej, ktorá bude akceptovať naše názory, pokiaľ ide o zabezpečenie dnes už tých najnevyhnutnejších sociálnych programov. Do vlády, ktorá by mala negovať tieto požiadavky, ktorá by nebrala do úvahy veľmi ťažkú sociálnu situáciu občanov, by sme asi neboli ochotní ísť.

Takže rátate s účasťou vo vláde, ktorá vznikne po voľbách?

- Veď každá politická strana, ktorá ide do volieb, chce dosiahnuť nejaký politický cieľ. A ak ho chce naozaj realizovať, musí sa podieľať na riadení štátu. Máme za cieľ sa tam dostať. Ak sa nám to nepodarí, tak predsa aj opozičná politika je spoluúčasťou na riadení štátu.

Každá štandardná politická strana má medzinárodné kontakty a je členom alebo sa aspoň usiluje začleniť do niektorej z internacionál. Kam by ste sa chceli zaradiť vy?

- Naša strana ešte neexistuje ani dva mesiace a už sme mali rokovania s niektorými predstaviteľmi zahraničných politických strán, ale to napríklad neznamená, že ak sme mierne naľavo, chceli by sme ísť do Socialistickej internacionály. Miesta reprezentantov slovenskej politickej scény sú tam už obsadené, napríklad slovenskými sociálnymi demokratmi. Najskôr by sme chceli robiť politiku pre slovenského občana a budeme potom hľadať partnerov, aby sme sa neskôr zapojili do niektorej z medzinárodných organizácií, o ktorých ste hovorili.

Robert Fico, ako predstaviteľ vám programovo najbližšej strany, sa čudoval, ako môžu o ľavicovosti hovoriť ľudia, ktorí boli desať rokov v hnutí, ktoré prijalo názov „Ľudová strana“, čiže sa prihlásilo ku konzervatívnemu smerovaniu.

- HZDS naozaj prijalo formu a idey ľudovej strany po trnavskom sneme, kde sa premenovalo na Ľudovú stranu. V rozprave som vystupoval s koncepciou prechodu hnutia na politickú stranu, ktorá smerovala k tomu, aby sa strana zamerala na problémy občana, čo by znamenalo, že by sa postavila do bloku strán stredu s miernou odchýlkou doľava. Teraz vlastne iba realizujem to, čo som vtedy predniesol na onom sneme.

V čom sa konkrétne prejaví vaše smerovanie doľava? Pravicové strany chcú napríklad presadiť rovnú daň. Je to pre vás prijateľné?

- Neviem, či by v súčasnej situácii rovná daň priniesla Slovensku úžitok. Lenže, ak by priniesla úžitok, prečo by sme sa k tomu nemali pridať, hoci by išlo o programovú požiadavku pravicových strán. My však hovoríme niečo iné, zdôrazňujeme, že štát má svoje poslanie aj vo vzťahu k občanovi, najmä v prípade sociálnych problémov, do ktorých sa dostáva nie vlastnou vinou, ale niekedy práve vinou štátu. Prečo by vtedy nemal štát občanovi pomôcť? Naopak, myslíme si, že je to jeho povinnosť. Z tohto hľadiska má naša ľavá „odchýlka“ opodstatnenie.

Pravica chce odstrániť aj bezplatné školstvo a bezplatné zdravotníctvo. Aký je názor vášho hnutia na túto problematiku?

- Na Slovensku predsa už dnes neexistuje ani bezplatné školstvo, ani bezplatné zdravotníctvo, tam už sú poplatky. Nesúhlasím však s tým, aby sa urobila kategorizácia, že by jedna forma štúdia bola bezplatná a druhá za poplatok. Ak by sa to malo rozhodnúť, musia byť všetky bezplatné alebo všetky poplatkové. V dnešnom období je nutné, aby štát podporoval študentov.

Robert Fico vyžaduje od svojich kandidátov podpis vyhlásenia, že ak by chceli odísť z jeho strany, vzdávajú sa tým zároveň mandátu. Podľa niektorých názorov ide o analógiu s kauzou Gaulieder. Aký je váš názor na podpisovanie takýchto záväzkov?

- Je to istá forma záväzku voličom, že nimi zvolený poslanec bude reprezentovať program, za ktorý hlasovali, až do konca volebného obdobia...

Nejde teda o imperatívny mandát?

- Imperatívny mandát je niečo úplne iné. Ale dovoľte mi, aby som mohol pokračovať. Robert Fico chce dať voličom najavo, že nechce rátať s poslancami, ktorí by zmenili programové východiská, ktoré sľúbili voličom, vďaka čomu boli zvolení. Z tohto pohľadu, ani z právneho hľadiska by to nemalo mať nijaké dôsledky. To neznamená, že poslanec, ktorý by vystúpil z Ficovej strany, by sa musel vzdať mandátu a odísť z parlamentu. Ostane to zasa iba na rozhodnutí poslanca, ktorý v NR SR bude, hoci by aj podpísal takýto reverz. Na druhej strane, z hľadiska práva, si myslím, že pokiaľ ide o jeho samotné rozhodnutie, nemalo by to mať nijaký následok. Ten by mal nastať iba vtedy, ak by sa poslanec musel vzdať mandátu pod politickým tlakom.

Niektoré strany už pred voľbami deklarovali, s kým pôjdu alebo nepôjdu do vládnej koalície. Urobí aj HZD takéto vyhlásenie?

- Od začiatku tvrdíme, že všetko sa rozhodne až po voľbách. Vyhlásenia podobného druhu sú predčasné. Niektoré strany, ktoré dnes vykrikujú, s kým pôjdu alebo nepôjdu do koalície, sa ani nemusia dostať do parlamentu. Naopak, tie s ktorými sa vôbec nepočíta, môžu byť parlamentnými stranami. Nerobíme takéto predčasné závery, najmä z toho dôvodu, že vláda sa bude vytvárať z praktického pohľadu, nie na základe programov politických strán, ale cieľov, ktoré Slovensko má. Roky 2003 a 2004 budú preňho mimoriadne dôležité – vstup do NATO a prijatie do Európskej únie. Politici budú musieť pochopiť túto realitu, tomu sa prispôsobiť a podľa toho konať. Môže vzniknúť taká koalícia, o ktorej by dnes nikomu nenapadlo čo len uvažovať.

Ako by ste komentovali okolnosť, že zo strán, ktoré sú na ľavom konci slovenského politického spektra, majú najväčšiu šancu dostať sa do parlamentu komunisti?

- Ak by v budúcom volebnom období mala byť taká istá vláda, ako je teraz, tak by sa o ďalšie štyri roky komunisti mohli ocitnúť dokonca aj vo vláde.

Ako vnímate fakt, že ak vaše hnutie vstúpi do vlády, bude tam spolu aspoň s dvoma stranami, voči ktorým ste boli po desať rokov oponentom či dokonca protivníkom?

- Ktoré strany?

Napríklad KDH alebo SDKÚ.

- Tam je aj tretia strana, Strana maďarskej koalície.

O tých už ani nehovoríme...

- Už som predsa povedal, že vláda bude nakoniec zostavená tak, že o tom dnes nik nemôže ani len uvažovať. Opäť zdôrazňujem, že nepôjde o programy, ale o to, či sa Slovensko dostane do euroatlantických štruktúr. Otázka ďalšej existencie tejto vlády je potom otvorená.

Keď sme už spomenuli SMK, ako hodnotíte skutočnosť, že konzervatívne zameranie tejto strany reprezentujúcej maďarskú menšinu u nás, vôbec nezodpovedá jej sociálnej štruktúre? Je tu zjavné protirečenie medzi sociálnymi záujmami tejto menšiny a orientáciou jej reprezentantov.

- O tomto paradoxe som začal hovoriť ako prvý. Dokonca aj v posledných dňoch som zdôrazňoval toto postavenie SMK k situácii jej voličov. Volič na juhu si už začína uvedomovať, že nestačí iba program riešiaci nacionálne menšinové otázky, ale že takýto program by mal byť založený na riešení ekonomických a sociálnych problémov priestoru, kde žijú občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti. V rámci predvolebných stretnutí s občanmi, napríklad v okolí Rimavskej Soboty či Lučenca, som dostával veľmi zaujímavé odpovede, pokiaľ ide o vzťah občanov maďarskej národnosti k SMK. Ich sociálne podmienky sa nezlepšujú, ale zhoršujú. Pre nich už nemôžu byť prioritou dvojjazyčné tabule či vysvedčenia, ale si už uvedomujú, že musia hľadať politickú stranu, ktorá im bude schopná pomôcť aj pri riešení sociálnych problémov.

Chce teda HZD osloviť aj voličov maďarskej národnosti?

- My si myslíme, že sme už dokonca aj niektorých oslovili.

V rozhlasovom vysielaní ste hovorili, že váš program bude sociálnejší ako program HZDS. V čom sa to konkrétne prejaví?

- Ak by ste si porovnali zloženie našej kandidátky a kandidátky HZDS, videli by ste, že tam nemáme tak ekonomicky vplyvných ľudí ako HZDS. Aj snaha riešiť sociálnu problematiku sa odráža na zložení našej kandidátky. Máme tam ľudí, ktorí túto problematiku riešia na úrovni okresov či miest. Takže už na základe tohto si myslím, že tieto problémy budeme vedieť oveľa lepšie riešiť.

Aké je zastúpenie žien na vašej kandidátke a ako chce HZD riešiť ich problémy? Ťarcha súčasnej ekonomickej situácie osobitne dopadá na ženy, napríklad na rozvedené matky, ktoré sa musia starať o deti.

- Percentuálne obsadenie žien na našej kandidátke je jedno z najlepších spomedzi politických strán. Sú zastúpené aj vo vedení strany. Som presvedčený, že kľúč pre účasť žien v politike, musí byť určený nielen na základe pohlavia, ale aj schopností. My uprednostňujeme každú ženu, ak je odborne zdatnejšia ako muž, nech by mal hocaké postavenie. Lenže, nemalo by sa stať, aby sa na základe nejakej číselnej kvóty dala prednosť menej schopnej žene pred mužom odborne zdatným a verejnosti známym.

S hosťom SLOVA sa zhováral Peter Greguš