Garantom musí byť štát
V súvislosti s voľbami ako jeden z hlavných motívov rezonuje v programoch politických strán zníženie nákladov na štátnu správu. Najjednoduchším spôsobom sa pritom zdá prepustenie „nadbytočných“ úradníkov a redukcia úradov.
Neprekvapuje ma, že niektoré strany uvažujú aj o likvidácii ministerstva kultúry (MK). Veď načo je sotva desaťročnej republike taký zbytočný rezort?! Túto tendenciu napodiv podporujú aj viacerí pracovníci kultúry, alebo tí, ktorí sa ňou živia. Pritom nevidia za najbližší kopec, nieto za hranice našej vlasti.
Nezanedbateľné hodnoty
Je naozaj jednoduché označiť MK za nenásytného požierača verejných financií. Nie je to pravda, dobre cielené investície do kultúry sú v plnej miere návratné. Možno sa to nedá merať suchými prepočtami, hoci aj o tom by som pochyboval, prináša však nezanedbateľné duchovné hodnoty. Toto chápali už despotickí vládcovia v staroveku a vytvárali podmienky na jej aktívnu podporu. Kultúra a jej odvetvia sú však okrem toho i tvorcami materiálnych hodnôt, tvoria silný ekonomický potenciál tržbami zo svojej činnosti najmä v regiónoch.
MK sa stalo potrebným rezortným orgánom predovšetkým preto, lebo je jediným garantom rozvoja národnej kultúry a kultúr národnostných menšín. Tie iba s vlastným ministerstvom môžu aktívne vstupovať do programov iných odvetví. Desaťročia trvajúce západné demokracie ani len neuvažujú o zrušení tohto orgánu, Slovenská republika - ešte iba dojča - však ústami niektorých nadmieru ambicióznych politikov o tom hovorí ako o hotovej veci. Ale ako si predstavujú ochranu národnej kultúry v zjednotenej Európe, to z ich programov nevyčítate. Veď načo aj, keď poniektorých zaujíma iba mediálna politika a iní vidia kultúru len cez zabezpečenie finančného krytia cirkví. Aj zlúčenie rezortu kultúry so školstvom v tejto etape považujem za nezmyselný krok. Kultúra by sa v problémoch školstva utopila.
Nadácia F. A. Hayeka vo svojom audite volebných programov politických strán celkom lapidárne tvrdí: „Otázke kultúry sa volebné programy venujú značne hmlisto a stroho.“ Nuž asi znovu nemožno dúfať, že sa stane dôležitým prvkom programového vyhlásenia novej vlády. Škoda. Bohatstvo našej kultúry je pritom najlepším vývozným artiklom. Kultúra má zatiaľ ešte svoju barličku – je ňou vlastné ministerstvo. Stačí len jedno - aby si plnilo úlohy vyplývajúce mu z kompetenčného zákona.
Identifikácia v globálnom svete
Kultúra je však zároveň jedným z mála faktorov, ktorými sa vieme v globalizovanom svete identifikovať a vydeľovať. Jej jedinečnosť sa prejavuje v tom, že stiera hranice, čím napomáha integráciu, no súčasne vytvára podmienky na uchovanie národnej a menšinovej identity. Zmyslom jej podpory by malo byť úsilie obmedziť negatívne vplyvy bezbrehej komercionalizácie a poskytnúť osvedčené kultúrne hodnoty i pôvodnú umeleckú tvorbu. Pre demokratickú spoločnosť sú neprijateľné prejavy xenofóbie a rasizmu, pritom kultúra je najvýznamnejší faktor k vzájomnému pochopeniu občanov rozličných národností.
Podporu miestnej a regionálnej kultúry treba považovať za prioritu s tým, že štát musí vytvárať podmienky na vyváženú kultúrnu vybavenosť vo všetkých oblastiach SR a súčasne bude podporovať aktivity smerujúce k zmysluplnému využívaniu voľného času. Nevyhnutná však pritom je dôsledná decentralizácia rozhodovania v rámci kultúry, štát by mal podporovať aj kultúrne aktivity, ktoré organizujú občianske združenia a neštátne zariadenia.
Kultúra je významným faktorom nášho hospodárstva. Jej podpora zo štátneho rozpočtu, ako aj z rozpočtov samospráv sa vracia prostredníctvom daňových výnosov a naším cieľom by malo byť, aby sme sa aj v tomto smere priblížili štátom EÚ. Starostlivosť o kultúrne dedičstvo je pritom stimulom pre rozvoj kultúrneho turizmu, ktorý sa môže stať jedným z nosných odvetví rozvoja cestovného ruchu. Kultúra zároveň vytvára pracovné príležitosti, čím plní aj významnú sociálnu funkciu. Ešte veľa tohto musí MK urobiť, aby zabezpečilo podmienky na existenciu kultúry a jej prístupnosť pre všetkých občanov. Politici by mali pri svojich rozhodovaniach na to myslieť.
