Reklama
Reklama

Kto je za čo zodpovedný

,,Predsedníctvo Demokratickej strany to prijalo po hlbokom a serióznom zvážení všetkých súvislostí ako znak zodpovednosti voči Slovensku,“ vysvetľoval v diskusnej relácii STV predseda DS Ľudovít Kaník, prečo jeho strana šesť dní pred voľbami sťahuje svoju kandidátku v prospech SDKÚ.
Počet zobrazení: 1305

,,Predsedníctvo Demokratickej strany to prijalo po hlbokom a serióznom zvážení všetkých súvislostí ako znak zodpovednosti voči Slovensku,“ vysvetľoval v diskusnej relácii STV predseda DS Ľudovít Kaník, prečo jeho strana šesť dní pred voľbami sťahuje svoju kandidátku v prospech SDKÚ.

Zopakoval sa tak scenár zo začiatku mája 1999, keď sa v priamom televíznom vysielaní vzdal Michal Kováč kandidatúry na post prezidenta. Nepovedal však jednoznačne, či jeho priaznivci majú voliť Magdu Vášáryovú alebo Rudolfa Schustera, ale z technického hľadiska išlo tak isto o uznanie si nulovej šance na úspech. Kým preferencie bývalej hlavy štátu sa vtedy pohybovali okolo siedmich percent, DS by teraz bodovala asi iba s jedným. To by bolo fiasko najmä pre jej súčasného predsedu. A ten sa chce vyhnúť aj takýmto spôsobom svojej politickej zodpovednosti.

Dlhšie pripravovaný krok

Kaník sa dušoval, že nešlo o dlhodobo plánovaný mediálny trik. ,,Je to preto, aby sme združili sily pravice,“ zdôrazňoval a dodal, že k tomuto stanovisku dospeli len pred niekoľkými hodinami. Ukázalo sa však, že sa toto rozhodnutie nezrodilo zvečera na ráno. Predsedníctvo DS prinajmenšom 29. augusta rokovalo o tomto variante postupu a definitívne sa k nemu priklonilo minulý štvrtok. To vysvetľuje, prečo mali demokrati už v sobotu pripravené billboardové plagáty na podporu Dzurindovej únie a Kaník v televízii ukazoval vytlačený leták DS volí SDKÚ.

Predsedu DS verejnosť a osobitne bývalí súputníci, ktorí na protest jeho zvolenia vo februári 2001 opustili stranícke rady a neskôr založili Občiansku konzervatívnu stranu, poznajú ako - eufemisticky povedané - pragmatického politika. Preto málokto verí na ideologické zdôvodnenia, či pocity zodpovednosti. Podľa všetkého dopredu pripravil dohodu so svojím niekdajším kolegom z ministerstva privatizácie Ivanom Miklošom, ktorý tiež z pragmatických dôvodov nedávno prebehol z DS do SDKÚ. Zmluvu Kaník hneď na druhý deň spečatil v Prešove s premiérom Mikulášom Dzurindom. Hovorí sa v nej o spolupráci v oblasti exekutívy, samosprávy, v komunálnych voľbách, ako aj o tom, že DS dostane ,,primerané“ odškodné, teda pätinu z balíka peňazí, ktorý získa SDKÚ zo štátneho rozpočtu za volebné výsledky. Pomerne veľké, no určite nie altruistické gesto. Dzurindovi a Milkošovi ide teraz o veľa - každá desatinná čiarka počtu hlasov zohrá významnú úlohu pri rozložení síl v budúcej vláde.

Rozčarovaní muži

Bývalý predseda DS a jej súčasný volebný nominant s číslom 3 Ján Langoš hovorí o obchode za šesť miliónov korún a o nelegitímnosti tohto kroku, lebo o samostatnej účasti na voľbách rozhodol kongres DS a iba ten ju mohol zrušiť. Výraz ,,spolupráca v oblasti exekutívy“ sa dá do zrozumiteľnej slovenčiny preložiť aj tak, že po nástupe novej vládnej garnitúry, v ktorej nebude zrejme chýbať ani SDKÚ, ostane na svojich stoličkách časť zástupcov DS v štátnej správe. Šušká sa dokonca aj o tom, že by sa Ľudovít Kaník mal vrátiť na lukratívne miesto vo Fonde národného majetku.

Rozhodnutie vedenia DS znechutilo jej volebného partnera – DU. Z Kaníkových vyjadrení vyplýva, že o tom síce priebežne informoval predsedu únie Jána Budaja, ale ostatní sú zaskočení. Najhlbšie sklamanie však prežíva Langoš, ktorý prekvapivo pred pol druha rokom na rozdiel od zakladateľov OKS principiálne zostal v DS. Osudový krok označil za Kaníkovu osobnú akciu, o ktorej sa dozvedel až z televíznej obrazovky. Jeho bývalý stranícky kolega František Šebej pre denník Sme povedal, že OKS čosi podobné neurobí, ,,pretože vstup do volieb je záväzok bez ohľadu na preferencie voličov“. Teda automaticky všetci potenciálni voliči DS nedajú hlas SDKÚ, ale budú váhať medzi OKS a tí liberálnejší i medzi ANO a Smerom. Iste bude zaujímavé, ako sa rozhodnú ,,horúci kandidáti“ za DS Juraj Mesík a Miroslav Toman z banskobystrického regiónu, ktorí tvrdo útočili na politiku doterajšej vládnej koalície, najmä SDKÚ.

A čo rozhádaná ľavica?

Samozrejme, aj takáto otázka sa natíska. Klub nového SLOVA zorganizoval začiatkom júla okrúhly stôl predstaviteľov siedmich strán, ktoré sa označujú, že sú od stredu doľava. Podpredseda Smeru Boris Zala tam nadhodil tému: Ak sa toľko hovorí o politickej zodpovednosti, ľavicové subjekty, ktoré sú bez šance prekonať päťpercentnú klauzulu, nemali by podať svoje kandidátky, prípadne by ich mali niekoľko dní pred voľbami stiahnuť v prospech najsilnejšieho z nich. Vtedy sa k tomu pozitívne postavil iba líder Ľavého bloku Jozef Kalman a dnes už nik.

Je však Smer ľavicovou, či stredoľavou stranou? Program a predovšetkým vystúpenia viacerých jeho reprezentantov tomu nenapovedajú. Mali by teda ostatní podporiť sčasti zakonzervovanú KSS, ktorá stojí pred prahom zvoliteľnosti do Národnej rady SR? Tým by priznali celkové zlyhanie, či dokonca zbytočnosť transformácie ľavicového hnutia na Slovensku po novembri 1989. Osobné rany spôsobené nedávnym rozštiepením SDĽ sú zrejme pričerstvé na to, aby SDA za cenu určitých ústupkov (napríklad odstúpením z hľadiska weissovcov najkontroverznejších predstaviteľov SDĽ z kandidačnej listiny) v poslednej chvíli vyzvala svojich prívržencov, aby hlasovali za koncošovcov. Najmä, ak tí na rozdiel od SDKÚ po 21. septembri už lukratívne funkcie v štátnej správe sotva budú môcť ponúkať. Zala v Klube nového SLOVA však nemal celkom pravdu, keď hovoril o politickej zodpovednosti ľavicových činiteľov. Tých nebude história posudzovať iba podľa toho, ako sa zachovali počas volebnej kampane, ale v období omnoho dlhšom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama