Inak to už nevidím
Ivan Požgai, Iniciatíva Inakosť
Prečo ste sa rozhodli spolupracovať s občianskou iniciatívou Ľudia proti rasizmu?
- Je celkom normálne a prirodzené, keď spolupracujú a pracujú spoločne (zavše to nie je to isté) ľudia i skupiny ľudí, ktorí bránia právo ktoréhokoľvek človeka na akúkoľvek odlišnosť - v našej iniciatíve tomu hovoríme INAKOSŤ - , ktorá obohacuje spoločnosť; a nemám na mysli iba ekonomické obohatenie. Spoločnosť je predsa heterogénna - gejovia a lesby by najskôr povedali „dúhová“. Mýtus homogénneho štátu je nebezpečný, hoci pre mnohých príťažlivý. Nechcel by som vidieť Slovensko ako mláku plnú rovnako sfarbených mlokov.
Ako hodnotíte fakt, že Slovensko stále zaostáva za krajinami, ktoré legislatívne priznali homosexuálnym párom právo sobášiť sa i adoptovať si deti?
- Keby len životné partnerstvá a adopcie… Slovensko predsa nemá ani účinnú antidiskriminačnú legislatívu… A keby len ju… Podľa slovenskej legislatívy homosexuálni/e občania/občianky ani neexistujú, skrátka, Slovensko s nami nepočíta! Pravda, ak nerátam zákaz darovania krvi homosexuálom. Teda, mne by mohli darovať krv od heterosexuálneho darcu, moju krv jemu asi ťažko, lebo ju nesmiem darovať… Čo ste to vraveli s tými sobášmi a adopciami?
Iniciatíva Inakosť, ktorej ste jedným z hovorcov, sa opakovane pokúša o prijatie zákona o registrovanom partnerstve. Ako vnímate vaše výsledky?
- Poeticky: „dve hodiny a dvadsať minút na prvý pokus“. Toľko totiž trvala v parlamente rozprava poslancov o životnom partnerstve gejov a lesieb. Je to vari až tak málo? Koľko z tých 149 poslancov a poslankýň (pri jednej nezvestnosti) malo možnosť prvýkrát v živote rozprávať o svojej heterosexualite, o svojom intímnom živote a o pohlavných orgánoch - samozrejme, nie svojich. Z ich rečí, vďaka Bohu nie všetkých poslancov, mám dojem, že svoje prirodzenia majú iba na robenie detí. Hradný vŕšok plný expertov na homosexualitu… a len 15 volených zástupcov, ktorí prekonali predsudky a podporili zákon o životnom partnerstve lesieb a gejov.
Na pôde parlamentu zaznelo niekoľko skvostných výrokov na tému homosexualita a jej liečba. Ktorý z nich vás najviac pobavil, rozčúlil, ponížil...?
- (Smiech.) Musím? Nie, radšej ich nebudem citovať - až taký buzerant nie som…
Ste gej, ktorý bráni práva homosexuálov. Bolo pre vás ťažké ukázať sa v médiách?
- Kristove roky mám už úspešne za sebou. Pred dvanástimi rokmi, v roku 1990, keď sme zakladali gejské hnutie na Slovensku, som bol taký mladý a „pozitívne nerozvážny“, že som nad tým ani nerozmýšľal. Vystúpiť pred verejnosť so svojím menom, hlasom a tvárou bolo prirodzené vyvrcholenie môjho comingoutu, navyše, nebol som sám. A tak už dvanásť rokov permanentne comingoutujem (tak ako desaťtisíce gejov a lesieb po celom Slovensku - každý/á sebe vlastným spôsobom) v médiách a mám dobrý pocit z toho, že sa, hoci nesmelo, pridáva viac a viac mladých lesieb a gejov a bisexuálov a bisexuálok, ktoré/í sú oveľa atraktívnejší a krajší než som ja. Diváci majú aspoň na čo pozerať.
Ste hrdý na to, že ste homosexuál?
- Táto otázka ma príjemne pošteklila… Hrdosť prenechám pre tých, čo ju potrebujú ako barličku na podopieranie svojej chabej identity. A veru ju naliehavo potrebujú - napríklad väčšina našich (?) poslancov a poslankýň. Veď aj v rozprave o životnom partnerstve homosexuálnych párov jedna druhú a jeden druhého podopierali jedna radosť - slušne povedané, bol z toho heteronormatívny grupák pred očami voličov. Kolektívne sa navzájom utvrdzovali vo svojej heterosexualite, až som s napätím očakával, kedy sa už konečne postaví pán poslanec Moric a hrdo prehlási: „Som hrdý na to, že som heterosexuál!“ A on sa zmohol iba na „buzerant“. Absurdné? Práve o to ide…
Čo by ste iniciatíve zaželali?
- Nevidím to ružovo, nevidím to ani „dúhovo“ a obávam sa, že ani čierne. Iniciatívu Ľudia proti rasizmu, práve tak ako iniciatívu Inakosť, ale aj mnoho ďalších iniciatív, ktoré sú a ktoré budú musieť byť, čaká ešte veľa práce. Tak pracujme spolu, lebo INAK to už nevidím.
