Dve stránky Rysov
Poznáte jeden zo starých vtipov o Rádiu Jerevan? Poslucháči sa pýtali, či je pravda, že na Červenom námestí rozdávali Moskviče. V podstate áno, tvrdilo rádio, ale nebolo to v Moskve, no v Leningrade na Nevskom prospekte, nešlo o autá, ale o bicykel značky Sporstmen, a neprideľovali ho niekomu zadarmo, ale ho ukradli.
Nemenovaný slovenský denník minulý týždeň napísal, že predsedu Národnej rady SR pri výstupe na Rysy polial dajaký mládenec pivom. Uverejnili aj fotografiu s usmiatym Jozefom Migašom s textom, že to je záber ešte pred pivnou sprchou. Iný denník v článku, ktorý sa začínal na titulnej strane, dodal, že muž sa chystal na tento mokrý útok už pol roka a na Rysoch mu to konečne vyšlo.
V podstate to bola pravda, ale...
Ako sme sa neskôr informovali u Migašovho hovorcu, nebolo to počas túry, ale v Športcampe, kde sa prvý augustový víkend konalo tradičné Medzinárodné stretnutie mládeže (MSM) Rysy 2002. Nebolo to pivo, ale minerálka, nešlo o dlho pripravovanú konšpiráciu, ale o spontánny prejav podguráženého chlapa. Ba čo viac, šéfa parlamentu nezasiahol. Ten si „mokrý útok“ ani nevšimol, ďalej sa rozprával so skupinkou mladých ľudí, ktorí ho pozvali ku stolu na kus reči. Iba organizátori potom museli „hrdinovi“ vysvetľovať, že sa to nepatrí už len pre to, lebo predseda NR SR po štvrtý raz prevzal nad celým podujatím záštitu a i vďaka jeho finančnej podpore mládežníci za štvordňový pobyt v kempingu platia iba 450 korún a v tom majú zahrnutý kultúrny program, ako aj odvoz autobusom pod Popradské pleso.
Migaš zdolal štít s nadmorskou výškou 1499 metrov už sedemnásty raz. No priznal sa, že s exposlancom Ľubomírom Andrassym nelámal časové rekordy z predchádzajúcich ročníkov. Hustý dážď si vynútil hodinovú prestávku na Chate pod Rysmi. Ani tam nelenil, utužoval koaličnú zmluvu o spoločnom postupe v nadchádzajúcich voľbách s predsedom SOP Pavlom Hamžíkom, ktorému objednal jeden pohárik „horca“.
Malíková, ani Tkáč neprišli
Na MSM sa neukázali uchádzači o poslanecké kreslá iba z kandidačnej listiny číslo 4. Pred kempom zaparkoval aj červený double decker, organizátori ho dnu nevpustili, a tak sa Peter Weiss musel uskromniť s rozdaním niekoľkých letákov pri bufete. ,,Dajte mi sex a marihuanu!“ zakričal jeden mladík do autobusu Mladých SDA, keď prechádzal popri rampe. Jeho šofér dostal na noc výnimku, avšak s podmienkou, že ho zaparkuje na konci kempingu a nijaká agitácia sa konať nebude.
,,Chápem, že je pred voľbami,“ hovorí nám podpredseda organizačného štábu Ján Kovár, ,,ale na kampane sú predsa iné akcie. Politici sem môžu prísť ako každý iný občan, osobitne tí, čo sem nezablúdia iba vo volebnom roku. Napokon, ľudia dobre vedia, ktorú stranu ten či onen reprezentuje, nepotrebuje na to behať s transparentom pomedzi stany.“
Návštevu avizovali aj podpredsedovia HZDS-ĽS Rudolf Žiak a Vojtech Tkáč. No darmo ich dva dni okresný náčelník hnutia z Popradu vyčkával. Neprišla ani líderka SNS Anna Malíková. Po tom, čo vyhlásila, že chce byť predsedníčkou Národnej rady SR, organizátori vyzerali, či sa neobjaví, aby si prišla obzrieť podujatie, nad ktorým by o rok prevzala patronát.
Staré a nové tradície
Koľký ročník MSM to už vlastne bol? Štyridsiaty šiesty? Kto by to počítal… Nepamätáme si už pomaly ani časy, keď organizovanie stretnutia v Tatrách prebrala od zväzákov skupina nadšencov, pre ktorých v biológii našli druhový názov Rysák neobyčajný. Do zabudnutia upadá i Vladimír Iľjič, ktorý celú tradíciu začal. Ten sa na Rysy vyšplhal pred Októbrovou revolúciou z podstatne strmšej, poľskej strany. Ale to je v pohode. Veď v tomto podujatí dnes ide už o čosi úplne iné. O stretnutie starých známych, o nové priateľstvá, o leto a hory.
MSM má dve stránky. Prvú, oficiálnu predstavujú návštevy politikov, hromadný vý-stup, mravčia práca organizátorov, množstvo športových súťaží – tradičných rysáckych i nových, ako Jánošíkov hrášok. Zvíťazí ten, čo najrýchlejšie zje 50 kusov zeleného hrachu, ktorý si napichuje na špáradlo. Súčasťou podujatia bol i 25. ročník nonstop cykloturistickej jazdy z Trnavy do Tatranskej Lomnice, na ktorej bicyklisti prekonávajú 320 kilometrov a takmer trojtisícové prevýšenie.
Minimálne rovnako zaujímavá však je aj druhá, temná stránka Rysov. Nejde o nijaké ilegálne aktivity, no o celkom normálnu nočnú zábavu. Koncerty, diskotéky, rozhovory pri stánkoch s občerstve-ním... Pódium začali každý podvečer napĺňať skupiny Víchrica, Var-ga a spol., tanečný súbor Kentucky z Popradu, Kamión z Košíc, Pohoda z Topoľčian, Žobráci a Mloci z Prešova. Nuž, medzinárodné me-gahviezdy to neboli, ale roztancovali. Spisovnej šarištine Mlokov síce väčšia, aspoň tá západnejšia časť Slovákov, rozumela biedne, no komu by to prekážalo?
Čo načali kapely, to dokončila diskotéka. Keď okolo jednej po polnoci oznamovali poslednú skladbu, vytrvalcom sa odísť určite nechcelo. A tak sa postávalo a spievalo ešte chvíľu po skupinkách. Ľudia sa vytrácali len pomaly, niektorí po dvojiciach. Nečudo, že výstup na končiare Rysov počas troch dní absolvovala asi len štvrtina účastníkov. Iste neprekročili s ochrancami prírody dohodnutú maximálnu dennú kvótu – 300 ľudí na štít Rysov. Niektorí dosahovali vrchol už v základnom tábore.
Exotika pod nočným nebom
Fakt dobrá bola vatra v záverečný večer. Najmä, keď tam vyhrávala skupina chalanov z Topoľčian. Vraj začínajúca kapela. Pesničky mali veľmi dobré a tak by to nebol žiaden div, ak by sa nabudúce objavili už úplne oficiálne, na pódiu. Neskôr sa k nim pridali tam-tamy a dijiri doo – tradičný nástroj austrálskych domorodcov. Pod tatranským nočným nebom sa niesla improvizovaná „exotika“.
Pre niektorých sú Rysy prežitkom, pre iných zas akciou, na ktorú sa každý rok radi vracajú. Dá sa namietať, že masy turistov je to posledné, čo príroda prepchatých Tatier potrebuje. Na druhej stra-ne, práve poznaním našich veľhôr možno budovať úctu k nim a uvedomiť si potrebu chrániť ich. Počas štyroch dní v Športcampe zaregistrovali vyše tisíc ľudí. Niektorí ,,tradiční“ sem už chodia so svojimi veľkými deťmi, no mnohí sem zavítali na vlastnú päsť po prvý raz.
A či sa uskutoční toto podujatie i budúce leto? ,,Samozrejme,“ ani chvíľku neváha s odpoveďou predseda Klubu Rysy Poprad – Vysoké Tatry Ján Pavlovčin, ,,a určite nie ako nostalgická spomienka pre sta-rých Rysákov, ale najmä pre mladých, pre ktorých túto akciu vždy pri-pravujeme. A s chystaním 47. ročníka začíname už hneď zajtra.“
