Reklama
Reklama

Naozaj štát stratil?

Nedávno sa prevalila ďalšia „kauza“, v ktorej mala nekompetentnosť vlády pripraviť SR v súvislosti s predajom akcií SPP o 7,7 miliardy korún. Pri vynorení takéhoto zdanlivo jednoznačného sústa sa na stránkach našej tlače vynorilo mnoho „odborníkov“.
Počet zobrazení: 1369

Nedávno sa prevalila ďalšia „kauza“, v ktorej mala nekompetentnosť vlády pripraviť SR v súvislosti s predajom akcií SPP o 7,7 miliardy korún. Pri vynorení takéhoto zdanlivo jednoznačného sústa sa na stránkach našej tlače vynorilo mnoho „odborníkov“.

Tibor Bucha v príspevku Zodpovední Mikloš, Jusko, Kohútiková (SLOVO 31-32/2002) naznačuje temnú konšpiráciu vlády. Jeho argumentácia má dva základné kazy: vôbec nie je schopný povedať, kto by na zmienenej kurzovej strate mal profitovať, a hneď na začiatku sa ironicky uškŕňa nad poznámkou vicepremiéra Ivana Mikloša, že vláda má v procese privatizácie zabudovaný tzv. prirodzený hedžing, keď akcie rozvodných závodov a Slovenskej poisťovne predala v euro, kde zase pri danom pohybe kurzu získavame. Oslabenie dolára na svetových trhoch takmer bez výnimky sprevádza posilnenie eura a naopak, takže tento druh hedžingu pri zachovaní rovnakého časového horizontu výmeny do koruny a rovnakého objemu prostriedkov naozaj funguje.

Autor prichádza s ďalšími „dôkazmi“ o nekompetentnosti vlády. Vraj konzorcium Gazprom, Gaz de France a Ruhrgas „najskôr samo muselo dať pokyn bankám na nákup 2,7 mld. USD a prevod z eura tiež nie je z ich pohľadu zadarmo“. Plynárenské firmy pracujú s obrovskými tokmi dolárov, pretože s plynom sa obchoduje v tejto mene, a eurá meniť nepotrebujú. Ak si T. Bucha predstavuje, že sedia na hotovosti v hodnote 2,7 mld. dolárov, ktorú v jednom okamihu menia, tak o medzinárodnom finančnom manažmente toho veľa nevie. Ďalej sa dozvedáme, že „stačilo uplatniť zdravý sedliacky rozum a do zmluvy zakotviť jasnú podmienku: chceme 2,7 mld. dolárov alebo 130 mld. Sk – podľa toho, čo bude k danému termínu podpisu zmluvy pre Slovensko znamenať viac vo finančnom vyhodnotení“. Nákupca podielu v SPP by však niesol z jeho pohľadu nevyhnutnú kurzovú stratu, v teoreticky neohraničenom pásme. Takéto niečo by žiaden investor nepodpísal. Ak by sme aj uvažovali o klauzule, ktorá by formulovala dorovnanie kurzovej straty SR o pomernú čiastku straty hodnoty koruny voči doláru, potom by pri väčšej výhodnosti transakcie v korunách musel investor naraz meniť doláre do koruny, a to v objeme 2,7 miliardy!

Ak by na také čosi pristúpil a za slovenskú stranu celú transakciu garantoval Bucha, odsatie 130 mld. Sk z trhu v priebehu niekoľkých dní, by spôsobilo taký krátkodobý nedostatok peňazí a šialený kurzový výkyv, že by autor spomínaného článku poliaty smolou a operený skončil na ražni s láskou darovanom svorne importérmi i exportérmi, predstaviteľmi kolabujúcich bánk i občanmi, ktorí by sa nemohli dostať k svojim vkladom. Na porovnanie: NBS v prípade prudkých jednodňových výkyvov v kurze oproti euru obyčajne intervenuje sumou od desať do dvadsať miliónov eur. Jej devízové rezervy sa pred prítokom prostriedkov z predaja podielov v strategických podnikoch pohybovali na úrovni okolo troch miliárd dolárov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama