Sociálna demokracia a jej výzvy

Čo to znamená hovoriť o sociálnej demokracii v roku 2002? Aký význam a prínos môže mať pre nás účasť na ideologickej diskusii o budúcnosti tohto myšlienkového prúdu na pozadí globalizácie?
Počet zobrazení: 973

Čo to znamená hovoriť o sociálnej demokracii v roku 2002? Aký význam a prínos môže mať pre nás účasť na ideologickej diskusii o budúcnosti tohto myšlienkového prúdu na pozadí globalizácie?

Schopnosť prispôsobiť sa zmenám a rozličným politickým, kultúrnym a sociálnym podmienkam umožnila demokratickému socializmu stať sa politickou silou zakotvenou vo všetkých kútoch sveta. Nijaká politická ideológia nemala taký úspech v prenikaní do takých rozdielnych kultúr, ako je kultúra africká, ázijská alebo latinskoamerická.

Alternatíva voči liberalizmu

V priebehu celého 20. storočia bol boj za socializmus vnútorne prepojený s politickou a ekonomickou demokratizáciou mnohých spoločností, znižovaním nerovností ako dôsledku ka-pitalistického systému, rozšírením práv pracujúcich, bojom pro-ti diktatúram atď. Bol aj hlavnou alternatívou voči demokratickému liberalizmu. Práve v tomto zmysle americký socialista Michael Harrington v knihe Minulý a budúci socializmus tvrdí, že „demokratické socialistické hnutie urobilo pre ľudstvo viac (z duchovnej a materiálnej stránky) ako ktorékoľvek iné politické a sociálne hnutie na svete“. Stačí si pozrieť správu Rozvojového programu OSN (UNDP), podľa ktorej z pätnástich krajín s naj-vyšším ukazovateľom ľudského rozvoja prevládal sociálnode-mokratický model v jedenástich.

Sociálna demokracia bola hlavnou politickou silou aj v politickom vývoji Latinskej Ameriky. Takto orientované strany stáli od svojich začiatkov ako demokratické revolučné strany, dedičky aprizmu, mexickej revolúcie, amerického New Dealu a európskeho socializmu na čele sociálnych hnutí za demokraciu a sociálnu spravodlivosť. Z týchto organizácií sa stali reálne alternatívy moci, ktoré v mnohých krajinách vyhrali voľby. Ako vládne strany vytvorili model stimulovaný rozmachom keynesovstva a odporúčaniami a návrhmi Hospodárskej komisie pre Latinskú Ameriku (CEPAL).

Sociálnodemokratický model alebo „sociálnodemokratický kompromis“, ktorý spočíval na princípe: zmiešaná ekonomika + sociálny štát + politická demokracia, predpokladal, že kapitalizmus sa dá reformovať a transformovať na socialistické zriadenie so zachovaním zastupiteľskej demokracie. Sociálni demokrati si takto začali budovať ekonomické a sociálne politické štruktúry, ktoré neviedli len k modernizácii hospodárstva, ale aj k významnému zlepšeniu životných podmienok pracujúcich, ktorí počas obdobia nadvlády agro-exportnej triedy a majiteľov pôdy zostali vylúčení z rozhodovania.

Kríza kreativity a obnova

Kríza etatizmu, sociálneho štátu a sociálnodemokratického kompromisu vôbec spôsobila, že štáty začali čeliť neolibera-lizmu v podradných podmienkach. Sociálna demokracia akoby strácala svoju transformačnú podstatu a schopnosť prichádzať s novými návrhmi, čo spôsobilo, že sa často dala obtiažne odlíšiť od iných myšlienkových prúdov. Dokonca aj sociálnodemokratické vlády realizovali politiku štrukturálnej adaptácie presadzovanú konzervatívcami. Smutné dedičstvo neoliberalizmu je, žiaľ, evidentné. Rozklad vládnych sociálnych programov, priva-tizácia verejných služieb a zanedbanie poľnohospodárov spôsobili rozšírenie chudoby. Podľa CEPAL počet chudobných v Latinskej Amerike narástol zo 135 miliónov v roku 1980 na 204 miliónov v roku 1997.

Keď začiatkom 90. rokov začala ofenzívna neoliberálna politika strácať vo svete na sile a konzervatívne strany preukázali svoju neschopnosť riešiť hospodársku krízu a jej sociálne dôsledky, vytvorili sa podmienky na nástup socialistických strán, aspoň z pohľadu volieb. V Európe sa socialisti vrátili k moci v Holandsku, Nemecku, Francúzsku a Taliansku. Dôležité víťazstvá si ľavica vydobyla aj v Latinskej Amerike – v Čile, Argentíne, Dominikánskej republike, v Uruguaji, Brazílii a Kolumbii.

Ľavica začala na seba preberať zodpovednosť za vybudova-nie alternatívneho modelu voči neoliberalizmu, ktorý by spojil klasické hodnoty rovnosti, solidarity a slobody s novými podmienkami prichádzajúcimi s globálnym kapitalizmom. Samotná Socialistická internacionála vytvorila Komisiu pre globálny pokrok na čele s bývalým španielskym premiérom Felipem Gonzálezom s cieľom zadefinovať novú platformu myšlienok a návrhov, ktoré by odpovedali na výzvy nového storočia.

Socializmus pre budúcnosť

Zmeny v spoločnosti prameniace z technologickej revolúcie, postupné vymiznutie robotníckej triedy, šírenie sociálnych požiadaviek a formovanie skupiny vlastníkov vedomostí sú okolnosti, ktoré ovplyvňujú diskusiu o budúcnosti socializmu. Jeho definícia sa musí zakladať na ideách a programoch 21., a nie 19. storočia. Socializmus znamená oveľa viac ako len hodnoty francúzskej revolúcie, ako tvrdí F. González. Je dedičom viac ako dvestoročného boja pracujúcich, žien za rovnaké práva, mladých, ochrancov životného prostredia, zápasov za národné oslobodenie v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike.

Jednou z najdôležitejších hodnôt socializmu budúcnosti bude i naďalej rovnosť. Kapitalizmus ako ideológia zahŕňa súhrn hodnôt, ktoré socializmus nemôže prijať: amorálny, nesolidárny a egoistický individualizmus, voľná súťaž prenesená z trhu na všetky ľudské vzťahy, nerovnosť ako kritérium fungovania systému, spoločenský úspech a peniaze ako motivačné prvky ľudskej bytosti. Z tohto pohľadu budú socialistické hodnoty vždy na oveľa vyššej etickej úrovni. Rovnosť neznamená, že všetci by mali byť úplne rovnakí, ale to, aby rovnosť bola v počiatkoch, v nástrojoch rozvoja, ktoré budú zaručovať materiálnu existenciu a ľudskú morálku.

Socializmus je proces alebo stratégia, ktorého cieľom je radi-kálna demokratizácia spoločenského, ekonomického, politického a kultúrneho života. Aká je teda úloha socializmu budúcnosti? Je jeho cieľom zmeniť divoký kapitalizmus na kapitalizmus sociálny s ľudskou tvárou alebo znamená socializmus viac, ako len naprávať nespravodlivosti spôsobené trhom?

Odznelo na konferencii organizovanej Stranou obnovy a sociálnodemokratickej jednoty (PINU-SD) v Hondurase.

skrátila a preložila Judita Takáčová

(dokončenie nabudúce)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984