Hlava štátu ako poistka
Dosiaľ vrátil prezident Rudolf Schuster Národnej rade SR na opätovné prerokovanie 62 zákonov, z toho tretinu v tomto kalendárnom roku. Viacerí politici tvrdia, že tým prekračuje svoje právomoci a mnohé jeho pripomienky sa dajú skôr označiť za obsahové ako technicko-legislatívne.
Nechceme rozoberať odbornú stránku prešľapov, ktorých sa dopustili naši zákonodarcovia, ani lobistické vplyvy pri prijímaní či vracaní jednotlivých zákonov. V každom prípade sa však nevyhneme konštatovaniu, že hlava štátu v tomto prípade plní úlohu poistky a už viackrát zachránila parlament pred blamážou, keď by znovu musel korigovať legislatívny nezmysel ešte pred tým, ako príslušný zákon vstúpil do platnosti, prípadne sa vyhne opletačkám na Ústavnom súde.
Druhá komora luxusom
Schusterov predchodca Michal Kováč využil v tomto smere svoju právomoc 36-krát a Václav Havel od roku 1993 iba v 26 prípadoch. Lenže súčasný najvyšší štátny činiteľ na Slovensku má k dispozícii rozsiahlu novelu Ústavy SR z roku 1999, ktorá mu síce viaceré právomoci odobrala, ale iné posilnila. Umožňuje, aby do 15 dní odvtedy, čo mu doručia novú právnu normu, rozhodol o jej vrátení poslancom, ak sa domnieva, že je v rozpore s ústavou alebo nevýhodná pre štát a spoločnosť. Pri opakovanom prerokovávaní v parlamente je na opätovné schválenie sporného zákona nevyhnutný súhlas väčšiny zo všetkých poslancov (už nielen prítomných) – teda prinajmenšom 76.
Pokiaľ ide o nepomer medzi počtom vrátených zákonov slovenským a českým prezidentom, treba povedať, že u našich západných susedov majú na legislatívne nepodarky inú brzdu – ešte jeden ústavný inštitút navyše, nazývaný Senát. Alebo ak chcete, pridrahú záložňu pre vyslúžilých politikov. Z jej existencie majú mnohí v Prahe ťažkú hlavu a seriózne sa diskutuje o jej zrušení. Slovensko išlo pred desiatimi rokmi našťastie inou cestou, rozhodlo sa, že pre takú malú krajinu by bolo zriadenie druhej komory parlamentu luxusom.
Vágny text, široké pojmy
V osemnástke vrátených zákonov, ktoré majú poslanci ,,ošetriť“ na svojej poslednej pracovnej plenárnej schôdzi 19. augusta, je aj novela Trestného zákona z tvorivej dielne pravicových poslancov Petra Tatára, Petra Osuského a Františka Šebeja (všetci z OKS). Bez toho, aby sme spochybňovali zločiny, ktorých sa dopustil predchádzajúci režim najmä v 50. rokoch, jej text je vágny už tým, že pripúšťa, aby sa za verejné prejavovanie sympatií ku ,,komunizmu“ dal považovať i povzdych v krčme nad pivom, ako pred novembrom 1989 na Slovensku dobre fungovali JRD. Trestať niekoho sadzbou od pol do troch rokov väzenia len za vyjadrenie názoru, ktorý by v praxi neuplatňoval (aj keď v tomto za vlasy pritiahnutom, no teoreticky možnom prípade by sa za to pokladalo hoci i rozorávanie lánov družstevným traktorom), nie je v súlade s našou ústavou ani s medzinárodnými dohovormi o ochrane ľudských práv a slobôd. Navyše ,,komunizmus” je taký široký pojem, že si ťažko predstaviť, kto okrem bývalých vedeckých pracovníkov Ústavu marxizmu-leninizmu by mal posudzovať, čo sa bude považovať za jeho šírenie. ,,Bezúhonný“ štátny úradník s ultrapravicovým presvedčením alebo ,,nezávislý“ sudca neoľudáckeho zamerania?
Rudolf Schuster tak ako v tejto kauze, aj v ďalších dvoch neodporúča úpravu, ale celkové neprijatie právnych noriem. Ide o zákony o podmienkach spôsobilosti pre činnosť v spravodajských službách a o zverejňovaní dokumentov ŠtB a o založení Ústavu pamäti národa (ÚPN). Oba návrhy predložil poslanec Ján Langoš (DS). V prvom prípade aj odborníci na túto problematiku, ktorí nemajú dôvod drukovať bývalej tajnej bezpečnosti, upozorňujú, že môže dôjsť k znefunkčneniu SIS. Jej služobne starší zamestnanci prešli začiatkom 90. rokov prísnymi previerkami (Langoš bol vtedy federálny minister vnútra), osobitne ,,špecialisti“ na boj s tzv. vnútorným nepriateľom museli odísť. No zákon sa netýka iba bývalých eštebákov, ale všetkých zamestnancov tohto rezortu spred roku 1989 vrátane radových policajtov, vočov, sekretárok či Hudby Ministerstva vnútra SSR.
Nech hodí kameňom...
Sotva by sa našli rozumné vecné námietky proti zriadeniu ÚPN, napokon viacero susedných krajín ho už dlhší čas má. Ide iba o to, s akými cieľmi a akým spôsobom sa má kreovať. Nielenže v jeho orgánoch nemôžu sedieť niekdajší komunisti, ale ani bývalé iskričky, pionieri, členovia zväzu filatelistov, Červeného kríža, ale aj Strany slobody a Strany slovenskej obrody, ktorých teraz nájdeme i v ministerských a iných významných kreslách. Existuje vôbec ktosi zo súčasných ústavných činiteľov, ktorý by nebol v daktorej z desiatok členských organizácií Národného frontu? Ak áno, prečo práve on by mal byť ten najčistejší, ktorý by rozhodoval o tom, ako treba hodnotiť naše dejiny a pôsobenie jednotlivých občanov v rokoch 1939 až 1989? ÚPN bude mať právo aj iniciovať na prokuratúre a súde konania voči tým, ktorí sa dopustili komunistických zločinov. Ako však upozorňuje generálna riaditeľka Sekcie legislatívy Kancelárie prezidenta SR Mária Dreninová, podľa tohto zákona sa dajú postihovať iba niekdajší vysokí predstavitelia, bežného občana za rovnaký čin nemožno potrestať.
Vrátenie spomínaných zákonov do parlamentu vyvolalo v predvolebnej atmosfére u pravicových politikov i novinárov vlnu útokov. Obviňujú Schustera, že tak postupuje preto, lebo bol členom Ústredného výboru KSS a teraz ,,svojím konaním znižuje autoritu funkcie prezidenta republiky“. Neostáva nič iné, iba súhlasiť s hovorcom hlavy štátu Jánom Fülem, ktorý sa v tejto súvislosti pre týždenník SLOVO o Jánovi Langošovi vyjadril: ,,Mal by sa zrejme viac venovať príprave týchto zákonov ako siláckym vyhláseniam. Potom by sme v nich možno nenašli protiústavné prvky a zjavné náznaky právneho diletantizmu.” Nielen Langoš, no aj ostatní poslanci NR SR dostanú 19. augusta možnosť reparátu.
