Bingo!
Možno si ten prípad z novín ešte pamätáte: jedného večera sa na Orave vrútili do miestnej krčmy štyri ženy so sekerami v rukách.
Na triesky rozsekali dva hracie automaty. Muži im tu premárnili poslednú výplatu.
Aj ich chlapčiská už pokúšali čerta. Nezamestnaní mládenci, čo dlhé dni čakali na podporu, nahádzali ju ešte v ten večer do mašiny. V dedine to bola udalosť roka. Museli prísť žandári, spísali zápisnicu a ženy stáli pred súdom za poškodenie cudzieho majetku. Sudca ich oslobodil. Konali v hmotnej núdzi a v afekte. Byť vtedy v súdnej sieni, aj mu zatlieskam.
Diagnóza: Automat
Nie je to už zábavka. Dokonca ani vášeň. Zväčša je to už diagnóza. Gembleri sa stali na hre závislí, stratili súdnosť, prirodzený ľudský optimizmus, aj chuť do života. Zostalo len nutkanie hrať. Nik ich už nepresvedčí, že sa z tej skrine sypú peniaze predovšetkým pre štát, pre majiteľa automatov a pre krčmára, ktorý ich umiestnil vo svojom hostinci, a iba na samom ostatku je chudák hráč, snívajúci o malom bohatstve.
Nech si kto chce zriaďuje noblesné kasína, tie ma mrzia najmenej. Ak bývalí veksláci a dnešní vážení podnikatelia v nich prídu aj o gate, na tom mi nezáleží. Nech si len užijú trochu rozkoše, kým ich neodbachnú. Kasína ma mrzia najmenej, tam obyčajný človek nechodí, vlastne, tam ho ani nevpustia. Mrzia ma preplnené bingá s pachom potu, zadymené herne s odratými ruletami a pivom oliate automaty v kútoch pohostinstiev. Bol som neraz v tých mozgolužniach, verte mi, je tam smrad. Zapácha tam hniloba mysle.
Prípad s happyendom
Fredo je urastený mladý muž, vyučený remeselník, slobodný. Po vojenčine niekoľko rokov pracoval na stavbe atómovej elektrárne v Mochovciach. Kým sa stavala. Potom - ako prišlo. Raz u jednej stavebnej firmy, keď tá zanikla, u druhej. Istý čas dochádzal poldruha hodiny denne do Bratislavy a poldruha hodiny späť, čoraz hustejšie však bol bez roboty. Kde sa málo stavia, tam sa málo tesárov uživí. Dni bez roboty sú však veľmi dlhé. Aj vysadávanie pri pive. Začal teda hrať.
Jeho mama mi raz rozpovedala celú hrôzu. Už sa vraj bojí ísť ráno do obchodu. Susedy ju pristavujú: ,,Očuj, Julka, ten tvúj Freda dlhuje nášmu tritisíc, rob niečo.“ ,,Hej, Julča, a či víš, že váš Freda...“ ,,Úfam, Julino, že to dáš do porádku, Freda si poščal od našeho...“
Mama pochodila susedov a zrátala: Fredo dlhoval päťdesiattisíc. Muža v dome nemá, sama už je na dôchodku, dve deti bývajú so svojimi rodinami a majú svoje starosti, Freda je akurát bez roboty... Ako to vráti?
Skladala sa celá rodina. Mladý prisahal, že sa to už nikdy viac nestane. Vydržal. Prípad s happyendom. Len by som nikomu nechcel dopriať byť v koži ženy, pre ktorú synova dlžoba bola závratnou sumou - rovnala sa jej ročnému dôchodku.
Život ako bolesť
Z tej dediny na Záhorí je aj učiteľka, dnes už riaditeľka školy v susednej obci. Jej prvý manžel, známy športovec, emigroval ešte v minulom režime, stal sa v Amerike profesionálom a zrejme sa nemal zle. Doma zanechal dvojo detí a po čase na ne aj zabudol. Žena sa po pätnástich rokoch, stále ešte mladá, štíhla a fajn, znova vydala. Staršiemu synovi prenechala byt, chlapčisko sa práve ovrabčilo, a s mladšou dcérou sa nasťahovala k mužovi. Do roka prehral všetko. Dom, ktorý mal po rodičoch a ktorý si nedávno rekonštruovali, svoje úspory, ženine peniaze, ktoré odkladala dcére na veno, ešte aj pár šperkov, čo mala od mlada. Potom jej napísal lístok a obesil sa.
Za dvadsať rokov mala dvoch mužov, každého iba chvíľu. Inak len povinnosti, deti a učiteľský plat. A bolesť z odchodov.
Ešte raz Orava
Aj tento prípad sa odohral na Orave, roku 1998. Mladí manželia s dcérkou v jedno nedeľné popoludnie sadli do auta a išli do susednej obce pozrieť manželkinu sestru. Po malom posedení, keď si baby ešte hrkútali, odskočili si chlapi na pivo.
Paľo, ten čo prišiel švagrovcov navštíviť, si dal len malé, veď večer bude jazdiť. Ako lovil vo vrecku peniaze, vytiahol aj niekoľko desaťkorunáčok. Pivo dopil a do automatu nahádzal tých pár mincí, vraj len zo špásu, čo to spraví. Potom si pri výčape rozmenil stovku. Ešte raz. A ešte raz. Keď ho švagor prehováral, aby prestal, odsekol, že teraz by to bol hriech, akurát mu ide sypať. Nesypalo, iba peňaženka už bola prázdna. Švagor mu stovku požičal, že idú napoly. Ešte to nevyšlo! Už je balík na krajíčku, kričal Paľo, akoby bol pod parou. Lenže ani švagor pri sebe viac peňazí nemal.
,,Daj si pivo, hneď som späť!“ povedal Paľo a bežal k švagrovcom požičať si od ženy stovku. Vo chvíli sa vrátil, rozmenil bankovku na mince a vrhol sa k mašine. Švagra to už prestalo baviť. Ani si nedal druhé pivo, len zašomral: ,,Paľo, keď dohráš, príď. Navečeriame sa.“ Paľo ho predbehol. Náhlil sa k žene a pýtal si ešte raz sto korún. Nedala mu. Darmo aj zahrešil, nedala.
Okolo automatu už postávalo niekoľko zvedavcov, keď Paľo dobehol, naštvaný a bez koruny. Jeden mu dal na pivo, druhý objednal pol deci, tretí sa pridal do hry, nahádzal pár desaťkorunáčok, že idú na polovicu, veď to už naozaj musí sypať. Pol krčmy sa zišlo v tom kúte, ešte traja pridali niekoľko mincí, aby skúsili šťastie. Nič. Akurát sa Paľo stihol nacengať.
Nakoniec sa v hanbe a hneve pobral k švagrovcom. Večerať odmietol, nechutilo mu. Zožierala ho zlosť. Takú hanbu mu urobila! Jemu museli v krčme platiť! Zaňho do automatu hádzať, vraj napoly! Tam sa nemôže viac ukázať!
Švagor ich odviezol a ich autom sa vrátil aj späť. Ráno Paľa vyzdvihne, pôjdu spolu do roboty. Len čo odišiel, Paľo zasa pýtal stovku od ženy: ,,Daj, skúsim v našej krčme, nemôžem mať smolu celý večer.“
Nedala. Plesol dverami a pobral sa do hostinca. Doma nie je problém, každého tu pozná, požičajú. Chlapov však bolo poriedko, ledva vyžobral stovku. Za dvadsať si kúpil pivo a pol deci, ostatné nahádzal do automatu. Nič. Pochytila ho zlosť, že by dakoho zabil.
Prišiel domov. Keď zbadal ženu, uvedomil si, že ona je všetkému na vine. Nepožičala. Schytil kuchynský nôž a dopichal ju.
Stačila ešte vybehnúť na dvor a volať o ratu. Keď prišli policajti a sanitka, bolo po nej. Paľo kľačal na gangu a plakal.
V niektorých dedinách obecné rady automaty zakázali. Dokonca aj v celých okresoch. Neuspeli. Na súde prehrali. V demokracii a trhovom hospodárstve nemožno predsa obmedzovať slobodné podnikanie!
Zákonodarcovia, preboha...!
