Zelený chlieb
Najkontroverznejšie prezidentské voľby v histórii Bolívie, ktoré sa minulý týždeň konali zároveň s voľbami do dolnej komory bolívijského parlamentu, prebehli v čase extrémnej chudoby, rozmáhajúcej sa kriminality a narastajúcej politickej korupcie v krajine.
Podľa predbežných výsledkov voľby hlavy štátu vyhral pravicový liberál Gonzalo Sánchez de Lozada, bývalý prezident a majiteľ najväčšej banskej spoločnosti z Národného revolučného hnutia (MNR) so ziskom mierne nad 22 percent. Za ním skončili populistický pravičiar a líder Novej republikánskej sily (NFR) Manfred Reyes Villa s predbežným ziskom 20,95 percenta a radikálny ľavicový vodca pestovateľov koky Evo Morales z Hnutia za socializmus (MAS) s 20,87 percenta, čo je iba o 1948 hlasov menej, ako získal Reyes Villa. Práve takýto tesný výsledok ešte môže riadne zamiešať karty. Ľahko sa totiž môže stať, že po spočítaní všetkých voličských hlasov ústrednou volebnou komisiou, postúpi do druhého kola volieb, v ktorom bude o budúcom prezidentovi rozhodovať bolívijský parlament, práve Morales.
Tento 42-ročný roľnícky vodca dnes stojí na čele piatich federácií producentov koky, ktoré zahŕňajú 35 tisíc rodín pracujúcich v stredobolívijskom regióne Chapare, poznačenom obrovským násilím. Kým pestovatelia koky tvrdia, že táto rastlina tvorí ich jediný zdroj obživy, vláda považuje ich plantáže za ilegálne, zamerané na spracovanie kokaínu určeného na obchod s drogami. V Chapare v posledných dvoch rokoch padlo za obeť zrážok medzi vojenskými a policajnými príslušníkmi a pestovateľmi koky vyše 20 ľudí a desiatky ich bolo zranených. Morales v tejto súvislosi niekoľkokrát počas svojej kampane vyhlásil, že „koka z Chapare bude legálna“.
Na nečakaný Moralesov úspech vo voľbách mali obrovský vplyv aj výroky amerického veľvyslanca v Bolívii, ktorý verejne vyzýval obyvateľov tejto krajiny, aby nevolili kandidáta MAS pod hrozbou zastavenia hospodárskej pomoci a zablokovania amerických trhov pre bolívijské výrobky. Kým dva mesiace pred voľbami prieskumy verejnej mienky vykazovali pre Moralesa iba deväť percent preferencií, vo voľbách ich získal vyše dvadsať. Veľvyslanca USA preto nie nadarmo označili za „šéfa volebnej kampane MAS“. A tak aj vďaka nemu by sa Morales mohol stať prvým kandidátom indiánskeho pôvodu uchádzajúcim sa v parlamente o post hlavy štátu, kde väčšinu tvoria práve obyvatelia indiánskeho pôvodu a v ktorom od jeho vzniku v roku 1825 neustále vládli politickí a vojenskí predstavitelia bielej alebo zmiešanej pleti.
