Program a schopnosti improvizácie

Idea pokroku akoby zakódovaného vo veciach samých, predstava, že dejiny "sú" procesom nevyhnutného zlepšovania životných podmienok, už dávno stratila presvedčivosť. Dávno vieme, že vzostup i úpadok sú rovnako reálnymi možnosťami a závisí od nás, od našej vôle a schopnosti, ktorá z týchto možností sa stane skutočnosťou.
Počet zobrazení: 1081

Idea pokroku akoby zakódovaného vo veciach samých, predstava, že dejiny "sú" procesom nevyhnutného zlepšovania životných podmienok, už dávno stratila presvedčivosť. Dávno vieme, že vzostup i úpadok sú rovnako reálnymi možnosťami a závisí od nás, od našej vôle a schopnosti, ktorá z týchto možností sa stane skutočnosťou.

Práve uvedomovaním si spoločenského vývoja ako výberu medzi alternatívami a ako realizácie možností, sa politika stáva sférou, kde môžeme klásť nároky na spoločnosť, kde môžeme formulovať svoje predstavy o tom, ako by spoločnosť mala fungovať. Plnohodnotná politika nemôže byť len "udržiavaním" alebo "údržbou" daných mocenských mechanizmov, nedá sa robiť bez programu, bez vytyčovania určitých cieľov, smerov postupu a definovania prostriedkov a ciest na ich dosiahnutie. Zároveň vieme, že spoločenský vývoj sa nedá "plánovať", že ani to najdôkladnejšie poznanie nedovolí presne predvídať. Tak ako je politika realizáciou programov, tak isto je aj schopnosťou improvizácie, schopnosťou reagovania na neustále nové problémy. Úspešná politika teda predpokladá programovosť a schopnosť improvizácie, zakladá sa na poznaní, jej výkon si však vyžaduje zručnosti.

Politické poznanie a zručnosti

Politika je teda jednotou poznania a zručností. Nestačí len jedno - poznanie samo, pokiaľ nie je schopné udržať väzbu s realitou mocenských vzťahov, veľmi rýchlo skĺzne do prázdneho moralizovania, odcudzí sa skutočnosti. Zručnosť bez poznania, bez principiálnosti, sa zasa rýchlo stráca v detailoch, alebo sa redukuje na zaisťovanie si mocenskej pozície, prípadne na obstarávanie materiálnych výhod pre "svojich". Organická politika teda potrebuje vždy nové syntézy programovosti a schopnosti improvizácie. Skĺbenie týchto dvoch dimenzií politiky je osobitne dôležité v obdobiach, keď sa menia základné rámce politickej činnosti.

Nové možnosti politiky

V súčasnosti sa radikálne menia podmienky politického konania. Najvýraznejšou charakteristikou novej situácie je zníženie moci národných štátov. Procesy globalizácie, vytváranie mohutných integračných zoskupení postupne zbavujú štát dominantného postavenia pri určovaní rámcových podmienok života občanov. Predchádzajúce obdobia boli v znamení zvyšovania infraštruktúrnej moci štátu. Štát ako suverén chcel dostať pod kontrolu všetky aspekty sociálneho života. Dnes sa štát stáva jednou z mnohých foriem organizácie spoločnosti a svoje postavenie si musí obhájiť vo veľmi tvrdom zápase, pričom kritériom úspešnosti je efektívnosť.

V súvislosti s procesmi globalizácie sa strácajú rozdiely medzi vnútornou a zahraničnou politikou, dokonca činnosť vlád sa dnes presúva do oblastí, ktoré boli kedysi doménou "zahraničnej politiky". Ide predsa o to, pritiahnuť čo najviac investícií (a všetci veľkí investori sú dnes fakticky "zahraničnými" investormi), ide o to zabezpečiť vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť, chrániť životné prostredie, udržiavať integritu a kultúrnu identitu spoločnosti. Toto všetko sa dnes nedá urobiť osobitne, ale len v kontextoch globalizujúceho sa sveta. Vnútornú bezpečnosť je dnes možné zabezpečiť len medzinárodnou spoluprácou, tak isto aj ochrana životného prostredia už dávno nie je "vnútornou" záležitosťou jednotlivých štátov. Stačí, keď si pripomenieme dôležitosť boja proti drogám a možnosti jednotlivých štátov úspešne obstáť v tomto boji. Proces globalizácie zasahuje nielen ekonomiku, ale aj médiá a kultúru.

Paradoxy globalizácie

Proces globalizácie má však paradoxné podoby: rast vzájomnej závislosti ekonomík, politických systémov a kultúr nevedie automaticky k zvyšovaniu poriadku vo svete, skôr naopak, sme svedkami neustále sa rozširujúcich zón anarchie, a to tak z geopolitického ako aj zo sociálneho hľadiska. Oslabenie štátu vedie k tomu, že spoločnosť priamo ovládnu záujmové zoskupenia ("mafie"), ktoré uznávajú len "princíp sily" alebo situačnej dohody a nepotrebujú už priame politické sprostredkovanie. Takto sa celé sféry spoločenského života dostávajú mimo sféru politiky. Práve procesy globalizácie znemožňujú, aby štát realizoval svoju úlohu tvorcu a garanta poriadku.

Politika sa nachádza v paradoxnej situácii: zdá sa, že neustále sa rozširuje paleta problémov, a zároveň máme stále menej možností ich riešiť. Zároveň sa oslabuje "sila" hodnôt; politika musí počítať s tým, že volič uvažuje viac o dôsledkoch konania politikov a nie o deklarovaných princípoch. Zároveň však práve v oblasti politiky sa zreteľne pociťuje hodnotové vákuum. Neprítomnosť hodnôt sa potom nahradzuje "mediálnymi prezentáciami" politikov, ich premenou na "hviezdy" šoubiznisu.

Diverzifikácia cieľov

Tradičné socialistické a sociálnodemokratické programy sa orientovali na ovládnutie štátu: štát "strážil" trh, vyrovnával jeho nedostatky, vytváral predpoklady jeho fungovania. Základnými nástrojmi boli zásahy štátu do ekonomiky, modernizačné programy, podpora dopytu, sociálne programy.

Stratégie, ktoré kladú do stredu politiky "boj o štát" dnes zreteľne narazili na svoje hranice - sociálny štát je príliš nákladný, príliš pomaly reaguje na novú situáciu. Okrem toho, a to je vlastne to najdôležitejšie, štát už nie je základným rámcom ekonomiky, a preto ani nemožno jeho prostredníctvom ekonomiku ovládnuť. Globalizovaný trh sa stal dominantným spôsobom koordinácie ekonomických činností.

Zároveň sa mení povaha politických aktérov. Tradične sa za základných aktérov politiky považovali jasne určené sociálne skupiny, triedy alebo stavy. Politika bola vlastne zápasom "tried" o usmerňovanie procesov prerozdeľovania a rozdeľovania spoločenského produktu. Politické strany vystupovali primárne ako "zástupcovia" sociálnych skupín, reprezentovali ich záujmy.

V súčasnosti sa mení spôsob sociálnej diferenciácie. Rozdiely sa zachovávajú, avšak bez toho, aby sa vytvárali sociálne skupiny s jasne vyhraneným "vedomím" spoločných záujmov. Dochádza k rozmazávaniu hraníc medzi sociálnymi skupinami. Tým aj politické strany akoby strácali svoju tradičnú "klientelu".

Transformujúce sa krajiny

Základným problémom ľavicového politického myslenia vo všeobecnosti je vyrovnávanie sa s faktom, že trh ako forma koordinácie ekonomických činností nemá nijakú racionálnu alternatívu. Osobitne sa tento problém prejavuje v transformujúcich sa krajinách, kde realistické posudzovanie silných a slabých stránok trhu je často oslabované podčiarkovaním jeho slabín a tendenciami "prikrášľovať" minulosť plánovaného hospodárstva. Ľavicové politické zoskupenia v transformujúcich sa krajinách musia prekonať nedôveru k trhu, prestať neustále diskutovať o jeho slabinách. Politika apelovania na obavy ľudí má svoje hranice a je načase, aby aj ľavica videla premeny nie ako ohrozenie, ale ako šancu. Uvedomovanie si možností a silných stránok trhu však nemožno stotožniť s tézou, že trh sa môže stať integračným základom spoločenského života. Kooperatívnosť, solidarita a egoizmus nie sú prírodnými "danosťami" ľudskej povahy, ale do značnej miery závisia od inštitucionálnych rámcov, v ktorých prebieha ľudské konanie. Politika dnes nie je o individuálnej morálke, ale predovšetkým o fungovaní inštitúcií. Spontánnosť je obyčajne až dôsledkom dobre projektovanej inštitúcie. Úspech reforiem závisí od schopnosti "dať do poriadku" štát. Zároveň štát musí hrať aktívnu úlohu, zostáva zdrojom iniciatív aj vo sfére hospodárstva. Cieľom modernizácie štátu je vytvoriť dobre fungujúci modernizujúci štát. Kvalita právneho vedomia, ktorá je bytostne spojená s kvalitou fungovania štátu, je pre úspech transformácie rovnako dôležitá ako duch podnikavosti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984