Česko-slovenská atómová sága

Jadrová energetika od svojich prvých krokov koncom 30. rokov nášho storočia bola neoddeliteľným putom spätá s výrobou atómovej bomby a používaním rádioaktívnych látok pre vojenské účely. S tým súvisí aj tzv. mierové využívanie atómovej energie, kde nezriedka vlastne išlo o kamuflovanie výroby plutónia pre nukleárne zbrane.
Počet zobrazení: 1263

Jadrová energetika od svojich prvých krokov koncom 30. rokov nášho storočia bola neoddeliteľným putom spätá s výrobou atómovej bomby a používaním rádioaktívnych látok pre vojenské účely. S tým súvisí aj tzv. mierové využívanie atómovej energie, kde nezriedka vlastne išlo o kamuflovanie výroby plutónia pre nukleárne zbrane.

Nešťastím vtedajšieho Československa bolo, že po vojne sa dostalo do zóny sovietskeho vplyvu a vlastný jadrový program začalo realizovať práve v 50. a 60. rokoch, v tomto atómovo najhrozivejšom období studenej vojny. V propagačnom materiálne z roku 1988 sa hovorí: "Výstavba jadrových elektrární je jedným z konkrétnych dôkazov internacionálnej spolupráce medzi Československom a Sovietskym zväzom. Projekty našich jadrových elektrární sa zrodili na stoloch sovietskych projektantov, časť dodávok na výstavbu a prevádzku jadrových elektrární k nám prichádza zo Sovietskeho zväzu. Neodmysliteľnou súčasťou kolektívu budovateľov každej našej jadrovej elektrárne sú pracovné tímy sovietskych špecialistov."

Kam išiel česko-slovenský urán

Za tzv. najťažšie politické zločiny proti ľudovo - demokratickému zriadeniu a socializmu sa trestalo v pracovných táboroch najčastejšie prácou v baniach. Aj spomedzi baníckych lágrov však boli najtvrdšie tie, kde sa ťažila uránová ruda, potrebná pre jadrový priemysel. Ťažiť urán bolo nutné. Už 23. novembra 1945 bol totiž medzi ZSSR a ČSR podpísaný kontrakt upravujúci výber, ťažbu a dodávky rádioaktívnych surovín. Zmluva mala jednu základnú podmienku: výlučným obchodným partnerom v tejto oblasti je ZSSR. Sovietsky zväz tak za pomerne lacný peniaz získal celú československú výrobu uránu.

V prírode sa však väčšinou vyskytuje urán 238, ktorý nie je na rozdiel od uránu 235 vhodný na štiepnu reakciu. Okrem toho podiel rudy v hornine je spravidla veľmi nízky. Musí sa teda pristupovať k triedeniu na rudu a hlušinu, ktoré sa najčastejšie vykonávalo a vykonáva priamo na mieste ťažby, aby náklady na prepravu boli čo najnižšie.

Obidva druhy (izotopy) uránu sú rádioaktívne a reťazcom vedľajších produktov prispievajú k zvyšovaniu stupňa ožiarenia a tým aj k zdravotnému zaťaženiu baníkov a celého okolia. Zamestnanci, v našom prípade politickí väzni boli vďaka pôsobeniu rádioaktívneho prachu a radónu vystavení značnému riziku ochorenia na rakovinu pľúc.

Podľa výskumov, z 4043 baníkov, ktorí nastúpili do práce v uránových baniach v období medzi rokmi 1948 a 1968 a pracovali tam v priemere 10 rokov, ochorelo do roku 1980 dvanásť percent na rakovinu pľúc. Okrem výskytu rakoviny pľúc sa však u baníkov z uránových baní vyskytlo väčšie množstvo basaliomu - druh rakoviny kože.

Podozrenie o JE Jaslovské Bohunice

U nás vyťažený urán sa po roku tzv. predspracovania exportoval do bývalého Sovietskeho zväzu. Podľa dostupných informácií je však jasné, že ako palivo pre našu prvú jadrovú elektráreň A - 1 v Jaslovských Bohuniciach bolo používané palivo - urán - výlučne dodávané Sovietskym zväzom.

A tak sme sa dostali až k prvej jadrovej elektrárni v Československu. Jadrová elektráreň A - 1 v Jaslovských Bohuniciach mala overiť možnosti využívania reaktorov na prírodný urán. Ako sa uvádza v jednom z mnohých propagačných materiálov jadrovej energetiky z tej doby: "vzhľadom na domáce zdroje uránovej rudy bol v danom období takýto typ reaktora výhodný". Palivo reaktora totiž nebolo nutné obohacovať a využiť sa dal aj menej vhodný urán 238.

Autor je hovorca hnutia Greenpeace

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984