Chýba komplexný program prevencie kriminality

V minulosti ste pôsobili ako vojenský sudca, advokát, teraz ste prokurátorom. Ako by ste charakterizovali tieto zmeny? Vo funkcii sudcu som pôsobil vyše dvadsať rokov a v živote by mi nenapadlo, že by som mal sudcovský talár zavesiť na vešiak. Okolnosti sa však koncom roku 1995 vyvinuli tak, že som od bývalého predsedu najvyššieho súdu profesora Planka dostal ponuku, aby som tam pôsobil ako radový sudca.
Počet zobrazení: 2592

MILAN HANZEL

Narodil sa 21. apríla 1947 v Košiciach. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa neskôr venoval aj vedeckej ašpirantúre v odbore trestného práva a kriminalistiky. Po štúdiách pôsobil na vojenskej obvodovej prokuratúre a vojenskom obvodovom súde. V roku 1992 ho poverili funkciou štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti SR a v marci počas vlády pod vedením Jozefa Moravčíka zastával post ministra spravodlivosti. V roku 1966 končí so sudcovským povolaním a orientuje sa na advokáciu. Od februára 1999 zastáva funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Svoje odborné poznatky z trestného práva uplatnil aj v činnosti Ústavu štátu a práva SAV. Je ženatý, má dve deti.

V minulosti ste pôsobili ako vojenský sudca, advokát, teraz ste prokurátorom. Ako by ste charakterizovali tieto zmeny?

Vo funkcii sudcu som pôsobil vyše dvadsať rokov a v živote by mi nenapadlo, že by som mal sudcovský talár zavesiť na vešiak. Okolnosti sa však koncom roku 1995 vyvinuli tak, že som od bývalého predsedu najvyššieho súdu profesora Planka dostal ponuku, aby som tam pôsobil ako radový sudca. V dôsledku rôznych hier pán Mečiar dospel k záveru, že nie som na tento post politicky prijateľný. Oznámil mi to vtedajší minister spravodlivosti. Ponúkli mi síce miesto na súde nižšieho stupňa, no vzhľadom na zaujaté postoje som túto funkciu odmietol. Takže mi sudcovský mandát zanikol. Keďže z niečoho som musel živiť rodinu, rozhodol som sa pracovať ako advokát. Napriek tomu, že ma vtedy ponížili a urazili, som svojím spôsobom vďačný, že som dva a pol roka vo výkone advokácie mohol nadobudnúť iný pohľad na činnosť súdov, prokuratúry, polície. Chcel som sa však vrátiť k činnosti štátneho aparátu, nepúšťal som sa preto ako advokát ani do nejakých veľkých sporov. Keď som uvažoval, ako možno pomôcť v situácii marazmu, ktorý tu zavládol, dospel som k záveru, že to je práve prokuratúra, ktorá môže operatívne prispieť k zachovaniu práva. Aj preto som tu.

Na post ministra spravodlivosti v roku 1994 i teraz do funkcie generálneho prokurátora vás nominovala SDĽ. Aké máte väzby na ľavicových demokratov, odkedy sa datujú?

Väzby sú dlhoročné a vychádzajú z mojich osobných známostí napríklad s Ľubomírom Fogašom, Robertom Ficom, Michalom Benčíkom, Pavlom Kanisom či Petrom Weissom. Bolo mi sympatické, že takíto prevažne mladí ľudia s právnickým vzdelaním sa dali dohromady a boli ochotní znášať to, čo sa na ľavicu "hádzalo" po roku 1989. Aj keď som ako sudca a navyše vojak nemohol byť členom SDĽ, pomáhal som tejto strane pri niektorých odborných otázkach. Som ľavicovo orientovaný, máme to v rodine a neviem si predstaviť, že by som mohol istým spôsobom zradiť názory svojho otca alebo deda.

Sudcom Najvyššieho súdu SR JUDr. Lehoťákovi a JUDr. Štefankovi novinári vyčítali angažovanie sa v politike. Vy ste tiež určitou formou boli ako sudca naviazaný na politiku, no tento vzťah sa nemedializoval. Bol vo vašom počínaní a dvoch menovaných rozdiel?

Kým som bol štátnym tajomníkom a sudcom, nepracoval som v SDĽ aktívne, čiže nezúčastňoval som sa na zasadaniach orgánov strany, ani na poriadaných akciách. Treba tiež pripomenúť, že som mal prerušený sudcovský pomer na rozdiel od uvedených pánov sudcov. Ani od sudcu či prokurátora nemožno žiadať, aby nemal svoju životnú filozofiu. Je to jeho osobná vec. Nemá ju však čo verejne publikovať a už vôbec ju nemôže uplatňovať vo svojej odbornej praxi.

Aký bol v minulosti váš vzťah k JUDr. Michalovi Vaľovi?

Osobne sme sa spoznali v roku 1989. Robili sme kandidatúry a mali sme tú istú komisiu, on v Prahe a ja v Bratislave. Bližšie sme sa poznali až v roku 1993, keď prišiel M. Vaľo z Prahy na Slovensko. Nikdy tu však neboli žiadne priateľské vzťahy, nikdy sme spolu nepojednávali, ani neriešili otázky ozbrojených síl a zborov. Ak som niekedy vyhlásil, že ho považujem za dobrého právnika, tak ním skutočne je.

Odvolanie M. Vaľa z funkcie generálneho prokurátora nepodporovali niektorí poslanci za SDĽ, členovia Ústavnoprávneho výboru. Angažovali ste sa osobne za dobrovoľný odchod M. Vaľa z funkcie?

Nie. Ja som si podal úradným postupom žiadosť o uznanie justičnej skúšky za prokrátorskú, vypísal som dotazníky, predložil doklady a požiadal som o pozastavenie výkonu advokácie. Bol som na osobnom pohovore u dr. Vaľa, kde mi povedal, že 21. decembra 1998 ma prijíma do stavu prokurátorov a zaradil ma do funkcie prvého námestníka, teda funkcie, ktorá nebola obsadená dva roky. Na žiadnych politických hrách som sa nezúčastnil a ani hodnoverne nepoznám zákulisie okolo odvolania, či abdikácie M. Vaľa. To, čo bolo okolo jeho osoby v novinách zverejnené, sa mi, priznám sa, nepáčilo.

Máte v súčasnosti informácie, že by bol váš predchodca v kauzách únosu Michala Kováča ml., či zmareného referenda ako prokurátor nečinný, prípadne dokonca svojimi pokynmi maril vyšetrovanie?

Nepovedal by som, že išlo o marenie vyšetrovania. Bol tu istý pokyn pokiaľ ide o referendum, ale v súvislosti s tým, kto má a kto nemá vykonávať prokurátorský dozor. Tento pokyn som vo februári tohto roku zrušil. Pokiaľ ide o pokyny v kauze triptychu Klaňanie troch kráľov alebo ďalších prípadov, písomné pokyny sa nezistili. Mali byť však vydávané ústne pokyny, nie však v tom zmysle, že by malo ísť o marenie vyšetrovania. Možnože počas súčasného vyšetrovania sa zistia iné poznatky.

Ako si vysvetliť, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave JUDr. Róbert Vlachovský, ktorý svojho času nariadil vyšetrovateľom prepustiť zadržaných príslušníkov SIS v prípade únosu mladého Kováča, aj po obnovení vyšetrovania dozoroval tento prípad?

Preskúmali sme všetky pertraktované kauzy. Neboli však také podklady, aby proti dr. Vlachovskému bolo treba vyvodzovať kárne dôsledky. Vznikla istá situácia, keď náš prokurátor i vyšetrovatelia prvý raz pracovali na takej dôležitej kauze, kde vzniklo podozrenie na príslušníkov SIS. Čo sa dr. Vlachovskému veľmi vyčítalo, bolo, že nariadil zmenu vyšetrovateľa. Faktom je, že v tom čase bolo podané trestné oznámenie na vyšetrovateľa, ktorý sa prípadom zaoberal, takže tu sa nedá dr. Vlachovskému nič vyčítať. Keď treba neraz veľmi rýchlo rozhodovať, treba pripustiť, že aj prokurátor sa môže dopustiť nejakej chyby.

Podľa názoru viacerých však menovaný prokurátor zlyhal v rozhodujúcom momente, keď mal vlastne podržať vyšetrovateľov pri zadržaní podozrivých osôb...

Momentálne je rozbehnuté trestné stíhanie v jednej zaujímavej kauze týkajúcej sa bývalého krajského prokurátora v Bratislave. Možno sa nám podarí objasniť zákulisie celého prípadu. V tejto súvislosti som zbavoval mlčanlivosti viacerých prokurátorov, aby ich vyšetrovateľ mohol vypočuť. Nevylučujem, že to môže mať súvislosť s kauzou únosu M. Kováča ml.

Ako sa riešil prípad prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava 1 JUDr. Barilu, ktorému jeho nadriadený odobral možnosť rozhodnúť o podnetoch na bývalého ministra vnútra Gustáva Krajčiho v prípade zmareného referenda?

Pán prokurátor Barila sa v tom čase zachoval veľmi čestne. Stále platí, že ten, ktorý rozhoduje, berie na seba aj zodpovednosť. To bolo aj jednou z príčin, že JUDr. Šumichrast bol z funkcie okresného prokurátora odvolaný. Vzhľadom na postoje i pracovnú angažovanosť bolo, myslím si, na mieste, že do tejto funkcie bol vymenovaný JUDr. Barila. Pokiaľ sa týka JUDr. Šumichasta, ten je radovým prokurátorom na Okresnej prokuratúre Bratislava 1.

Návrh novely trestného zákona, ktorá sa dostala na schválenie parlamentom, časovo zaostáva za deklarovanými potrebami. Nedalo sa predložiť ju skôr?

Prvá verzia návrhu novely uzrela svetlo sveta 31. decembra 1998 s tým, že nás ministerstvo spravodlivosti požiadalo o vyjadrenie stanoviska do 6. januára 1999. Pre krátkosť času som ešte ako námestník generálneho prokurátora oznámil predkladateľovi, že ak treba stanovisko pripraviť kvalitne, nedá sa to urobiť v takej lehote. Do nového termínu - 13. januára vypracoval náš trestný odbor stanovisko, ktoré obsahovalo 27 pripomienok, z ktorých bolo akceptovaných 26 aj pol. Problém spočíva však v tom, či takéto čiastkové novelizácie prinášajú osoh. Pokiaľ som si spracoval analýzu, tak som usúdil, že novokoncipované ustanovenia v oblasti majetkovej a ekonomickej kriminality neprinášajú veľký efekt, pretože buď minimálne alebo dokonca vôbec sa nevyužívajú v praxi orgánov činných v trestnom konaní. Faktom je, že v takýchto skutkoch pretrváva veľmi nízka objasniteľnosť. Je pravdepodobné, že príčinou je aj súčasná odborná pripravenosť orgánov činných v trestnom konaní. Treba mať však na zreteli, že pokiaľ ide o majetkovú a hospodársku delikvenciu, policajný orgán, vyšetrovateľ, prokurátor ani sudca dnes s trestným zákonom nevystačia.

V rámci spomínanej novely sa na verejnosť nedostali informácie, či návrh počíta s trestnosťou neodvádzania poistného do fondov...

Takéto ustanovenie novela obsahuje, ale ide o dosť veľký problém, pretože platobná schopnosť väčšiny podnikateľských subjektov je zlá. Otázne je, že ak takéto ustanovenie v parlamente pri hlasovaní prejde, či nám nezačnú najmä veľkí podnikatelia prepúšťať ľudí. Čiže môže sa vyvolať iný efekt, na ktorý sa zrejme dopredu dostatočne nemyslelo.

Vládna koalícia ešte pred parlamentnými voľbami sľubovala vysporiadať sa s nezákonnou privatizáciou. Okrem prešetrovaní privatizácie Kúpeľov Piešťany, prípadne niektorých menej známych prípadov nepočuť, že by sa v tomto smere diala nejaká náprava či postihy. Ako je to teda s privatizačnými praktikami minulej vlády?

V tomto prípade ide o výlučnú záležitosť Fondu národného majetku. Existuje snaha o takú legislatívnu úpravu, aby bol prokurátor oprávnený vo vlastnom mene podávať návrhy na určenie neplatnosti zmluvy. Je to v takom štádiu, že návrh novely zákona o podmienkach prevodu majetku je na svete. Nazdávam sa, že bude veľa problémov. Viem, že na FNM pracujú skupiny právnikov, ktorí sa tomu bližšie venujú.

Advokát Ernest Valko sa viackrát v médiách prezentoval ako právnik zastupujúci záujmy štátu v súvislosti s činnosťou FNM. Je podľa vás "kóšer", aby jeden právnik dostával od štátu lukratívne zákazky?

Nie. Tu mi teraz napadlo, či v súvislosti s tým, že táto agenda sa má od 1. septembra 1999 presunúť do pôsobnosti prokuratúry, neostane v jej rukách "čierny Peter"? Teda to, čo sa dá zjavne napraviť, ostane skupinám niektorých právnych zástupcov - advokátov, či komerčných právnikov, a to, čo bude nepríjemné, zavesí sa na chrbát prokuratúre.

Stalo sa vám, odkedy vykonávate funkciu generálneho prokurátora, že by sa vám niekto vyhrážal?

Vyhrážky, že by ma chcel napríklad niekto zabiť, to nie. Čo ma však viac mrzí, je také "nonono, však keď nevyhovieš tomu, alebo onomu, nebudeš generálnym prokurátorom, obviníme ťa zo zneužívania právomoci verejného činiteľa". Prejavuje sa to zväčša medzi štyrmi očami, pričom existujú tlaky niekoho trestne stíhať. Ja však zasa nie som malý chlapec, aby som sa rozplakal. V konečnom dôsledku nič protizákonné som nikdy nevykonal, tak neviem, prečo by som sa mal správať v tejto funkcii inak.

Vládne v justičných či policajných kruhoch strach pred mafiami?

Tlaky na vyšetrovateľa, prokurátora i sudcu vždy boli aj budú. Aj to považujem za ovplyvňovanie, keď sa začne niektorý prípad medializovať. Ale tomu nemožno zabrániť. Pokiaľ ide o rezort prokuratúry, niektoré podania z opatrnosti odnímeme jednému kraju a pridelíme inému, aby sme predišli predpokladaným tlakom. Ide mi o to, aby sme mali čisté ruky a pokojné svedomie, že sa invektívam nepodľahne. Vždy je však vecou osobnej odvahy sudcu, prokurátora, či vyšetrovateľa, ako k danému prípadu pristupuje. A ak to nedokáže zvládnuť, bude pre spoločnosť lepšie, keď z funkcie odíde.

Bývalý riaditeľ Devín banky Karol Martinka sa nedostavil na výsluch pred vyšetrovateľa. Aké sú možnosti zabezpečiť jeho účasť na tejto procedúre?

Vyžiadať ho z cudziny na stíhanie. Všetky podmienky na to sú totiž splnené. Nemá sa to zbytočne naťahovať. Rakúskej strane nič nebráni, aby ho vydala našim orgánom.

Zo správy o činnosti Slovenskej informačnej služby, ktorú pred časom predniesol v parlamente jej riaditeľ, vyplynulo, že SIS sledovala a odpočúvala kadekoho. Možno dnes vylúčiť takéto praktiky tajnej služby, či inej, ako sa hovorí - paralelnej tajnej služby?

Každý inštitút, ktorý má aj zákonné podklady, možno zneužiť. Tomu sa nedá zabrániť. Je napríklad nerealizovateľné, aby ten, kto odposluch povolí, sledoval príslušníka tajnej služby, ktorý odposluch vykonáva. Preto záleží od dôvery takémuto človeku. Takýto problém existuje aj inde vo svete.

Je činnosť SIS z pohľadu prokuratúry dostatočne kontrolovaná osobitným parlametným výborom?

Nemyslím si, že samotný parlamentný orgán dokáže vykonávať permanentnú kontrolu. Taký mechanizmus nie je vytvorený. Spravodajská služba musí predsa vykonávať aj také úlohy, ktoré nemôžu byť známe nikomu, okrem referenta, ktorý ju plní. A otázka otvorenia informačnej databázy SIS je veľmi zložitá záležitosť. Ako prokurátor nemám prostriedky a možnosti, aby som osobne zasahoval do týchto záležitostí. Faktom je, že ak sa robia nezákonnosti, tak ten, kto ich robí, musí rátať s tým, že ak sa to dostane na svetlo sveta, neminie ho prísny trest.

V parlamente ešte z čias minulej vlády ostal predložený rekodifikovaný trestný poriadok a trestný zákon. Aký osud stihne tieto právne normy?

Ide o záležitosť ministerstva spravodlivosti, ktoré je ich gestorom. Z nášho pohľadu ide o taký materiál, na ktorom možno ďalej pracovať. Odborníci sa na oboch zákonoch narobili veľa. Na ministerstve spravodlivosti sa vytvorili pracovné skupiny pre tvorbu trestného zákona a trestného poriadku, kde aj generálna prokuratúra má zástupcov. V každom prípade treba práce urýchliť a netreba diskutovať o rekodifikáciách, ale o tvorbe nových trestných noriem z novými východiskami, novými kvalifikáciami.

Myslíte si, že iniciatíva poslanca NR SR Roberta Fica zaviesť v ústave 48-hodinovú lehotu zadržania mala svoje opodstatnenie?

Túto lehotu treba jednoznačne zo súčasných 24 hodín predĺžiť. Pokiaľ ide o tento konkrétny návrh, zúčastnil som sa v Ústavnoprávnom výbore NR SR, keď sa tam prerokovával. Tam som takýto zámer jednoznačne podporil. Poznám totiž prax, ako to je v prípravnom konaní, keď niet času. Podľa mňa sa súčasná lehota zadržania zakotvená v ústave, zbytočne a mechanicky prebrala z Listiny základných ľudských práv. Poznáme totiž také právne úpravy, kde táto lehota trvá i päť dní. Dôležité však je i to, aby sme v novele trestného poriadku upravili aj začatie trestného stíhania vo veci, čo tiež odbúra veľa problémov.

Keby minister vnútra počúval svojich podriadených - vyšetrovateľov, mohol Ficov návrh osobne podporiť...

Myslím si, že to jednoznačne vyjadril poslanec za SDK Peter Zajac, s tým, že Fico je koaličný a nech teda ide s koalíciou a nie sám do týchto problémov.

Podľa trestného poriadku je o priebehu vyšetrovania oprávnený verejnosť informovať len vyšetrovateľ. Napriek tomu minister vnútra Ladislav Pittner, či šéf sekcie vyšetrovania Jaroslav Ivor viac menej pravidelne informujú o priebehu vyšetrovania prípadu únosu mladého Kováča, ale aj iných káuz. Je takýto postup menovaných oprávnený?

Môj názor vyplýva z mojich postojov. Mňa ste nepočuli debatovať o týchto kauzách na verejnosti. Na to je vyšetrovateľ, dozorový prokurátor, ktorí musia vedieť, čo môžu a čo nemôžu zverejniť. Akonáhle to ktosi robí za nich a bez konzultácie s nimi, tak sa dotýka ich práv. Ak minister vnútra alebo generál Ivor na túto tému s nimi debatovali, tak nech sa páči. Sám však z vlastných poznatkov viem, že veci, o ktorých nebolo vhodné informovať, boli zverejnené.

Nedehonestuje potom takéto počínanie právomoci vyšetrovateľov?

Nielen právomoc, ale aj taktiku celého vyšetrovania. Je totiž zarážajúce, ak niektoré postupy pri vyšetrovaní na prokuratúre utajujeme, a vy sa o tom dozviete z Rádia Twist. Tieto postupy zo strany predstaviteľov rezortu vnútra nepovažujem za šťastné, pretože informácie by mal podávať procesný orgán.

Súhlasíte, že robia týmto medializovaním populistickú politiku?

Áno.

V justícii pôsobíte už desaťročia. Neuvažovali ste o zmene vášho pôsobenia?

Mimo práva nie. Ak mi to niekedy ide na nervy, čo sa však stáva málokedy, vtedy si poviem, prečo som sa nestal lesníkom. Ak však uvažujem, v akej situácii sú dnes horári, tiež im niet čo závidieť.

Keď ste boli malý, čím ste chceli byť?

Pilotom, čo vyplýva z toho, že sme v Košiciach bývali neďaleko leteckej školy. Dennodenne som tam chodil. Ale keď malo dôjsť k realizácii, zistili mi poruchu sluchu, ktorá sa síce odvtedy nijak neprejavuje, ale pilotom som sa nestal. Nebohá mama chcela mať zo mňa lekára, k čomu som ja neinklinoval, lebo som mal prirodzenú obavu z pitevne, čomu som sa však neskôr v rámci súdneho lekárstva nevyhol. Manželka je tiež právnička, no našťastie z našich detí sa ani jedno nechystá byť právnikom.

Neunavuje vás doteraz málo efektívny boj s kriminalitou?

Mrzí ma samozrejme, že nad každým opatrením, ktoré sa pripravuje, musí sa zvažovať, do akej miery sa koho dotkne, takých, či onakých ľudských práv. Na jednej strane je to dobre, ale na druhej strane je fakt, že nevieme desať rokov pripraviť razantné opatrenia. Je tu zodpovednosť za to, že v priebehu rokov sa organizovaný zločin na Slovensku asimiloval. Ak sa nezačnú veľmi rázne a rýchlo budovať isté zábrany sťažujúce celé takéto prenikanie, o to je zložitejšie potom organizovaný zločin pacifikovať, prípadne aspoň eliminovať niektoré jeho prejavy. Je to oveľa náročnejšie i drahšie. Vyžaduje si to i odvahu ľudí, ktorí do toho budú ochotní ísť. A takých zasa až tak veľa nie je. Dnes chýba komplexný program prevencie kriminality, ktorý by sa odvíjal už od orgánov v obciach a mestách. Ak sa skutočne celá spoločnosť nepostaví za riešenie týchto problémov, tak sa s organizovaným zločinom nevysporiadame. Nepomôžu ani stále nové a nové trestné paragrafy.

Ako sudca ste rozhodovali o vine a nevine. Neurobili ste niekedy chybu, máte čisté svedomie?

Proti každému rozhodnutiu prvostupňového súdu, kde som pôsobil skoro dvadsať rokov, je prípustný opravný prostriedok. Nepatril som medzi sudcov, ktorým častejšie rušili rozsudky. Nemal som rozpaky oslobodiť obžalovaného, ani uložiť prísny trest. Vždy som mal veci riadne naštudované, ovládal som judikatúru. Intervencie u mňa neplatili a neplatia. Za svojimi rozhodnutiami si stojím aj po mnohých rokoch. Nikdy som neodsúdil nevinného.

S hosťom SLOVA sa zhovárala Zora Bálintová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984