Reklama
Reklama

Experti a ich pomoc

Vo svojej nedávno vydanej knihe "Collision und Collusion: The Strange Case of Western Aid to Eastern Europe 1989 - 1999", St. Martins Press: New York, December, 1998 (Kolízia a kolúzia: Zvláštny prípad západnej pomoci Východnej Európe 1989-1999), Janina J. Wedel, štipendistka IREXu, docentka na Katedre antropológie George Washington University, predstavuje prvú dôkladnú vedeckú štúdiu západnej pomoci východnej Európe a Rusku v poslednom desaťročí.
Počet zobrazení: 1062

Vo svojej nedávno vydanej knihe "Collision und Collusion: The Strange Case of Western Aid to Eastern Europe 1989 - 1999", St. Martins Press: New York, December, 1998 (Kolízia a kolúzia: Zvláštny prípad západnej pomoci Východnej Európe 1989-1999), Janina J. Wedel, štipendistka IREXu, docentka na Katedre antropológie George Washington University, predstavuje prvú dôkladnú vedeckú štúdiu západnej pomoci východnej Európe a Rusku v poslednom desaťročí. Dobre dokumentovaná kniha ukazuje, že pomoc USA krajinám východnej a strednej Európy po páde Berlínskeho múru bola v tom najlepšom prípade zle použitá, v tom najhoršom hlboko poškodila tieto krajiny. Kniha sa sústreďuje predovšetkým na malú skupinu amerických expertov spojených s Harvardským inštitútom pre medzinárodný vývoj (HIID), ktorí, ako ukazuje autorka knihy J. Wedelová, kontrolovali stovky miliónov dolárov americkej pomoci Rusku a za ich použitie niesli len minimálnu zodpovednosť pred vládou USA.

PRIORITOU BOL VLASTNÝ PROSPECH

Podľa Wedelovej, americkí experti uzavreli neverejné dohody s tými, ktorí pomoc dostávali - a išlo predovšetkým o Anatolija Čubajsa a jeho druhov - a využili kombináciu ich vplyvu a spojení na to, aby sa osobne obohatili z programov, ktorých zámerom bolo pomôcť krajinám nachádzajúcim sa v procese transformácie. Wedelová tvrdí, že americkí experti a ich domáci partneri nielen finančne profitovali z týchto programov, ale spôsob, akým ich riadili, závažným spôsobom sťažil ekonomickú situáciu v Rusku a vážne poškodil vzťah Rusov k Spojeným štátom.

Časťou problému bola číra ignorancia na strane amerických a britských agentúr. V úvode knihy sa píše, že "na začiatku príbehu pomoci bola gigantická priepasť medzi Východom a Západom, priepasť vyhĺbená studenou vojnou a rozšírená bariérami jazyka, kultúry, vzdialenosti, nedostatkom informácií a čiastočne uzavretými hranicami." V rozhovore s časopisom Frontline vo februári tohto roku J. Wedelová povedala, že "už na prvých konferenciách sa zúčastnili západní experti a konzultanti, ktorí nevedeli, čo vlastne robia. To neboli ľudia z IREXu, ktorí už istý čas strávili v týchto krajinách, poznali ich jazyk a vedeli, čo sa v tej krajine vlastne deje."

Kniha, ktorá sa opiera o tisícky rozhovorov a o vyčerpávajúcu dokumentáciu, mala veľký ohlas. Zbigniew Brzezinski z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie ju charakterizoval ako "veľmi kritickú a znepokojujúcu analýzu nedostatkov v politike západnej pomoci" a podľa neho závery tejto knihy "je potrebné vážne brať do úvahy". Publishers Weekly nazval knihu "odvážnou a mimoriadne hodnotnou správou."

ARGUMENTY KRITIKOV

Nie každý však súhlasí s Wedelovej hodnotením. Článok v novembrovom čísle The Chronicle of Higher Education cituje riaditeľa HIID, Jeffrey S. Sachsa, podľa ktorého obraz, ktorý podáva Wedelová je "odporný a neadekvátny". J. D. Sachs však nedokázal nájsť v knihe nijaký fakt, ktorý by bol nesprávny. Spomínaný článok sa tiež pýta, či "naozaj sa Wedelovej prívrženci domnievajú, že jej sústredený útok proti americkej ekonomickej lobby trafil do cieľa."

Wedelovej kritici najčastejšie uvádzajú, že vina za ekonomickú katastrofu Ruska sa príliš zvaľuje na americkú ekonomickú pomoc. Newsweek v decembri 1998 napísal, že "západná ekonomická pomoc hrá len veľmi obmedzenú úlohu v ruskej ekonomike. Rusko by sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzalo doteraz v chaose, i keby Washington našiel cestu, ako usmerniť peniaze poskytnuté v rámci pomoci na zmysluplné ciele". Iní kritici poukazujú na to, že kniha neberie do úvahy mnoho úspešných projektov realizovaných v spolupráci amerických a východoeurópskych agentúr. Donald L. Pressley, zástupca riaditeľa kancelárie Americkej informačnej agentúry pre Európu a SNŠ, poznamenáva v recenzii pre Moskovské novosti, že Wedelová sa "sústreďuje na niekoľko senzačných tém, z nich vyvodzuje negatívne závery a ignoruje iné, úspešnejšie časti príbehu západnej pomoci."

V rozhovore pre Frontline Wedelová hovorila aj o tom, že "kniha má upozorniť ľudí na realizáciu pomoci cudzím krajinám, teda upriamiť pozornosť na to, ako sa pomoc reálne uskutočňuje, kto je vybraný ako sprostredkovateľ tejto pomoci, kto ju dostáva a ako sa pomoc využíva, ako ovplyvňuje organizačné štruktúry v danej krajine. Skúmanie doteraz zanedbávalo darcu, nepýtalo sa na to, akú politiku darca sleduje, akými ideológiami je jeho konanie usmerňované a aké sú reálne výsledky programov pomoci.

Na otázku, či si nemyslí, že táto kniha môže podnietiť amerických zákonodarcov k obmedzeniu programov pomoci Wedelová odpovedala: "Keď sa budete snažiť ukázať na zložitosti skúmanej záležitosti, vždy sa nájde niekto, kto nepochopí o čo ide. Nie som proti programom pomoci, som však proti kontraproduktívnym programov, ako boli tie, ktoré sme realizovali v Rusku".

Autorka je vedúcou redaktorkou časopisu IREX Frontline

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama