Spor o víziu socializmu

Okrem v nedávnej minulosti zaniknutého "reálneho socializmu" existovala ďalšia od neho nezávislá koncepcia, ktorá vznikla na konci XIX. storočia vo Veľkej Británii z nemarxistických filozofických východísk a demokratických politických skúseností - fabiánsky socializmus. Profesor histórie na univerzite v Oxforde píše o tom, ako a prečo sa nakoniec nechali fabiánski socialisti očariť víziou socializmu sovietskeho typu.
Počet zobrazení: 1412

Okrem v nedávnej minulosti zaniknutého "reálneho socializmu" existovala ďalšia od neho nezávislá koncepcia, ktorá vznikla na konci XIX. storočia vo Veľkej Británii z nemarxistických filozofických východísk a demokratických politických skúseností - fabiánsky socializmus. Profesor histórie na univerzite v Oxforde píše o tom, ako a prečo sa nakoniec nechali fabiánski socialisti očariť víziou socializmu sovietskeho typu.

OČARENIE MANŽELOV WEBBOVCOV

V dobe, keď hospodárska kríza ohrozila trhové ekonomiky a keď hrozilo, že dominantnou silou sa v Európe stane fašizmus, začal sa na Západe prebúdzať záujem o sovietsky experiment. Stále viac Európanov a Američanov chcelo túto krajinu navštíviť, aby na vlastné oči videli, ako krajina budúcnosti funguje. Jedným z výsledkov tohto záujmu bolo vydanie dvojdielnej štúdie Sidneya a Beatrice Webbovcov s názvom Sovietsky komunizmus: Nová civilizácia? Autori odzbrojujúcim spôsobom v nej vysvetľujú "ľahkomyseľnosť starých ľudí". Webbovci sa domnievali, že v ZSSR bol vytvorený dokonalý systém riadenia, zameraný na zlepšenie životných podmienok sovietskych občanov.

SPOR MEDZI WELLSOM, SHAWOM A KEYNESOM

Krátko predtým, než vyšla kniha manželov Webbovcov, prebehla koncom roku 1934 na stránkach časopisu New Statesman and Nation diskusia, ktorej sa zúčastnili H. G. Wells, G. B. Shaw a J. M. Keynes. Spor vypukol po uverejnení časti záznamu konverzácie medzi Wellsom a Stalinom. Wells povedal Stalinovi, že keď navštívil Washington, bol prekvapený, že v USA robia rovnaké veci, aké predtým videl v Moskve: "Zakladajú úrady, vytvárajú celý rad nových orgánov štátnej regulácie, organizujú štátnu správu, ktorá už bola po dlhú dobu nevyhnutná. Ich potrebou, rovnako ako vašou, je riadenie." Stalin nesúhlasil s názorom Wellsa o postupnej konvergencii medzi sovietskym a americkým systémom. Američania sa síce snažili nájsť východisko z hospodárskej krízy, ale zároveň chceli zachovať kapitalistické základy svojej spoločnosti. Ďalej uviedol, že centrálne riadená ekonomika sa usiluje o odstránenie nezamestnanosti, kým vytváranie "rezervnej armády nezamestnaných" je vymoženosťou kapitalizmu. Wells so Stalinom diskutovali aj o význame technickej inteligencie. Wells tvrdil, že kým v minulosti sa príslušníci technickej inteligencie nezúčastňovali revolučných diskusií, teraz majú o ne záujem. Stalin sa však domnieval, že značná časť technickej inteligencie na Západe sa nikdy nedokáže odpútať od buržoázneho sveta.

G. B. SHAW ZASAHUJE

Slávny dramatik G. B. Shaw v liste vydavateľovi záznamu diskusie obvinil Wellsa, že nepochopil podstatu kapitalizmu. Nešlo o chaos, ale o "najsystematickejšie a najdokonalejšie premyslenú utópiu zo všetkých utópií". Shaw tvrdil, že podstata sporu leží medzi "súkromným vlastníctvom s automaticky privilegovaným rozdeľovaním a verejným vlastníctvom, ktoré vyžaduje rovné rozdeľovanie".

Podľa významného ekonóma J. M. Keynesa sa Stalin i Shaw vo vnímaní kapitalistického sveta uspokojili s podobou, v akej ho zachytil K. Marx. V druhej polovici XIX. storočia bolo stále ešte možné argumentovať, že kapitalistickí vodcovia a kapitáni priemyslu majú v rukách všetku moc. To však už neplatí pre XX. storočie. "Lord Revelstoke prvý, lord Rothschild prvý, sir Lothian Bell, súkromní bankári či obchodní magnáti odišli zo scény. Čas, spoločnosti s ručením obmedzeným a štátna správa priviedli potichu k moci triedu zamestnancov. Nie síce proletariát, ale triedu závislú na mzde - tzv. salariát."

Keynes súhlasil s Wellsom, že sa revolúcia prežila, pretože revolúcia je zameraná proti osobnej moci. A v "Anglicku dnes nik osobnú moc nemá".

ZAVŔŠENIE SPORU

Účastníci sporu doň zapojil veľa pre nich charakteristického vtipu a tiež poriadnu dávku zlomyseľnosti. Shaw tvrdil, že rozhovor Stalina s Wellsom bola iba komédia, v ktorej Stalin Wellsa pozorne počúval, zatiaľ čo Wells nepočúval vôbec. Keynes sa zasa domnieval, že Wells mal veľmi ťažkú úlohu, pretože sa pokúšal diskutovať s gramofónom.

Iba Shaw si uvedomoval obrovskú úlohu, pred ktorou Rusko stálo a bol pripravený tiež zvážiť utrpenie a obete, ktoré Stalin uvrhol na krajinu a jej obyvateľstvo. Wells povedal Stalinovi, ktorý už mal veľa skúseností s organizovaním revolúcie, že v kapitalistickej spoločnosti existuje "individualizmus, ktorý hraničí s lúpežnosťou", ale že technická inteligencia môže byť získaná pre princípy socializmu, pretože "organizovanosť predchádza socializmus".

Keď Keynes komentoval túto časť rozhovoru Wellsa so Stalinom, poznamenal, že Wells žiaľ patrí k tej generácii, ktorej ekonómovia nemôžu nič ponúknuť. "Komunizmus príliš preceňuje význam ekonomických problémov. Ekonomický problém nie je také zložité vyriešiť. Pokiaľ to necháte na mňa, postarám sa o to."

Napriek tomu Keynes priznal, že by si za to nevyslúžil, ale ani nezaslúžil príliš veľkú vďaku. Ako Keynes ďalej uviedol, "komunizmus nie je reakciou na neschopnosť XIX. storočia zorganizovať ekonomický vzostup. Ide o reakciou namierenú proti jeho relatívnemu úspechu".

Podľa Keynesa išlo o protest proti prázdnote ekonomického blahobytu, o výzvu k asketizmu v každom z nás. Keď sa študenti z Cambridge zoznámia s boľševizmom, "stratia snáď ilúzie, keď zistia, že je tak nudne nepohodlný? Určite nie. To je práve to, čo hľadajú."

Keynesovo konečné hodnotenie komunizmu predbehlo jeho generáciu a sotva sa mohlo zrodiť inde než na stále prosperujúcom Západe.

Autor je historik českého pôvodu, prednáša na univerzite v Oxforde

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984