Dvojrola

Vo filme Jaromila Jireša Dvojrola, zoberú dvaja mladí lekári (Jan Hartl a Karel Roden) do svojich rúk osud dvoch obetí havárie - dvoch de facto mŕtvych žien, a pohrajú sa s ním... Mladej, prostej Yvette (Tereza Brodská), implantujú mozog starej docentky histórie (Slávka Budínová), a týmto jediným možným spôsobom zachránia život aspoň jednej z nich. Otázkou zostáva, kto v nej bude žiť, a koho v nej bude vidieť okolie. Pre diváka nie je ťažké vývoj deja definovať, režisér ho k nemu privádza nenáročnou expozíciou, vybudovanou jednoduchou (niekedy až povrchnou) filmovou rečou. Zrejme chcel získať čas (túto snahu treba oceniť) na rozohranie vnútornej drámy ženy, ktorá sa nie z vlastnej vôle stala výsledkom lekárskeho experimentu. Je nútená prijať hru, s ktorou si postupom času a spolu s prichádzajúcimi zdravotnými komplikáciami nie sú istí ani samotní doktori. Docentkino vedomie spočiatku odmieta telo a tvár mladej Yvetty, a hoci sa s nimi postupne zmieruje, má z neho radosť a dostáva novú chuť do života, uvedomuje si i to, čo novou podobou stratila. Vďaka vzdelaniu, inteligencii a peknému vzhľadu sa pred ňou otvárajú viaceré možnosti, stráca však svoje postavenie, prácu a okruh svojich známych a blízkych. Začína pochybovať a pýta sa, či ľudia, ktorí stoja o jej spoločnosť, prijímajú mladú Yvettu alebo skotočne rozumejú jej staršej a skúsenej duši. Pripadá si ako fackovací panák, ale nevie, či má ešte zmysel búriť sa. Pomerne rýchlo sa dostáva do stavu, kde starecké myslenie a zaužívaný spôsob života postupne víťazí nad prechodnou radosťou z nového, "mladého" sveta. Divák však cíti, že za tým, čo mu ukazujú herci (v rámci svojich možností vo vymedzenom čase), sa možno skrýva oveľa viac. Lekári i znovuzrodená Yvetta museli hľadať a bojovať dlhšie, a určite sa nerozhodovali rýchlo a ihneď. Jaromil Jireš sa svoju otázku snažil zodpovedať na viacerých frontoch, zavŕtal do viacerých postáv, ale ani jednu z nich dostatočne neodkryl. Ktovie, možno by mohol zabudnúť na problém lekárov, ktorí v jeho podaní len veľmi nejasne prešli od pocitu "bossov" k spochybneniu svojej neomylnosti. Možno by stačilo sústrediť sa len na samotnú dvojitú úlohu novej ženy, ponoriť sa do nej hlbšie a dôkladne sa prekutrať v jej myšlenkach, ktorých musí byť v takomto prípade nekonečne. Tvorca však príliš dbal na dynamiku a dejovosť (ktoré zas ale urobili film atraktívnym), dokonca neváhal ani zapojiť dobrodružný prvok - gangstrov, bývalých spoločníkov "pôvodnej" Yvetty. Ich dorážanie a neustále pripomínanie sa pôsobí trochu násilne, druhoplánová funkcia (docentka v Yvette sa vyrovnáva s minulosťou mladej nerozvážnej ženy) je síce jasná, ale príliš rukolapná... Dvojrole by preto možno viac pristala komornejšia poloha, v ktorej by zaujímavá téma dostala priestor a čas na to, aby sa rozvinula.

Uvádza Česká televízia - štúdio BRNO 1999 Distribútor: Continental film Réžia: Jaromil Jireš Kamera: Josef Víšek Scenár: Jaroslava Moserová, Jaromil Jireš Hrajú: Tereza Brodská, Jan Hartl, Karel Roden, Slávka Budínová

Autorka je publicistka