Koniec jedného spôsobu podnikania?

Počet zobrazení: 1286

Július Binder je pojmom nielen slovenskej politickej scény, ale i - ešte viac - slovenského podnikania. Získal v ňom najvyššie ocenenia. Bol prvým Manažérom roka a na Slovensku aj dlho najuznávanejším. Minulosti však patrí predovšetkým jeho spôsob podnikania na úkor štátu, ale i hospodárskych partnerov, pre ktorých sa stal niekedy doslova nočnou morou.

Do problémov sa dostal už kedysi v Hydroconsulte vo funkcii námestníka. Podľa werichovského - Keď vykopnúť, tak hore - sa problém "čo s ním" vyriešil tak, že sa stal riaditeľom š.p. Vodohospodárska výstavba. V tejto funkcii dostal takmer neobmedzené možnosti rozvoja, najmä vo výstavbe Vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.

Pri jeho povahe ho tento projekt nemohol neuchvátiť. Čo na tom, že projekt megalomanskej stavby socializmu mal mnohé zásadne nedoriešené otázky. Likvidácia unikátneho prírodného bohatstva lužných lesov, nad ktorou žialil pri svojej návšteve Slovenska i nebohý Jean Jacques Cousteau, ho nezaujímalo rovnako, ako otázka, čo s ťažkými kovmi a iným toxickým odpadom nahromadeným v priehradách. Problém možných priesakov, ktorý znemožnil prevádzkovanie priehrady v egyptskom Luxore, vyriešil po vzore veľkého Alexandra Macedónskeho. Július Binder jednoducho nechal pokryť mnohokilometrové dno priehrady enormne silnou vrstvou asfaltu a betónu. Najväčším gestom jeho života zrejme bolo prehradenie Dunaja bez súhlasu maďarskej vlády. Televízne snímky z tohto prehradenia obleteli celý svet a celý svet aj stŕpol.

VODNÝ GIGANT PREDMETOM SPORU

Vážny medzinárodný spor vznikol podľa očakávania a situáciu ešte skomplikovalo, úplne v rozpore so zmluvou, postavenie priehrady v Čuňove. Kauzu definitívne nevyriešil zatiaľ ani medzinárodný súd v Haagu. Bezohľadný spôsob podnikania J. Bindera však u maďarskej strany narazil na odpor predovšetkým pre presvedčenie o ohrození územia pri prípadnom pretrhnutí hrádzí. Počas pôsobenia troch maďarských vlád sa nezmenil postoj, že vodné dielo nie je v záujme Maďarska. Charakteristický pre J. Bindera bol i nedostatočný záujem o problémy obyvateľstva obcí zaplavených priehradami.

MEGALOSTAVBY A PENIAZE

Najvážnejším problémom, na ktorý narazil spôsob podnikania J. Bindera, je spôsob dofinancovania Vodných diel Gabčíkovo a Čuňovo, rovnako ako Vodného diela Žilina. Dostavba Gabčíkova spolu s výstavbou VD Žilina sa už realizovala v časoch, kedy mladé Slovensko bolo nútené si na ne brať zahraničné úvery. V tomto prípade išlo o sumu dvakrát 200 mil. USD so štátnou zárukou. Nedá sa povedať, že by sa J. Binder nebol usiloval zabezpečiť ich splácanie. Jeho pôvodné predstavy o ponechaní gabčíkovskej elektrárne v osobitnom štátnom podniku s Vodohospodárskou výstavbou v čase, kedy sa Slovenský energetický podnik menil na Slovenské elektrárne, s odôvodnením, že VD Gabčíkovo plní širšie úlohy, sa však pre nevyhnutnosť koordinácie výroby elektrickej energie z rôznych zdrojov v rámci Slovenských elektrární nerealizovali. Túto úlohu bolo donútené prevziať združenie Dunaj.

Čoraz väčšie požiadavky Vodohospodárskej výstavby a osobitne J.Bindera na jeho hospodárských partnerov v tomto združení, osobitne na Slovenské elektrárne, mu v jeho okolí priniesli prezývku "triedny nepriateľ". Poslednou jeho požiadavkou bolo zvýšiť príspevok Slovenských elektrární na jednu Sk, za každú kilowatthodinu vyrobenú v Gabčíkove, zatiaľ čo Slovenské elektrárne boli ochotné platiť len 0,48 Sk. Pri priemernej cene za jednu kWh v Slovenských elektrárňach 1,4 Sk to znamenalo pre Slovenské elektrárne odvádzať zhruba dve tretiny tejto ceny združeniu Dunaj. Ak bolo do začiatku decembra minulého roka na Vodnom diele Gabčíkovo vyprodukovaných 13,2 mld. kWh elektrickej energie, znamenalo to pre Slovenské elektrárne zaplatiť za toto obdobie takmer 15 mld. Sk združeniu Dunaj. V súvislosti s týmito výpočtami možno konštatovať predraženosť diela, ktoré podľa J. Bindera stálo 2 mld. USD.

V rámci návratnosti priniesol vodný gigant na Dunaji slovenskej ekonomike doposiaľ 13 - 20 mld Sk v závislosti od toho, aká cena sa kalkuluje na produkciu jednej kWh. Binderovo tvrdenie, že VD Gabčíkovo sa už dvakrát zaplatilo, je teda prinajmenšom podivné. V tomto prípade sa však už trh ozýva s dôraznou požiadavkou splatenia osobitne zahraničných dlhov. V opačnom prípade - pri štátnych zárukach - hrozí vyhlásenie insolventnosti štátu. Štát je nakoniec aj nútený zatiaľ aspoň prvú splátku zahraničných dlhov uhradiť, aj keď zaväzuje Vodohospodársku výstavbu tieto prostriedky vrátiť a dokonca podniká opatrenia, aby sa na to vytvorili zdroje v Slovenských elektrárňach zvýšením ceny elektriny.

Svojským spôsobom sebarealizácie sa teda J. Binder stal svetovou postavou, navždy stojacou nad prehradením veľtoku Dunaja bez súhlasu druhej strany. Meno Júliusa Bindera, pred časom zvažovaného kandidáta dokonca na post prezidenta, sa prakticky neobjavuje. O Binderovi už neodznievajú ani dohady. "Kto by nám potom pestoval dobré paradajčičky, hovoria moje vnučky" - poznamenal pred časom v súvislosti s jeho perspektívami. Doprajme mu teda tento odpočinok.

Autor je ekonóm

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984