Nad Naftou Gbely sa stále nevyjasnieva

Počet zobrazení: 2307

Ešte 1. augusta 1997, na prvé výročie privatizácie 45,9 percentného balíka akcií Nafty Gbely neznámou spoločnosťou Druhá obchodná (neskôr, koncom roka vyšlo najavo, že jedným z jej majiteľov je veľkopodnikateľ Vladimír Poór, predseda Krajinského predstavenstva HZDS v Trnave), prišli predseda KDH Ján Čarnogurský a predseda SDSS Jaroslav Volf pred sídlo podniku, aby tu demonštrovali, že to považujú za krádež a že Slovenská demokratická koalícia urobí všetko pre to, aby sa vlastníctvo k akciám Nafty Gbely opäť vrátilo do FNM SR.

Po ďalšom poldruha roku, 3. februára 1999 oznámil premiér Mikuláš Dzurinda s odvolaním sa na výsledky právneho rozboru, že vláda SR má všetky argumenty na to, aby sa rozhodujúca časť majetku Nafty Gbely dostala do rúk štátu. Až o ďalší mesiac, teda po 31 mesiacoch od rozhodnutia gavorníkovského prezídia Fondu národného majetku, sa odhodlalo nové vedenie fondu podať žalobu na neplatnosť a nezákonnosť tejto transakcie od samého začiatku. No "minimálne päť dôvodov na odstúpenie, resp. zrušenie predaja", ktoré podľa slov prezidenta FNM Ľudovíta Kaníka poskytuje právna analýza, sa neobjavilo teraz, ani pred rokom, ale bolo známych od samého začiatku tejto spornej privatizácie a rovnako vtedy ako aj dnes alebo bolo alebo nebolo dôvodom na vyhlásenie zmluvy FNM s Druhou obchodnou za neplatnú a na podanie žaloby. FNM to mohol a mal spraviť podstatne skôr ako 5. marca 1999.

PROTI DOBRÝM MRAVOM

Prípad Nafty Gbely bol totiž aj keď nie najkrikľavejším, ale isto najvykričanejším z takmer tisícky privatizačných rozhodnutí lacnej privatizácie v prospech "poctivých podnikateľov - mečiarovcov" (ako ich označoval poslanec HZDS Ján Smolec) z posledných štyroch rokov. A od toho, ako súd rozhodne o opodstatnenosti dôvodov v tomto prípade, môže - hoci nepriamo - závisieť osud desiatok, možno stoviek privatizačných rozhodnutí, ktoré by bolo možné napadnúť tiež pre niektorý z obdobných dôvodov. Predaj za cenu, ktorá bola zlomkom nielen účtovnej ale aj momentálnej trhovej hodnoty, sa netýkal zďaleka iba Nafty, veď FNM v posledných štyroch rokoch takto predal majetok v účtovnej hodnote vyše 100 miliárd korún. Na druhej strane, za všetkých vlád sa predával majetok (zaťažený aj dlžobami) sem-tam i za symbolickú korunu, za dohodnuté ceny, ktoré bude obtiažne dodatočne na súde napadnúť (ako v prípade Nafty) tým, že "odchýlenie sa od ceny, ktoré zjavne presahuje rozumné dôvody, úplné negovanie právne záväzného postupu, konanie v rozpore s cieľmi zákona o privatizácii - medzi ktoré patrí predovšetkým získanie dostatočných prostriedkov na účely, ktoré predpokladá zákon - sa považuje za hrubé obchádzanie zákona". A podľa nášho práva je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom. V prípade Nafty sa často nespomína - ako sa stávalo aj v iných prípadoch, nielen z obdobia Mečiarovej vlády - že privatizér okrem pol miliardy korún, ktoré mal zaplatiť FNM, mal v zmluve povinnosť ešte 1 miliardu v Nafte investovať, čo spolu zodpovedalo aspoň nominálnej cene akcií (trhová bola vtedy viac ako dvojnásobná).

Napriek tomu, že FNM v tomto prípade už podal žalobu, je pripravený naďalej rokovať s majiteľmi Druhej obchodnej a dohodnúť sa mimosúdne o doplatení za akcie alebo vrátení časti z nich. Tým sa však nestane z nezákonnej privatizácie zákonná: FNM ju predsa napadá najmenej z ďalších štyroch závažných dôvodov. Cena ani nie je rozhodujúca, rozhodujúce je, že FNM nesmel tieto akcie vôbec predať. Porušenie zákona vidí napríklad v tom, že pri predaji v roku 1996 FNM porušil rozhodnutie vlády, ktoré ešte stále platí: schválila pôvodný privatizačný projekt z roka 1991, podľa ktorého malo 40 percent akcií Nafty zostať ako konečná štátne účasť a ďalších 9,3 pecenta si mal dočasne ponechať v portfóliu FNM SR.

NAŠI (OPÄŤ) MÔŽU?

Trnavský podnikateľ Vladimír Poór už v januári oznámil, že pripravuje predaj svojho podielu v Druhej obchodnej, a.s., ktorá kontroluje Naftu a.s., Gbely. Ľ. Kaník však vyzval privatizérov, aby prestali s presúvaním aktív sprivatizovaných spoločností do iných súkromných firiem a vyhlásil, že tým by sa sami prihlásili k vedomému porušovaniu zákona, za čo je možné voči nim vyvodiť aj trestnoprávne dôsledky. Ale ani nie mesiac po tom - podľa vlastných slov - "veľký priaznivec vládnej koalície" a jeden z najväčších dlžníkov FNM, veľkopodnikateľ Jozef Majský od Vladimíra Poóra kúpil či vymenil akési akcie, ktorými získal kontrolu nad Naftou Gbely (iste to neboli priamo akcie Nafty, pravdepodobne išlo o kúpu Poórovej spoločnosti Arad, ktorá je vlastníkom Druhej obchodnej, prípadne o kombináciu týchto možností). Vraj sa obetoval, lebo chce ukončiť agóniu firmy a dať vládnej koalícii možnosť, aby si do firmy dala svojich ľudí. Riskoval, že kúpil ukradnutý majetok, o ktorý príde, alebo si je taký istý podporou vplyvných politikov, ktorých on podporoval pred voľbami? Tým takáto "podpora" teraz nie je vhod a robí im medvediu službu, takže členovia vlády i FNM sa dištancovali od tvrdení J. Majského, že s nimi kúpu koordinoval. Minister vnútra Ladislav Pittner naviac vyhlásil: "To, že sa k nám hlásia a dokonca drzo niekto vyhlasuje, že tým podporuje vládu, to ešte neznamená, že po prvé je to tak, a po druhé, že nebudeme konať".

Ak by totiž údajne protiprávne sprivatizovaný podiel Nafty Gbely skončil v rukách "veľkého priaznivca vládnej koalície", nemohol by ani predseda vlády Mikuláš Dzurinda dodržať predvolebné sľuby. Na otázku, kde vezme peniaze na ich plnenie totiž, odpovedal, že "chlapci z Nafty Gbely zaplatia" a bude z čoho, ak zlodeji vrátia nakradnuté.

MODELOVÝ PRÍPAD

Realita je však oveľa zložitejšia. J. Majský má pravdu, že kolaps podniku by uškodil celému hospodárstvu SR a destabilizácia vlastníckych vzťahov by kolaps urýchlila. Jej zásobníky zemného plynu v Lábe označuje minister hospodárstva za strategické bohatstvo Slovenska, ktoré by sa malo vrátiť do vlastníctva podniku ovládaného štátom. Aj keď už Nafta nevykazuje ročný zisk 1,4 mld. Sk ako pred privatizáciou, ešte za rok 1997 bola na 10. mieste spomedzi podnikov SR s najvyšším ziskom pred zdanením (602 mil. Sk) a aj za vlaňajšok očakávala ešte zisk vyše 400 mil. Sk. Odborári v otvorenom liste však upozorňujú, že trpezlivosť a lojálnosť zamestnancov v súčasnosti, keď Nafta nemá finančné prostriedky ani na zabezpečenie chodu firmy, už preteká... Podľa jej generálneho riaditeľa Arpáda Demka potrebuje Nafta strategického investora, ktorý by mal mať peniaze, čo slovenský veľkopodnikateľ - ani J. Majský - nemá. Mal by mať charakter zahraničného naftárskeho konzorcia. Nejasnosť kritérií, podľa ktorých rokuje či nerokuje FNM s doterajšími privatizérmi o náprave privatizácie však vnáša do vlastníckych vzťahov nové neistoty, pre ktoré aj zahraniční investori musia čakať. A keďže ide o modelový prípad nápravy privatizácie, netýka sa to iba tohto podniku. Treba povedať, že vláda i FNM tu už premrhali nemálo vzácneho času. Transparentnosťou pri tom nevynikajú. Ba ani terajší predseda vlády stále nevie, kto je vlastníkom Nafty Gbely. Kto prinesie ešte nezrušené listinné akcie na doručiteľa na ďalšie kolo vyjednávania?

Autor je komentátorom denníka PRÁCA

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984